Bach to the future – posledná nahrávka z katedrály Notre-Dame v Paríži

Pred pár dňami večer, 15. apríla 2019, horela pred našimi očami na obrazovkách našich mobilov či televízie skvostná katedrála Notre-Dame v Paríži. Okrem smútku, bezmocnosti a hrôzy napadlo pravdepodobne každému z nás niečo, čo ho s katedrálou spájalo. Tie putá boli určite rôzne, ale zaiste väčšina z nás katedrálu osobne navštívila a z jej kultúrneho posolstva odišla vnútorne obohatená. Bol to zážitok navždy – s predsavzatím raz sa tam znova vrátiť.

Tento chrám nebol iba významným reperezentantom rímskokatolíckej cirkvi, ale i jedným z architektonických skvostov v gotickom štýle vôbec. Možno niekomu z nás napadli pri jej horiacej streche stredovekí skladatelia Leoninus a Perotinus, majstri slávnej parížskej epochy Notre-Dame. Iní si snáď spomenuli na román Chrám Matky Božej v Paríži Victora Huga alebo na nezabudnuteľný film Les Misérables z roku 1958 s legendárnym Jeanom Gabinom.

Už pomenej napadne v tejto súvislosti prešporský rodák Franz Schmidt (1874 – 1939), ktorý mal možnosť navštíviť Paríž a pozrieť si dejisko svojej budúcej opery Notre Dame. Podľa predlohy slávneho románu Victora Huga na nej pracoval viacero rokov. V roku 1914 bola opera napokon s veľkým úspechom inscenovaná vo Viedni. Ale od prvého uvedenia až podnes sa objavovala na operných scénach zriedka. O jej existencii svedčí predovšetkým Intermezzo, hrávané pravidelne na koncertoch na želanie. Tá známa, clivá a sladká hudba Schmidtovho Intermezza, umiestnená medzi prvým a druhým dejstvom opery, je leitmotívom diela, objavuje sa znova a znova v sýtych sláčikoch kombinovaných s harfami, podložená maďarskou nôtou. Jej clivota znejúca v ušiach akosi slušala k práve nepochopiteľne sa strácajúcej časti katedrály v plameňoch .

video

Mimoriadny vzťah k tomuto ohňom zničenenému kultúrnemu dedičstvu majú nepochybne organisti, predovšetkým tí, ktorých umelecká činnosť je úzko spätá s chrámom. Dnes vieme, že malý organ bol pri požiari zničený. Ten istý osud hrozil aj hlavnému, monumentálnemu organu, ktorého strojcom bol Aristide Cavaillé – Coll, jeden z najvýznamnejších staviteľov organov všetkých čias. Tento nástroj ostal síce poškodený, ale „ píšťaly prežili vysoké teploty ohňa a neroztavili sa“, tak sa vyjadril organista Olivier Latry, ktorý je už druhú koncertnú sezónu prvým oficiálnym tzv. palácovým organistom renovovaného Paláca kultúry v Drážďanoch.

Medzičasom sa Olivier Latry vypravil na pár hodín do Paríža zistiť, ako to vyzerá s elektrickým systémom a funkciami mechaniky nástroja. Latry patrí medzi tých najpovolanejších, ktorým je možné vysloviť sa k danej situácii. V roku 1985 bol menovaný za titulárneho organistu veľkého organa katedrály Notre-Dame v Paríži a dodnes je jedným z troch organistov nesúcich tento titul. Organista Latry nahral na veľkom organe chrámu nejednu organovú skladbu, medzi nimi i kompletné organové dielo Oliviera Messiaena, ktoré vyšlo v Deutsche Grammophon v roku 2002. V Latryho interpretácii existuje i posledná nahrávka, ktorá vznikla na veľkom organe chrámu Notre-Dame v Paríži pred jeho poškodením. Dostala sa iba nedávno do predaja. Je ňou Bachove CD (album vydaný v marci 2019) nazvané Bach to the future a už dnes má historický význam. Ako sa pre média vyjadril Olivier Latry, ide o poslednú nahrávku z katedrály Notre-Dame v Paríži vôbec.

Pri výbere názvu zvukového nosiča určite nikto netušil, že tieto Latryho nahrávky rôznych organových skladieb J. S. Bacha sa stanú posledným dokumentom majestátneho zvuku organu katedrály Notre-Dame v Paríži. Nikomu určite nenapadlo, že Ricercare z Hudobnej obete, Fúga g mol BWV 578, Tokata a fúga d mol BWV 565 a ďalšie Bachove veľdiela ostanú do budúcnosti – a vlastne navždy – posledným autenticky znejúcim reprezentantom slávnej minulosti vynikajúceho hudobného nástroja používaného od roku 1862. Stali sa nositeľmi nádeje, že s plánovaným znovupostavením katedrály, teda v budúcnosti, bude obnovená aj jej hudobná duša, veľký Cavaillé-Coll organ.

V Paláci kultúry v Drážďanoch bol oheň v Paríži horúcou a aktuálnou témou. Počas dvojročného pôsobenia v ňom si francúzsky organista Olivier Latry získal srdcia domácich poslucháčov. Telefón s ich ponukami finančnej pomoci Parížu neprestal zvoniť, bol to akt nebývalej solidarity. A to bol už iba krok k myšlienke, pretransformovať najbližší regulárny koncert palácového organového cyklu, ktorý bol naplánovaný na 17. apríla, na koncert benefičný. Olivier Latry ho interpretoval spolu s viedenským súborom phil Blech Wien, pozostávajúcim z členov Viedenských filharmonikov. Výsledkom spolupráce bol nový program s transkripciami diel pre organ a plechové dychové nástroje Johanna Sebastiana Bacha, Antona Brucknera, Richarda Straussa, ako i diela Lullyho, Händla či Gabrieliho. Benefičný koncert titulárneho organistu parížskeho chrámu Notre-Dame bol vo veľkej koncertnej sieni v Drážďanoch vypredaný. Bol to koncert budúcnosti – concert to the future – koncert pre nový organ.

Autor: Agata Schindler

Olivier Latry hovorí o nešťastnej udalosti v Paríži TU…

Viac info o katedrále Notre-Dame v Paríži na www.notredamedeparis.fr

video