Vitajte na webe nezávislého časopisu o opere, klasickej hudbe a balete Opera Slovakia.

Reklama

9. februára 2021 Terézia Ursínyová Sezóna 2020/2021

Bachovský violončelový skvost

Ján Slávik, foto: Dorota Holubová
Veľkosť písma
A
A
A
Ján Slávik, popredný slovenský violončelista, nahral doposiaľ vyše 15 sólových albumov a podieľal sa na takmer 40. kompaktných diskoch Moyzesovho kvarteta, ktorého členom je od založenia tohto komorného súboru pred 45. rokmi. K vrcholom umeleckej bilancie nášho popredného sólistu (tiež vysokoškolského profesora na VŠMU a koncertného majstra skupiny violončiel v Slovenskej filharmónii) však určite patrí jeho najnovšia nahrávka – album dvoch CD s prostým názvom: J. S. Bach: 6 suít pre sólové violončelo, BWV 1007-1012.

Ján Slávik nahral toto vrcholné interpretačné dielo pre violončelo – sólo už pred dvadsiatimi rokmi, no opäť sa k nemu vrátil, ako k celoživotnej interpretačnej výzve, ale tiež kvôli nástroju, ktorý mu na vrchole umeleckých síl umožnil najvyššiu možnú kvalitu nahrávky. Keď totiž Slovenská filharmónia pred pár rokmi rozšírila inventár sláčikových nástrojov, koncertný majster skupiny violončiel Ján Slávik dostal k dispozícii vzácne violončelo z r. 1859 od parížskeho majstra – nástrojára Ganda.

Ján Slávik pri nahrávaní CD vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave, 2020, foto: Real Music House

Možno ho vidieť a jeho ušľachtilý zvuk počuť či na sólových produkciách Jána Slávika, alebo počas koncertov Slovenskej filharmónie – a teraz aj na reprezentačnom CD albume sólistu. Je to akoby korunka umeniu tohto nášho popredného violončelistu. Aj preto, no zvlášť pre celkový dojem a umeleckú hodnotu nahrávky Bachových violončelových sólových suít, si treba nový CD album zvlášť všimnúť a verejnosť naň upozorniť.

Prečítajte si tiež:
Slávik, ktorý miluje sólo, komornú hru aj orchester
S Jánom Slávikom o jubilujúcom Moyzesovom kvartete

Vznikol vďaka iniciatívnej spolupráci Jána Slávika s vydavateľstvom Real Music House, resp. s jeho skúseným, vysoko profesionálnym produkčno-nahrávacím teamom (Robert Pospiš a Martin Sillay).

Johann Sebastian Bach (* 31. marec 1685, Eisenach, Nemecko – † 28. júl 1750, Lipsko) skomponoval svojich 6 violončelových suít BWV 1007 – 1012 s najväčšou pravdepodobnosťou v období rokov 1717 – 1723, keď pôsobil ako kapelník v Köthene. Ide o cyklus šiestich opusov vo forme suít pre sólový sláčikový nástroj.

Každá suita je komponovaná vždy v inej tónine, zložená zo šiestich, drobnejších skladieb – štylizovaných dobových tancov. Tie vyžadujú precíznosť v intonačnom prednese, čistote hry na sláčikovom nástroji, nesmiernu rytmickú variabilnosť jednotlivých kompozícií, sled intonačných prechodov – skokov do rôznych polôh, istotu v jedno i viachlasnej hre, znalosť dobového prednesu a vkusu, odlíšenie charakteru, nálady, energie a variabilnej rytmickej štruktúry jednotlivých tancov (častí), pričom celok by mal upútať novým umeleckým vkladom (posolstvom) aktuálneho interpreta.

Johann Sebastian Bach (1985 – 1750)

J. S. Bach štandardnú formu suity s dobovými tancami (allemanda – courante – sarabanda – gigue) rozšíril o úvodnú predohru – prelúdium a medzi sarabandu a gigue vložil ešte tanečnú vetu, tzv. galanteriu. V prvých dvoch suitách sú to menuety, v ďalších dvoch bourrée a v posledných dvoch suitách gavotty. Suity (podobne ako mnohé ďalšie geniálne Bachove diela) boli dlho považované skôr za technicky náročnú inštruktívnu literatúru, než za diela vhodné na koncertné predvedenie.

