Banskobystrické hudobné dni 2015 otvorí premiéra Verdiho opery Rigoletto

Banská Bystrica – V Banskej Bystrici sa od 16. – 23. 10. 2015 uskutoční 22. ročník hudobného festivalu Banskobystrické hudobné dni (BBHD), ktorý otvorí premiéra Verdiho opery Rigoletto. V programovej ponuke sú ďalej slovenské ľudové piesne a argentínske tangá v netradičnom inštrumentálnom spracovaní, slávny balet Labutie jazero, koncert historickej hudby v dobovom šate, rozprávka Tri prasiatka a koncert venovaný hudobnému skladateľovi Vojtechovi Didimu.

Banskobystrické hudobné dni je jesenný hudobný festival s pestrou ponukou divadelných a koncertných predstavení, ktorý organizuje Štátna opera. Festival sa koná od roku 1994, kedy Štátna opera otvorila vlastný operný festival s názvom Banskobystrické operné dni. Tento festival bol v roku 1997 premenovaný na Banskobystrické hudobné dni (BBHD). Prvotným úmyslom festivalu bola popularizácia opernej produkcie uvádzaním atraktívnych operných titulov sezóny, možnosť koncertnej prezentácie operného orchestra, inštrumentalistov a vokálnych sólistov v symfonickom i komornom hudobnom žánri. Pôvodný zámer vystriedala koncepcia „hudobných dní“, ktorá predstavuje predovšetkým hosťujúcich umelcov zo Slovenska i zahraničia. Festival ponúka pestrú paletu rôznorodých kultúrnych podujatí so zámerom osloviť čo najširšiu verejnosť. V rámci profilovania hudobnej kultúry mesta získal festival nezastupiteľnú pozíciu.

Tento rok sa bude konať 22. ročník tohto podujatia. Dramaturgia je zostavená tak, aby oslovila všetky vekové kategórie a divákov rôznorodého hudobného zamerania. Súčasťou festivalu býva už tradične operná premiéra Štátnej opery, koncerty rôznych hudobných žánrov v podaní slovenských a zahraničných umelcov, tanečné alebo baletné predstavenie, či rozprávka pre najmenšie deti.

Piatok 16. 10. a sobota 17. 10. o 18.30 h, Štátna opera
G. Verdi: RIGOLETTO – I. a II. premiéra
Operná dráma v 3 dejstvách
Hudobné naštudovanie a dirigent: Marián Vach
Réžia: Anna Osipenko
V hlavných úlohách sa predstavia domáci aj hosťujúci umelci.

Pán alebo sluha – kto je horší? Je vojvoda zhýralý zatratenec alebo zaľúbený mladík? Gilda ako romantická dievčenská duša alebo na zánik vopred odsúdená nešťastnica? Zvíťazí ľudský cit alebo intrigy? Verdiho operná dráma Rigoletto prináša otázky súčasného sveta. Literárna predloha Victora Huga Kráľ sa zabáva si pritom ťažko kliesnila cestu na javiská: Ostrá kritika dekadentného života súdobej šľachty, prázdnych zábav a bezcharakterných hier aristokratickej elity natoľko nahnevala svoje „predobrazy“, že inscenácia sa nedožila ani druhej reprízy. O dvadsať rokov neskôr použil toto kontroverzné dielo Giuseppe Verdi ako predlohu k svojej slávnej opere Rigoletto. Samotná tragédia sa pritom vymyká spomedzi tradičných romantických námetov – hlavnou postavou totiž nie je titanský hrdina, ale šašo. V Hugovej hre kráľovský šašo, v opere Vojvodov Rigoletto. Nie je však tým tradičným zabávačom a vtipkárom, ktorý svojmu pánovi môže povedať aj nepríjemné pravdy – je to šašo, ktorý prežíva vnútorný boj medzi svojimi citmi a intrigánskou spoločnosťou bažiacou po moci. Navyše, nie je čierno-bielym hrdinom. Sám sa na morálnom bahne výdatne podieľa. Je sluhom, nie múdrym klaunom…

Divadelná hra Kráľ sa zabáva mala premiéru v roku 1832, ale krátko nato ju zakázal uvádzať minister verejných prác, lebo hra „urážala mravy“. Verdiho však námet provokoval, preto ho zhudobnil – problémy sa ale nevyhli ani tomuto dielu. Libreto opery muselo byť pred uvedením opakovane prepracovávané. Po dlhých obštrukciách, zmenách prostredia aj postáv však Verdi obhájil povahu diela a dal svetu operu, ktorá patrí k základným pilierom svojho žánra. Vznikol nový typ talianskej opery, v ktorej je spev úzko spätý s dramatickými situáciami, kde sa pre Verdiho typická ľahko pohyblivá melódia snúbi s bohatosťou harmónie a orchestrálneho zvuku. Skladateľ sám o Rigolettovi napísal: „Chcem, aby som svoju hudbu – nech je krásna alebo škaredá – nielen jednoducho písal, ale aby som jej dal charakter.“ V tejto opere svoj zámer naplnil až po samý okraj.

19. 10. o 18.00 h, historická Radnica – Cikkerova sieň, Nám. SNP
PETER BREINER – SLOVENSKÉ TANCE & TRIANGO
Slovenské ľudové piesne a argentínske tangá v netradičnom inštrumentálnom spracovaní

Obsadenie:
Peter Breiner – klavír
Stano Palúch – husle
Boris Lenko – akordeón
Milan Rendoš a. h. (Slovenské tance) – píšťalky, fujara, gajdica, ústna harmonika, kontrabas

Program:
Peter Breiner: Slovenské tance
časti: Dzifče počarovne
Šnila še mi v Americe novina
Kvitne drobná ďatelinka
Uspávanky
Vravela mi moja mati

– prestávka –

Julián Plaza: Nostalgico
Aníbal Troilo/Cátulo Castillo: Maria
Arturo Bernstein: La Gaita
Carlos Gardel: Volver
Julio César Sanders: Adios Muchachos
Cole Porter: So In Love

Triango je unikátny projekt známeho slovenského klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera, fantastického jazzového huslistu Stana Palúcha a vzácne všestranného akordeonistu Borisa Lenka. Kmeňovým repertoárom tria je pôsobivá zmes tanga a jazzových improvizácií. Je výsledkom detailného výskumu a tvorivého vkladu, ktorým Triango obohacuje klasické kompozície bratov De Carovcov, Villolda, Gobbiho a Piazzollu. Triango prináša aj vlastné hudobné témy, majúc vždy na zreteli, že vášeň, nostalgia a melanchólia sú samotnou substanciou tanga. Najnovším hudobným projektom Trianga sú Slovenské tance – jazzové úpravy slovenských ľudových piesní. Slovenské tance sú v pôvodnej podobe vyše deväťdesiatminútovou orchestrálnou suitou šestnástich symfonických tancov, ktorú skomponoval Peter Breiner, inšpirujúc sa slovenskými ľudovými piesňami. Triango s hosťujúcim multiinštrumentalistom Milanom Rendošom uvádza ich skrátenú komornú jazzovú úpravu.

Peter Breiner o Slovenských tancoch:

„Myšlienka vytvoriť cyklus „národných“ orchestrálnych tancov sa vynorila, keď som pre London Symphony Orchestra aranžoval Brahmsove Uhorské tance a uvedomil som si, že v období romantizmu a bujnejúcich národných povedomí, či dokonca aj v priebehu 20. storočia sa takýto cyklus vyskytol v takmer každej krajine a nám zatiaľ chýba. Máme samozrejme Tance z Galanty, ale… Tak som ho napísal. Šestnásť známych i menej známych pesničiek, prevažne z východného Slovenska, ako ja, je obohatených okrem symfonického zvuku aj prvkami súčasnej hudby a improvizácie. Využíva aj ľudové nástroje a troch sólistov (Stano Palúch, Boris Lenko, Milan Rendoš).“

20. 10. o 18.30 h, Štátna opera
P. I. Čajkovskij: LABUTIE JAZERO
Slávny klasický balet v podaní Moravského divadla Olomouc (ČR)

Choreografia: Hana Vláčilová
Réžia: Robert Balogh
Hudobné naštudovanie: Petr Šumník

Tento balet baletov, ako býva Labutie jazero niekedy označované, patrí k najslávnejším klasickým baletným titulom a je súčasťou repertoáru všetkých významných svetových scén. Nemecká rozprávka o princeznej Odette premenenej na labuť, o zlom Červenofúzovi, nešťastnom princovi, ktorý zabudne na svoju prísahu, a o čiernej labuti Odílii si získala nesmrteľnosť najmä vďaka hudbe Petra Iľjiča Čajkovského. Veľký výpravný balet choreograficky pripravila významná osobnosť českého baletného umenia, bývalá primabalerína pražského Národného divadla Hana Vláčilová. Na diele režijne spolupracoval šéf baletného súboru Robert Balogh, predstavenie diriguje Petr Šumnik.
V hlavných úlohách: Yui Kyotani, Ivo Jambor

Yui Kyotani, Odetta – Odília

Prvá sólistka baletu Moravského divadla Olomouc pochádza z japonského mesta Nara blízko Osaky. Balet začala študovať v baletnom štúdiu Eny Hirosa, neskôr na Štátnej baletnej škole v Berlíne u Larissy Dobrojan. Pred vstupom do olomouckého súboru mala angažmán v Lipsku. V Moravskom divadle naštudovala roly v klasických baletoch P. I. Čajkovského Luskáčik, Labutie jazero a Spiaca krásavica, neoklasických baletoch Romeo a Júlia, Sen noci svätojánskej, Spartacus, Rusalka i v moderných baletoch ako Frida alebo Beatles.

Ivo Jambor, princ Siegfried

Je absolventom Tanečného konzervatória v Brne. Počas štúdia vystupoval v baletoch Národného divadla v Brne. Po službe vo Vojenskom umeleckom súbore Ondráš nastúpil do Moravského divadla Olomouc. Tu účinkoval v štýlovo rôzne orientovaných tanečných dielach: Moravské dvojzpěvy, Onegin, Carmen, Maškaráda, Márna opatrnosť, Labutie jazero, Carmina burana, Queen, Giselle, Radúz a Mahuliena, Edith − vrabčák z předměstí, Frida, Romeo a Júlia, Spiaca krásavica, Rusalka a Spartacus. Získal niekoľko významných ocenení, vrátane nominácie na cenu Thálie za rolu Freddieho Mercuryho. Často spolupracuje s detským Baletným štúdiom pri Moravskom divadle Olomouc.

21. 10. o 19.30 h, Katedrála sv. Fr. Xaverského, Nám. SNP 27
CUORE BAROCCO
Koncert historickej hudby v dobovom šate

Spev
Hilda Gulyásová – soprán
Jarmila Balážová – alt

Súbor Cuore Barocco
Peter Zelenka, Adam Szendrei – barokové husle
Pieter Das – baroková viola
Tomáš Kardoš – barokové violončelo
Jana Zelenková – organ

Program:
Pietro Locatelli (1695 − 1764): Sinfonia funebre f minor, DunL 2.2
časti: Lamento: Largo, Alla breve ma moderato, Grave, Non presto,
La Consolazione: Andante

Antonio Vivaldi (1678-1741): Triová sonáta e mol RV 67, Op.1, č. 2
časti: Grave, Corrente. Allegro, Giga. Allegro, Gavotta. Allegro

Giovanni Batista Pergolesi (1710-1736): Stabat mater
časti: Stabat mater dolorosa
Cujus animam gementem
O quam tristis
Quae moerebat
Quis est homo
Vidit suum dulcem natum
Eja Mater
Fac ut ardeat cor meum
Sancta mater
Fac, ut portem Christi mortem
Inflammatus et accensus
Quando corpus morietur

Cuore Barocco (Barokové srdce) je zoskupenie aktívnych hudobníkov, ktorí sa venujú interpretácii hudby obdobia baroka. Hráči hrajú na repliky dobových nástrojov, používajú dobové ladenia a poznatky čerpajú najmä z historických manuskriptov a traktátov. Historicky poučený štýl interpretácie starej hudby, ktorý propagujú, dnes patrí vo svete k samozrejmostiam. Na slovenskej hudobnej scéne sa tento prístup k štúdiu a interpretácii historickej hudby stále rozvíja a hľadá si cestu k divákom. Aj z tohto dôvodu je hlavnou ideou súboru Cuore Barocco priblížiť poslucháčovi hudbu minulých storočí čo najvernejšie. Zároveň chce vzbudiť aj v laickej verejnosti záujem o hudbu v našich končinách málo hrávanú alebo úplne nepoznanú.

22. 10. o 10.00, Štátna opera
P. Pavlac – M. Vajdička: TRI PRASIATKA

Hravá rozprávka z repertoáru Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene s pesničkami o tom, prečo je dôležité budovať domčeky a priateľstvá. Obľúbená rozprávka s pesničkami je určená pre deti materských škôl a I. stupňa ZŠ, ako i pre celé rodiny. Kreatívne a sviežo interpretovaný príbeh zobrazuje tri prasiatka – Bachroša, Leňoša a Truhlíka, líšku Ňufu, vlka Johnyho a krtka Ruda. Hľadanie toho správneho domčeka sprevádza humor a nečakané situácie. Režisérom inscenácie je Branislav Matuščin, pod ktorého režijnou taktovkou ožili už viaceré úspešné rozprávky DJGT.

23. 10. o 19.00 h, Štátna opera
ŽIVOT PLNÝ HUDBY
Koncert pri príležitosti životného jubilea hudobného skladateľa Vojtecha Didiho

Vojtech Didi (1940)

V jeho profesionálnej kariére sa celoživotne prelínajú a dopĺňajú tri základné formy hudobného účinkovania: kompozičná činnosť, dirigovanie a hudobno-pedagogické pôsobenie. Vytvoril okolo 60 hudobných opusov, z ktorých mnohé boli vydané na CD a DVD nosičoch. Orientuje sa hlavne na komorné žánre s dôrazom na zborovú, resp. piesňovú tvorbu. Popri ďalších skladbách pre rôzne hudobné nástroje a zoskupenia vytvoril aj dve opery: Matka Niobé a Na brehu priezračnej rieky. www.vojtechdidi.sk

Účinkujú: Michal Červienka – akordeón,
Igor Fábera – hoboj,
Martin Popovič − barytón,
orchester a zbor Štátnej opery.
Dirigent: Marián Vach

Program:
Franz Schubert: Symfónia č. 4 c mol D.417 (Tragická)
Časti: Adagio molto – Allegro vivace
Andante
Allegro vivace − Trio Es dur
Allegro

– prestávka –

Anna Didiová: Dimenzia pre akordeón a orchester
Vojtech Didi: Hommage à Banská Bystrica

Táto slávnostná skladba vznikla v roku 2005 pri príležitosti 750. výročia udelenia mestských privilégií Banskej Bystrici, na znak úcty k pánovi primátorovi a občanom mesta, na slávu človeka.

Vojtech Didi: Musica lirica
Composizione per oboe e d´archi.
Časti: Allegro e volubilo
Adagio non troppo
Allegretto e voluttuasamente

Hlavný dôraz som položil na virtuóznosť sólového nástroja, ktorého výrazové možnosti využívam v skladbe. Nešlo mi o hudobné vyjadrenie určitého deja poetickým slovom, ale o vyvolanie lyrickej nálady (citovosť, krása, šťastie, láska).

Vojtech Didi: Zeme dar
kantáta pre detský (ženský) zbor, detský (ženský) hlas, barytón a symfonický orchester.
Časti: Mokrý apríl
Soprán v kvetoch
Kvety v mede
Krehká krása
Zeme dar

Autor sa inšpiroval veršami kysuckej poetky Jany Kuzmovej. Motto skladby: „Nech tvoja túžba svetom lieta, aby už hrozby dozneli. Snívaj môj synček, moje dieťa, kým nie si celkom dospelý.Oslávte s nami ročné zmeny, modrastý úsvit, zeme dych. Nech sa svet krúti, farby mení, nech svieti slnko pre všetkých…“

www.stateopera.sk

zdroj: ŠOBB