Barokové hody s Collegiom 1704 a Magdalenou Koženou

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zažiť počas jedného večera ukážky z diel šiestich barokových skladateľov, ktorých životy ohraničovali roky 1661 až 1759, je v našom prostredí vzácna príležitosť stretnutia s dramaturgickou raritou. K pondelkovému koncertu Bratislavských hudobných slávností je nevyhnutné prirátať aj ďalšie bonusy. Tematizovanie programu, zastrešeného názvom Záhrada vzdychov (Il Giardino dei sospiri), výber niektorých neznámych barokových kantát, no a v prvom rade, výnimočná kvalita interpretácie. Na česko-slovenskom území niet v danom slohu povolanejších znalcov, než je súbor Collegium 1704, ich zakladateľ a dirigent Václav Luks i mezzosopranistka svetového mena Magdalena Kožená.

Prečo sme sa ocitli v Záhrade vzdychov? Ako píše v starostlivo pripravenom bulletine autor textu Andrej Šuba, „záhrada ako symbol predstavuje v európskom umení útočisko pred realitou každodennosti a jej nástrahami… poskytuje priestor a čas na hry, odpočinok a kontempláciu“. Citoval som preto, lebo s podobným žánrovým obalom súboru kantát a predohier (sinfonií) sa u nás nestretávame. Je to pritom veľavravné i výstižné pomenovanie projektu, zloženého z vari dvoch hodín čistej hudby, ponúkajúceho kratšie inštrumentálne čísla a rozsiahlejšie, z viacerých častí zložené kantáty. Zo skladateľov, ktorých Collegium 1704 prezentovalo, je najznámejší Georg Friedrich Händel, no s vokálno-inštrumentálnym odkazom jeho talianskych rovesníkov Leonarda Vinciho, Francesca Gaspariniho, Benedetta Marcella, Leonarda LeaDomenica Nataleho Sariho sa bežne nestretávame. Pravdepodobne väčšina skladieb odznela u nás po prvýkrát.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Magdalena Kožená, Václav Luks, Collegium 1704,
foto: Ján Lukáš

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Magdalena Kožená, Václav Luks, Collegium 1704,
foto: Ján Lukáš

Večer talianskych barokových kantát otvorila predohra k Händelovej opere Agrippina, ktorej elektrizujúci výrazový náboj bol predzvesťou hudobného hodovania so štýlovo vyhraneným menu. Bez pauzy, akoby jedným dychom, na ňu nadviazala kantáta Armida abbandonata HWV 105 od Georga Friedricha Händela, zahŕňajúca štyri recitatívy (z nich dva accompagnato), dve árie a sicilianu. Už v prvej časti Magdalena Kožená ukázala, ako sa výrazovo modeluje dramatický recitatív. V áriových úsekoch zasa ukázala popri ušľachtilej mezzosopránovej farbe vymoženosti svojej techniky. Na dlhých, o dych opretých frázach, tieňovala dynamiku, farbila výraz v nadväznosti na text, modelovala náladu. To všetko v zjednotenej súčinnosti s komorným zoskupením, kde každý hráč disponujúci sólistickými kvalitami, je podriadený koncepcii celku. Václav Luks si vybudoval súbor, ktorý je absolútne vnorený do tónov partitúry. Nie však slepo, aby brilantne odohral každý tón, ale tvorivo, s nefalšovateľnou energiou a úprimným citom.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Václav Luks, Collegium 1704,
foto: Ján Lukáš

Sinfonia z oratória Leonarda Vinciho Maria dolorata bola ďalším, oduševneným muzicírovaním naplneným predelom medzi Händelom a oratóriom Atala od Francesca Gaspariniho, žijúceho v úplne rovnakých rokoch ako Vinci. Recitatív Ombre, cure, sospetti! mal opäť nástojčivý dramatický náboj, v kontrastných nuansách tempa zrkadlil úzkosť, útrapy a smútok spievajúceho hlasu. Vo virtuózne ladenej árii Terrori d´Averno rozvinula Magdalena Kožená v koloratúrach aj bravúrnu dimenziu svojho hlasu, vo výraze podriadeného tragickej textovej emócii. Benátčan Benedetto Marcello kantátu Arianna abbandonata rozčlenil na brilantnú sinfoniu, v rámci ktorej využil tempové kontrasty od prestissima, cez adagio assai, po presto. Už tento vstup sám o sebe je majstrovským kúskom, ktorý Collegium 1074 rozpitvalo do najtenšieho nervu. Dramatický recitatív uvádza Ariannino duševné rozpoloženie vo vzťahu k zradnému Tézeovi. Magdalena Kožená ho precítila úprimne, s variáciami výrazu, aby v nasledovnej árii vymodelovala žiaľom presiaknuté a emóciou nabité frázy. V tejto chvíli som si uvedomil, ako bezprostredne ladí jej výraz s voľným textovým prekladom Andreja Šubu v bulletine. Po lyrickom recitatíve sólistka a orchester zmenili atmosféru a vliali do prejavu iskierky nádeje a radosti.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2018,
Magdalena Kožená, Václav Luks,
foto: Ján Lukáš

Po pauze prišla na rad kantáta Angelica e Medoro, ktorej autorom je predstaviteľ neapolskej školy a autor množstva dnes už nehraných opier, Leonardo Leo. Do nej vložila Magdalena Kožená v partnerstve s Collegiom 1704 v úvodnej árii uvoľnenú náladu, z pianových fráz, cez koloratúru a trilky prechádzala plynulo do plného tónu. Po recitatíve prišla opäť ária so spleťou virtuóznych ozdobných prvkov. Posledným číslom oficiálnej časti večera (pred ním ešte odznelo Introduzzione z opery Didone abbandonata od Domenica Nataleho Sarriho) bola kantáta Ero e Leandro HWV 150 od Georga Friedricha Händela. Opäť striedanie štyroch recitatívov a troch árií s prekvapujúcim, ba až šokujúcim finále. V interpretácii sólistky opäť zneli polohy vášne i smútku, dlhé frázy vypovedali o skvelej technickej výbave Magdaleny Koženej, dojímavé boli dialógy so sólovými husľami. Bol to silný dramatický výstup, meditácia o smrti, naplnená tragickým finále. Kantáta končí recitatívom, ústiacim do rozlúčky Ery s mŕtvym Leonardom. V tichosti spev a hudba zmĺknu, vchádzajúc do ríše vykúpenia. Dojemná bodka za večerom osobných drám opustených hrdiniek. Václav Luks s Collegiom 1704 znova potvrdil, že má rozanalyzovaný každý tón nástroja, že ich súhra, dramatické akcenty, vlny dynamiky a rytmu, sú výsledkom hĺbavého výskumu a jeho dokonalého pretavenia do živej hudby.

Opäť jeden z vrcholných večerov stále ešte len rozbiehajúcich sa BHS 2018. Hostia sa s nadšeným publikom rozlúčili známou áriou Lascia ch´io pianga z Händelovho Rinalda.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 1. 10. 2018

Magdalena Kožená, Collegium 1704
Bratislavské hudobné slávnosti 2018
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
1. októbra 2018

Collegium 1704
Pražský barokový orchester
Václav Luks – dirigent
Magdalena Kožená – mezzosoprán

www.bhsfestival.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár