Bach to the future – posledná nahrávka z katedrály Notre-Dame v Paríži

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred pár dňami večer, 15. apríla 2019, horela pred našimi očami na obrazovkách našich mobilov či televízie skvostná katedrála Notre-Dame v Paríži. Okrem smútku, bezmocnosti a hrôzy napadlo pravdepodobne každému z nás niečo, čo ho s katedrálou spájalo. Tie putá boli určite rôzne, ale zaiste väčšina z nás katedrálu osobne navštívila a z jej kultúrneho posolstva odišla vnútorne obohatená. Bol to zážitok navždy – s predsavzatím raz sa tam znova vrátiť.

Tento chrám nebol iba významným reperezentantom rímskokatolíckej cirkvi, ale i jedným z architektonických skvostov v gotickom štýle vôbec. Možno niekomu z nás napadli pri jej horiacej streche stredovekí skladatelia Leoninus a Perotinus, majstri slávnej parížskej epochy Notre-Dame. Iní si snáď spomenuli na román Chrám Matky Božej v Paríži Victora Huga alebo na nezabudnuteľný film Les Misérables z roku 1958 s legendárnym Jeanom Gabinom.

Horiaca katedrála Notre-Dame v Paríži, 2019,
zdroj: Sky News

Už pomenej napadne v tejto súvislosti prešporský rodák Franz Schmidt (1874 – 1939), ktorý mal možnosť navštíviť Paríž a pozrieť si dejisko svojej budúcej opery Notre Dame. Podľa predlohy slávneho románu Victora Huga na nej pracoval viacero rokov. V roku 1914 bola opera napokon s veľkým úspechom inscenovaná vo Viedni. Ale od prvého uvedenia až podnes sa objavovala na operných scénach zriedka. O jej existencii svedčí predovšetkým Intermezzo, hrávané pravidelne na koncertoch na želanie. Tá známa, clivá a sladká hudba Schmidtovho Intermezza, umiestnená medzi prvým a druhým dejstvom opery, je leitmotívom diela, objavuje sa znova a znova v sýtych sláčikoch kombinovaných s harfami, podložená maďarskou nôtou. Jej clivota znejúca v ušiach akosi slušala k práve nepochopiteľne sa strácajúcej časti katedrály v plameňoch .

video

Mimoriadny vzťah k tomuto ohňom zničenenému kultúrnemu dedičstvu majú nepochybne organisti, predovšetkým tí, ktorých umelecká činnosť je úzko spätá s chrámom. Dnes vieme, že malý organ bol pri požiari zničený. Ten istý osud hrozil aj hlavnému, monumentálnemu organu, ktorého strojcom bol Aristide Cavaillé – Coll, jeden z najvýznamnejších staviteľov organov všetkých čias. Tento nástroj ostal síce poškodený, ale „ píšťaly prežili vysoké teploty ohňa a neroztavili sa“, tak sa vyjadril organista Olivier Latry, ktorý je už druhú koncertnú sezónu prvým oficiálnym tzv. palácovým organistom renovovaného Paláca kultúry v Drážďanoch.

Organ v katedrále Notre-Dame v Paríži,
foto: FB Olivier Latry

Medzičasom sa Olivier Latry vypravil na pár hodín do Paríža zistiť, ako to vyzerá s elektrickým systémom a funkciami mechaniky nástroja. Latry patrí medzi tých najpovolanejších, ktorým je možné vysloviť sa k danej situácii. V roku 1985 bol menovaný za titulárneho organistu veľkého organa katedrály Notre-Dame v Paríži a dodnes je jedným z troch organistov nesúcich tento titul. Organista Latry nahral na veľkom organe chrámu nejednu organovú skladbu, medzi nimi i kompletné organové dielo Oliviera Messiaena, ktoré vyšlo v Deutsche Grammophon v roku 2002. V Latryho interpretácii existuje i posledná nahrávka, ktorá vznikla na veľkom organe chrámu Notre-Dame v Paríži pred jeho poškodením. Dostala sa iba nedávno do predaja. Je ňou Bachove CD (album vydaný v marci 2019) nazvané Bach to the future a už dnes má historický význam. Ako sa pre média vyjadril Olivier Latry, ide o poslednú nahrávku z katedrály Notre-Dame v Paríži vôbec.

Bach to the future, obal CD

Pri výbere názvu zvukového nosiča určite nikto netušil, že tieto Latryho nahrávky rôznych organových skladieb J. S. Bacha sa stanú posledným dokumentom majestátneho zvuku organu katedrály Notre-Dame v Paríži. Nikomu určite nenapadlo, že Ricercare z Hudobnej obete, Fúga g mol BWV 578, Tokata a fúga d mol BWV 565 a ďalšie Bachove veľdiela ostanú do budúcnosti – a vlastne navždy – posledným autenticky znejúcim reprezentantom slávnej minulosti vynikajúceho hudobného nástroja používaného od roku 1862. Stali sa nositeľmi nádeje, že s plánovaným znovupostavením katedrály, teda v budúcnosti, bude obnovená aj jej hudobná duša, veľký Cavaillé-Coll organ.

Olivier Latry, palácový organista Paláca kultúry v Drážďanoch,
foto: mdr.de

V Paláci kultúry v Drážďanoch bol oheň v Paríži horúcou a aktuálnou témou. Počas dvojročného pôsobenia v ňom si francúzsky organista Olivier Latry získal srdcia domácich poslucháčov. Telefón s ich ponukami finančnej pomoci Parížu neprestal zvoniť, bol to akt nebývalej solidarity. A to bol už iba krok k myšlienke, pretransformovať najbližší regulárny koncert palácového organového cyklu, ktorý bol naplánovaný na 17. apríla, na koncert benefičný. Olivier Latry ho interpretoval spolu s viedenským súborom phil Blech Wien, pozostávajúcim z členov Viedenských filharmonikov. Výsledkom spolupráce bol nový program s transkripciami diel pre organ a plechové dychové nástroje Johanna Sebastiana Bacha, Antona Brucknera, Richarda Straussa, ako i diela Lullyho, Händla či Gabrieliho. Benefičný koncert titulárneho organistu parížskeho chrámu Notre-Dame bol vo veľkej koncertnej sieni v Drážďanoch vypredaný. Bol to koncert budúcnosti – concert to the future – koncert pre nový organ.

Autor: Agata Schindler

Olivier Latry hovorí o nešťastnej udalosti v Paríži TU…

Viac info o katedrále Notre-Dame v Paríži na www.notredamedeparis.fr

video

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár