Bratislava – Balet SND uvádza premiéru veľkovýpravného baletného eposu na motívy románu Victora Huga Esmeralda. Príbeh krásnej a temperamentnej cigánky, o krásu ktorej súperí celý Paríž, prináša SND v spolupráci s Petipa Heritage Fund St. Petersburg, Veľkým divadlom v Moskve a so spoločnosťou Grishko v Prahe. Pod novú verziu Petipovej monumentálnej baletnej fresky Esmeralda sa podpísali významný ruský choreograf Vasilij Medvedev a baletný majster a choreograf Stanislav Fečo. Pred jej slovenskou premiérou, ktorá sa uskutoční 11. marca 2018, Balet SND pozýva na vernisáž výstavy k 200. výročiu narodenia Mariusa Petipu.
Svetová premiéra baletného klenotu Esmeralda (La Esmeralda) choreografa Julesa Perrota (1810 – 1892) a talianskeho skladateľa Cesare Pugniho (1802 – 1870) na námet románu Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži sa konala 9. marca 1844 v londýnskom Her Majesty´s Theatre.
„Za úspech, ktorý zaznamenala londýnska premiéra, možno vďačiť Perrotovej schopnosti spojiť čistú choreografiu s hereckým stvárnením a pantomímou… Keď choreograf, obdarený výnimočným talentom, začal spolupracovať s vynikajúcim hudobníkom, ktorý poznal nuansy románového libreta, zmenil sa balet z ľahkého zábavného žánru na veľkolepé predstavenie.
V rámci spolupráce Perrota a Pugniho z obdobia 40. rokov devätnásteho storočia označujú znalci balet Esmeralda – podobne ako balet Undine – ako prvotriednu hudbu a vrcholné dielo, porovnávajúc balet s Donizettiho operami Nápoj lásky i Dcéra pluku. V tom období sa Esmeralda dostala do divadiel polovice Európy a dokonca aj do New Yorku. Choreograf Jules Perrot, ktorý vošiel do dejín ako majster romantického baletu Giselle (dodnes jeho najznámejšie dielo), priniesol už o dva roky neskôr balet Esmeralda do Petrohradu, kam sa presťahoval a kde ovplyvňoval vyše desať rokov vývoj baletu.
V roku 1886 sa libreta ujal Marius Petipa, aby ho ako majster oživovania a rekonštrukcie romantických baletov prispôsobil novému vkusu doby, keď bol cársky balet na vrchole. Jeho verzia Esmeraldy prežila až do 21. storočia.“, uvádza dramaturgička Baletu SND Eva Gajdošová. Svoje veľké nové naštudovanie uviedol francúzsky tanečník a jeden z najvýznamnejších choreografov sveta Marius Petipa, ktorého kariéra sa odvíjala v cárskom Rusku, na scénu v roku 1886 v Petrohrade a dodatočnú hudbu pre poslednú Petipovu verziu (1899) skomponoval Riccardo Drigo.
Marius Petipa (1818 – 1910),
zdroj: internet
Esmeralda si následne žila svoj javiskový život a v roku 2009 uviedlo Veľké divadlo v Moskve zrekonštruovanú verziu tohto baletu. Inscenátormi boli ruský choreograf a režisér Vasilij Medvedev a český tanečník, choreograf a baletný majster Stanislav Fečo, ktorí pri pri svoje inscenácii vychádzali z Petipovej verzie Esmeraldy z roku 1899. Takémuto počinu predchádzal rozsiahly a náročný výskum. Inscenátori si preštudovali zachované archívne materiály a na základe nich prispôsobili svoju verziu pre súčasných tanečníkov a divákov.
,,V materiáloch boli zaznamenané napríklad formácie, vedeli sme kde stáli dámy, kde páni, zaznamenané sú aj zmeny týchto formácií a pod., ale nie vždy bol zaznamenaný popis tanečných prvkov a krokov, a tým pádom to bolo treba dotvoriť. V tomto je pán Medvedev jedným z mála odborníkov klasického baletu na umenie rekonštrukcie Petipových diel.“, uviedol pre Opera Slovakia choreograf Stanislav Fečo.
Premiéra zrekonštuovanej Esmeraldy sa konala vo Veľkom divadle v Moskve v roku 2009 (inscenácia bola v priamom prenose odvysielaná aj do viac ako 400 kín na celom svete), neskôr ju uviedli v Štátnom balete v Berlíne či v Národnom balete v Mexiku.
Slovenská premiéra Esmeraldy
Zrekonštruovanú verziu Esmeraldy z roku 2009 sa rozhodol uviesť aj Balet SND a jej slovenská premiéra sa uskutoční v nedeľu 11. marca 2018 v novej budove SND, presne v deň 200. výročia narodenia Mariusa Petipu. V Bratislave uvedú nanovo upravenú verziu Esmeraldy a jej inscenátori Vasilij Medvedev a Stanislav Fečo sa do Bratislavy vracajú už po tretíkrát – ich predošlá spolupráca so SND sa viaže s inscenáciami Onegin (2011) a Korzár (2015).
,,V Balete SND, kde ide o vôbec prvé uvedenie tohto diela, sa snažíme urobiť túto inscenáciu čo najkompaktnejšie. Už pri balete Korzár, ktorý sme tu uviedli pred tromi rokmi, sa nám potvrdilo, že tri kratšie dejstvá sú pre divákov lepšie, pretože môžu počas pauzy vstrebať to, čo videli a nabrať novú energiu. V Berlíne sme uviedli toto dielo v dvoch dejstvách, spojili sme teda dve dejstvá do jedného, čo už bolo podľa mňa pridlhé. Esmeralda má prívlastok „ballet à grand spectacle“, ide o celovečerný balet v troch dejstvách.
Uvedomujeme si, že dĺžka baletu, štandardná pre diváka vo Veľkom divadle v Moskve, môže byť v iných divadlách na hranici. Preto sme sa tentoraz snažili vynechať všetko, čo neposúva ten dej dopredu, akcentujeme najmä tanečnosť, pričom sa opierame o tie najdôveryhodnejšie informácie, relevantné fakty viažuce sa ku každému tancu.“, uvádza k inscenácii Stanislav Fečo. ,,Urobili sme len jednu výnimku a nechali sme Pas de deux Diana et Acteon, tzv. Pas de Diane. Urobili sme to na podnet riaditeľa baletu pána Dolinského, ktorý sa snaží v rámci svojho pôsobenia prinášať klasické balety v ich tradičnej podobe.“, dodáva Vasilij Medvedev.
V. Medvedev, C. Pugni: Esmeralda, Balet SND, 2018,
Stanislav Fečo a Vasilij Medvedev počas kostýmovej skúšky,
foto Peter Brenkus
C. Pugni, V. Medvedev: Esmeralda, Balet SND, 2018,
Olga Chelpanova (Esmeralda), Juraj Žilinčár (Quasimodo),
foto: Peter Brenkus
Veľkovýpravná inscenácia klasického baletu
Ako uviedol na stretnutí s novinármi choreograf Stanislav Fečo ,,Esmeralda je veľmi exkluzívne baletné dielo a nie každé divadlo si ho môže dovoliť uviesť. Celý skúšobný proces bol veľmi náročný, ale išlo nám o to, aby boli dotiahnuté všetky detaily predstavenia, či už tanečné, herecké, alebo aj javiskové. Tým, že je tento titul inscenačne nesmierne náročný, mnohé divadlá uvádzajú Esmeraldu v jednoduchšej modernejšej verzii, v ktorej nemusia dodržať štýl, epochu a pod. Tá cesta, ktorou sme sa vybrali my je ďaleko náročnejšia. Petipove balety sa vyznačujú tým, že obsahujú mix charakterových tancov, veľké zborové scény…, predtým bola uprednostnená balerína a mužský tanec bol trochu v pozadí. Tanečníci boli viac menej ako partneri, alebo robili pantomímu a až vývojom sa mužský tanec dostal na inú úroveň… My ale nemôžeme uvádzať tento balet v presnej podobe z roku 1899 a všetci mužskí hrdinovia musia predviesť techniku, na ktorú sú zvyknutí dnešní diváci.“
C. Pugni, V. Medvedev: Esmeralda, Balet SND, 2018,
Olga Chelpanova (Esmeralda),
foto: Peter Brenkus
Podľa slov Stanislava Feču je táto inscenácia ukážkou toho, ako by mal klasický balet so svojou štruktúrou vyzerať. ,,Prvé dejstve je zamerané viac na charakterové tance a dej sa v ňom posúva viac dopredu. V druhom dejstve sme kládli dôraz na klasiku a pompéznosť, napríklad je tam spojenie veľkolepej dekorácie s kostýmami a pod. Ide v ňom o dominanciu čistého klasického tanca, kde sa dej neposúva tak dopredu, a toto bolo zvykom vo všetkých Petipových baletoch, v ktorých jedno dejstvo baletu bolo také divertisimo. Tretie dejstvo je už viac dramatickejšie, a vraciame sa späť k pantomíme a k charakterovým tancom, čo si myslím, že je veľkým problémom pre dnešných tanečníkov, pretože v Petipových baletoch je veľmi dôležité používať pantomímu a pre diváka veľmi čitateľné gestá.
Pre súčasnú mladú generáciu tanečníkov je to náročnejšie v tom, že sa to už na školách takmer nevyučuje a musia sa tieto náročné herecké vyjadrenia naučiť priamo počas skúšobného procesu. Taktiež považujem za veľký problém súčasnej generácie tanečníkov ich rýchly životný štýl spojený so sociálnymi médiami a nezostáva im tak priestor na detailné zoznamovanie sa s charaktermi postáv, napríklad čítaním rôznej literatúry, pozretím si videomateriálov a pod., aby získali o svojich postavách a diele čo najkomplexnejšie informácie. Z tohto dôvodu sa stretávame pri inscenovaní klasických baletov s tým, že tanečníci sa ťažšie stotožňujú s charaktermi jednotlivých postáv a je im treba neustále vysvetľovať ich konanie a herecké akcie.
Dnešný život je zároveň úplne iný, a neviem či aj tanečníci žijúci v súčasnej rýchlej dobe prežívajú takú dramatickú lásku, sklamanie a pod., ako je to vyjadrené v rôznych romantických dielach. Hektická doba im dáva menej možností na detailnejšiu analýzu stvárňovaných postáv, a z tohto dôvodu je pre nás inscenátorov ťažšia práca s dnešnými tanečníkmi (vo všeobecnosti v každom divadle), hlavne po hereckej stránke.“, dodal Stanislav Fečo.
C. Pugni, V. Medvedev: Esmeralda, Balet SND, 2018,
Raphael Schuster (Clopin), Katarína Kaanová (Megera),
foto: Peter Brenkus
Autorom hudobného naštudovania v Balete SND je šéfdirigent Bieloruského národného symfonického orchestra, emeritný dirigent Národného symfonického orchestra RTE v Írsku a šéfdirigent Busanskej filharmónie v Kórei Alexander Anissimov. Scéna a kostýmy sú z dielne renomovaných ruských výtvarníčok z Veľkého divadla v Moskve Aliony Pikalovej a Jeleny Zajcevy. ,,Veľkým prínosom tejto spolupráce sú dve výnimočné dámy z Veľkého divadla v Moskve, scénografa Aliona Pikalová a kostýmová výtvarníčka Jelena Zajceva, ktoré tiež vytvorili návrhy na základe pôvodných kresieb a náčrtov scény, kostýmov z predstavenia Mariusa Petipu z roku 1899. Veľkolepá a autentická výprava z Veľkého divadla je pre divákov garanciou tej najvyššej kvality v svetovom meradle.“ uvádza k výtvarníčkam inscenácie Vasilij Medvedev.
Dekorácie vyrobili Umelecké dielne Veľkého divadla v Moskve, kostýmy vyrobili Umelecké dielne Štátnej opery v Berlíne a fragmenty scény a kostýmov vyrobili Umelecko-dekoračné dielne SND.
Účinkujú sólisti a zbor Baletu Slovenského národného divadla, žiaci Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave, Baletná prípravka SND, orchester a dámsky zbor Opery Slovenského národného divadla a komparz.
C. Pugni, V. Medvedev: Esmeralda, Balet SND, 2018,
Olga Chelpanova (Esmeralda), Konstantin Korotkov (Phoebus),
foto: Peter Brenkus
Výstava vzdá hold Mariusovi Petipovi
V deň premiéry Esmeraldy – 11. marca 2018 v novej budove SND – sa za účasti jej inscenátorov bude o 17.30 hod. konať aj vernisáž výstavy s názvom Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť, ktorá je od decembra 2017 sprístupnená v priestoroch historickej budovy SND. Výstava v skratke zachytáva históriu petrohradskej a moskovskej baletnej tvorby jednej z najvýznamnejších osobností klasického baletu Mariusa Petipu, a jeho odraz v tvorbe baletov na Slovensku. Divadelný ústav a SND výstavu pripravili pri príležitosti 200. výročia narodenia Mariusa Petipu a jej kurátorkami sú Monika Čertezni a Eva Gajdošová.
inscenačný tím
Choreografia a réžia: Vasilij Medvedev, Stanislav Fečo
Scéna: Alyona Pikalova
Kostýmy: Jelena Zajceva
Masky: Juraj Steiner
Hudobné naštudovanie: Alexander Anissimov
Dirigenti: Alexander Anissimov, Dušan Štefánek
Zbormajster: Pavel Procházka
osoby a obsadenie
Esmeralda: Olga Chelpanova, Erina Akatsuka
Pierre Gringoire: Artemyj Pyzhov, Viacheslav Krut
Phoebus: Konstantin Korotkov, Igor Leushin
Fleur de Lys: Maria Rudenko, Luana Brunetti
Helois de Gon: Viktória Árvová
Diana a Acteon: Romina Kołodziej, Tatum Shoptaugh, Yuki Kaminaka, Artemyj Pyzhov
Diana a Beranger (priateľky Fleur de Lys): Alexandra Shalimova, Tatum Shoptaugh, Viola Mariner, Silvia Najdená,
Albert, Florent (priatelia Phoeba): Adrian Szelle, Glen Lambrecht, Igor Leushin, Damián Šimko
Claude Frollo: Andrej Szabo, Alieksai Kavaleuvski
Quasimodo: Juraj Žilinčiar, Martin Radošinský
Cigánky: Klaudia Görözdös, Silvia Nájdená, Ilinca Ducin, Viktoria Zinovieva,
Viola Mariner, Alexandra Shalimova, Luana Brunetti, Chelsea Andrejic
Clopin: Raphael Schuster, Andrej Szabo, Jonatan Lujan
Megera: Katarína Kaanová, Anna Vágnerová, Viktória Šimončíková
Sudca: František Šulek, Martin Radošinský
Žobráci: Seiru Nagahori, Arthur Sai, Jonatan Lujan, Martin Kreml, Kristián Achberger
Sviatok bláznov: Sakura Shojima, Sumire Shojima, Chiaki Honda, Isa Ichikawa, Alexandra Shalimova, Margaux Bortoluzzi, Valéria Stašková, Katarína Košíková, Seiru Nagahori, Dansaran Vandanov, Evgenii Korsakov, Jean-Michel Reuter, Kristián Achberger, Damián Šimko, Glen Lamrecht
Pripravil: Ľudovít Vongrej
