Autor dvoch opier? Pred 150 rokmi zomrel Daniel Auber

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Hoci francúzsky skladateľ Daniel Francois Esprit Auber, ktorého 150. výročie smrti si v tomto roku pripomíname, napísal za svoj dlhý život 48 opier (z toho 36 komických), v povedomí širšej opernej verejnosti žije len ako autor dvoch. Opery Nemá z Portici, ktorou sa zrodil žáner grand opéra a komickej opery Fra Diavolo. Obe skomponoval po tom, čo sa odpútal od výrazného vplyvu Rossiniho hudby a vytvoril si vlastný štýl.

Daniel Auber (1782 – 1871) hudbu študoval u Luigiho Cherubiniho, najviac tvoril do roku 1850, v rokoch 1842 – 1870 bol riaditeľom parížskeho konzervatória a za svoj skladateľský i pedagogický prínos získal množstvo ocenení. Napríklad Napoleon III. ho vymenoval za cisárskeho kapelníka.

Pre jeho opernú tvorbu bola prínosom spolupráca s uznávaným spisovateľom a libretistom Eugène Scribeom a aspoň v historickým análoch sa okrem dvoch jeho „živých“ diel spomínajú aj Maškarný bál z roku 1836 , ktorého námet spracovali aj Mercadante a Verdi a Manon Lescaut (1856) preslávená potom Massenetom a Puccinim.

Daniel Auber (1782 – 1871), foto: internet

Vráťme sa teraz k jeho Nemej z Portici (La muette de Portici) vo svetovej premiére uvedenej v roku 1828 v Paríži s účasťou vtedy presláveného tenoristu Adolpha Nourrita. Skladateľ v tvorbe veľkých opier ňou predbehol svojich konkurentov Rossiniho (William Tell, 1829) Meyerbeera (Robert diabol, 1831) a Halévyho (Židovka, 1835) a ustálil model grand opéry pozostávajúcej z piatich dejstiev, povinného baletu, romantickej atmosféry zasadenej do historických súvislostí, zvýšeného zástoja orchestra, mohutných zborových scén a javiskových efektov.

Dielo niekedy označované aj titulom Masaniello (podľa hlavnej postavy príbehu a opisujúce povstanie neapolského ľudu proti španielskej nadvláde) však sa ešte viac preslávilo po jeho premiére v Théâtre de la Monnaie v Bruseli 25. 8. 1830. Po veľkom duete volajúcom po slobode zazneli v hľadisku okrem ohromujúceho potlesku aj výkriky politickej povahy, no predstavenie pokračovalo až po piate dejstvo, kedy publikum začalo masovo opúšťať divadlo a pripájať sa k demonštrantom na uliciach mesta. To bol začiatok belgickej revolúcie, ktorá znamenala odtrhnutie sa južných holandských provincií a vznik nového kráľovstva.

Neviem si odpustiť poznámku, že dnešným prepolitizovaným režisérskym výkladom chýba práve takéto vyústenie rebéliou za lepší a spravodlivejší svet.

D. Auber: Nemá z Portici, Národné divadlo v Košiciach (dnešné ŠDKE), 1954, scéna z prvého dejstva opery, foto: súkr. archív rodiny Šeregijovcov

V prvých dvoch desaťročiach existencie Slovenského národného divadla (ba ani potom) napriek vysokej preferencii francúzskych opier sme v našej metropole toto dielo neuviedli. Zato v roku 1954 malo premiéru v Košiciach (režisér Juraj Šeregij, asistent réžie mladý Braňo Kriška, dirigenti Josef Bartl a Boris Velat) a malo cca 10 repríz. V koncertnej sezóne v roku 2019 Štátna filharmónia Košice uviedla na jednom koncerte aj predohru k tejto Auberovej opere, veď skladateľ si (možno pod vplyvom Rossiniho) vedel dobre zgustnúť najmä na overtúrach.

Oveľa väčší úspech u nás mala komická opera Fra Diavolo. Pôvodné libreto diela prepracoval práve Eugène Scribe vychádzajúc z osudov známeho talianskeho zbojníka z rokov 1800 – 1806. V Slovenskom národnom divadle sa uvádzalo najprv v roku 1926 (dirigent Zdeněk Folprecht, režisér Vladimír H. Marek) v piatich predstaveniach. Druhé Folprechtovo naštudovanie bolo z roku 1936, no obmedzilo sa len na premiéru 5. novembra, keďže Štefan Hoza obsadený do titulnej postavy technicky náročnú partitúru nezvládol.