Tento pohľad zmenil až začiatkom 20. storočia slávny violončelista Pablo Casals, ktorý suity verejne hral a neskôr aj nahral. Od tej doby sú súčasťou repertoáru všetkých významných svetových violončelistov – buď ako celok, alebo v prednese jednotlivých častí. (U nás nahral Bachove suity okrem Jána Slávika tiež Jozef Lupták).

Umelecký vklad Jána Slávika je v jeho neomylnom štýlovom a výrazovo-interpretačnom podaní diela, v dlhoročnom prieniku do Bachovej tvorby a jej špecifík, špeciálne v intonačnej a rytmickej precíznosti každého tónu a celku, pri prednesu každej skladbičky – de facto štylizovaného tanca, trvajúceho od dvoch do takmer deviatich minút.

Ján Slávik – J. S. Bach 6 suít pre sólové violončelo, CD

Okrem virtuozity a interpretačnej istoty vniesol Ján Slávik do diela aj sebe vlastnú poéziu, vloženú do najjemnejších dynamických detailov s prekrásnymi sláčikovými pianissimami (najmä pomalých častiach – viď sarabandy! – a v záveroch, stíšeniach adekvátnych skladieb), čo ešte viac zvýrazňuje jedinečnosť a aktuálnosť vyše dvojhodinovej produkcie nášho umelca.

Interpretov ušľachtilý vklad do diela, rozvaha pri dávkovaní jemných tempo-rytmických zmien v oblúkoch fráz, ich dynamické tvarovanie, hebkosť a vláčnosť hry – to všetko podčiarkuje a umožňuje zamatovo-lahodný zvuk Slávikovho skvostného violončela. Je ozaj darom a zázrakom, ak sa na vrchole umeleckej zrelosti naskytne interpretovi vysokých kvalít, aby zaznamenal svoje vysnené dielo na majstrovskom nástroji, čo sa v danom prípade stalo.

Albumu dodáva na jedinečnosti aj akusticky bohatý, zvukovo ideálny priestor Veľkého evanjelického kostola v Bratislave, kde nahrávka vznikla v rekordne krátkom čase od 26. do 28. 5. 2020 (teda za tri dni!). Tým viac treba oceniť sólovo – vydavateľský čin s mimoriadne kvalitnou zvukovou réžiou.

Na okraj albumu Ján Slávik o. i. povedal: „Bachova hudba je mimoriadne čistá, preto treba nájsť zlatú strednú cestu k jej interpretácii. Pristupovať k nej s pokorou, no zároveň odovzdať aj kus samého seba… Bachove dielo veľmi zušľachťuje hranie, človek však nesmie ani jeden tón nechať „pod palubou“. Snažím sa zbytočne neromantizovať a nepreháňať tempo a dynamiku. Niektorí hudobníci sa Bacha snažia poňať veľmi brilantne, ale mne potom rýchle časti pripadajú ako športové, nie hudobné výkony.“

Ján Slávik, foto: Dorota Holubová

Namiesto tradičného textu o pôvode a obsahu diela, ktoré zvyčajne tvoria časť textu v buklete, je publikované len životopisné heslo interpreta + jeho pokorné, pritom obdivné vyznanie o J. S. Bachovi. Je také krásne, že ho zacitujem:

,,Bach je pokora, Bach je znovuzrodenie, Bach je viera, Bach je úcta, Bach je rešpekt, Bach je radosť, Bach je zmysluplnosť, Bach je objavovanie, Bach je nachádzanie, Bach je vyvrcholenie, Bach je vesmír, Bach je nekonečno.

Album je aj po vizuálnej stránke mimoriadne pútavý. Autorkou portrétu umelca s „jeho“ violončelom v ušľachtilej, priam asketickej podobe, zato s magickým „rubensovským“ farebným pozadím je Dorota Holubová.

Autor: Terézia Ursínyová

CD: Ján Slávik – J. S. Bach 6 suít pre sólové violončelo
Vydavateľ: Real Music House, 2020

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Zdieľať:

O autorovi

Terézia Ursínyová
muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)
Zistiť viac
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.
Opera Slovakia o.z. nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v časopise Opera Slovakia.

Komentáre

Pridajte komentár

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.

G. Verdi: Nabucco, tlačová konferencia
k premiére Opery SND
(videozáznam Opera Slovakia)