Posledné bratislavské uvedenie už v Hozovom slovenskom preklade bolo z roku 1957 (24 predstavení, réžia Miroslav Fischer, dirigent Gerhard Auer), ku ktorému sa ešte vrátime. Okrem Bratislavy operu odvážne uviedla spevohra Divadla Jonáša Záborského z Prešova v réžii Kolomana Čilíka a s Rudolfom Šulákom za dirigentským pultom. Fra Diavolo sa napokon hral aj v Štátnej opere v Banskej Bystrici (1981, réžia Koloman Čilík, dirigent Jan Šrubař).

D. Auber: Fra Diavolo, DJZ Prešov, foto: Archív DJZ
D. Auber: Fra Diavolo, DJGT Banská Bystrica (dnešná Štátna opera), Mikuláš Doboš, Emília Rothová-Chudovská (Zerlina), Ján Zemko, Jaroslav Kosec, foto: súkromný archív E. Chudovskej

Posledná bratislavská inscenácia Fra Diavola sa uvádzala v čase (druhá polovica 50. rokov), kedy som sa s operami zoznamoval priam nenásytne. Inscenáciu som videl najmenej desaťkrát.

Predohru začínajúcu vojenským bubnovaním Gerhard Auer dirigoval v strhujúcom tempe a končil ju premočený od potu. Po zodvihnutí opony nasledoval úvodný zbor Rímske vojsko pije, veselo si žije. Do príbehu následne vstupuje dvojica starších anglických manželov, ktorých okradol taliansky zbojník (Mňa veľa strachu cesta stála… spieva lady Pamela).

Po príchode preoblečeného zbojníka nasledujú krásne dve hudobné čísla. Budúca nevesta Zerlina mu zanôti Rád hľadí z výšin brál ten zbojník… a on jej zaliečavo odpovedá Ten gondolier čo smelosť má, všetko pre dievča vykoná. Ale lyrickou áriou sa predstaví aj dôstojník Lorenzo, ktorého stvárňoval sviežim tenorom Andrej Kucharský, kým v predchádzajúcej nevydarenej inscenácii ním bol Janko Blaho, teraz vo vrcholnej forme spievajúci titulnú postavu.

D. Auber: Fra Diavolo, Opera SND, 1957, Anna Martvoňová (Zerlina), Andrej Kucharský (Lorenzo), foto: Gejza Podhorský/Archív SND

Z druhého dejstva stoja za zmienku zbojníkova romanca Dorina dievča mladé jak ruža…, ária Zerliny v dvoch častiach, z ktorých v tej druhej sa sama hodnotí textom Ako prostá dedinská kráska, nie som postavou zle stavaná. Vrcholom tohto dejstva je „céčkarsky“ súboj tenoristov, akých v opernej literatúre nie je veľa a ktorý obaja speváci zvládali mimoriadne efektne. V poslednom obraze je po hudobnej stránke len jedno mimoriadne číslo – veľká ária Fra Diavola Ja spolieham len na svoje čaty so zrýchleným záverom Tento život sa rýchlo minie.

So skvelým Blahom občas alternoval aj Fantišek Šubert, v niekoľkých reprízach Zerlinu Anny Hrušovskej nahradila Anna Martvoňová. O občas prehnanú komiku sa postarali predstavitelia dvoch smiešnych zbojníkov a herecky skvelý Juraj Martvoň ako lord Kookburn a spontánna Oľga Hanáková ako Pamela. Derniéra spevácky náročnej inscenácie sa uskutočnila viac ako po roku. Kritika ju príliš nechválila, ba v istej recenzii sa krátkozrako písalo, že toto dielo nám už dnes nemá čo povedať. 

Od smrti Aubera už uplynulo 150 rokov a na zapísanie sa do dejín opery mu stačilo skomponovať (popri mnohých zabudnutých) dve kvalitné diela. Podaktorí skladatelia skomponujú len jedno naozaj dodnes živé, iní sa už uvádzajú iba v encyklopédiách.

Autor: Vladimír Blaho

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár