Barokové polahodenie na Bratislavských hudobných slávnostiach

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jedným z najočakávanejších programových lákadiel tohtoročných Bratislavských hudobných slávností bolo vystúpenie francúzskeho komorného súboru Ensemble Matheus a poľského kontratenoristu Jakuba Józefa Orlińského. Monotematickým repertoárom, poskladaným z vokálnych a inštrumentálnych čísel Antonia Vivaldiho, si festival uctil 280. výročie smrti skladateľa.

Nešlo však len o pripomienku jubilea. V ešte väčšej miere dostal slovenský divák obohatenú informáciu o zanechanej tvorbe autora. Antonio Vivaldi (1678 – 1741) je známy hlavne Štyrmi ročnými obdobiami, niektorými husľovými koncertmi či virtuóznymi áriami z nahrávok. V Opere SND sme mali v roku 2017 výnimočné šťastie spoznať v skvelom a z historického hľadiska výnimočnom predvedení (išlo o koprodukciu, takže po generálke a dvoch predstaveniach sa inscenácia pre nás navždy stratila) jeho kompletnú operu Arsilda. Niečo teda o Vivaldim vieme, no asi viac nám ostáva utajené. A vďaka tohtoročným BHS aj postupne odhaľované.

Antonio Vivaldi (1678 – 1741), zdroj: internet

Ensemble Matheus je francúzske komorné zoskupenie, ktoré sa pod vedením dirigenta a huslistu Jeana-Christopha Spinosiho, rodáka z Korziky, okrem barokovej hudby nevyhýba ani mladším epochám. Za tridsať rokov medzinárodného pôsobenia je už zárukou kvality. Ak k nej prirátame jedného z momentálne najvyhľadávanejších kontratenoristov, tridsaťročného Poliaka Jakuba Józefa Orlińského (zhodou okolností sú so súborom rovesníkmi), naplnili sa všetky predpoklady pre festivalový bonbónik. Tak sa aj stalo.

O súbore sa ani z bulletinu, no ani z ich webovej stránky nedozvedáme napríklad nič o jeho zložení (na pódiu bolo približne šestnásť hráčov), nepoznáme meno koncertnej majsterky či lutnistky a čembalistu. A pritom všetci vystúpili aj sólisticky. Vieme však, že repertoár Ensemblu Matheus ani zďaleka nie je viazaný len s barokom.

Napriek tomu, vivaldiovský večer obstál po všetkých stránkach výborne a zožal na tohtoročnom festivalovom dianí dosiaľ asi najväčšie ovácie publika. Prezrádza to aj smäd po hudobnej minulosti, pravda v umelecky obohacujúcej a inšpirujúcej interpretácii. Program si hostia zostavili z operných árií, predohier a krátkych koncertov pre sólové nástroje s bassom continuom a komorným sprievodom. Antonio Vivaldi, zvaný tiež „Prete rosso“ (ryšavý kňaz, vzhľadom na jeho pod parochňou skrytú farbu vlasov a teologické vzdelanie), zanechal údajne takmer sto opier. Z nich je identifikovaných bezmála polovica a sporadicky uvádzané sú približne dve desiatky.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Jean-Christophe Spinosi, Ensemble Matheus, foto: Alexander Trizuljak

Monotematický program otvorila trojdielna predohra k opere L´Olimpiade, kde hneď po prvých taktoch sme na vlastnej koži pocítili vyžarovanie oduševnenej energie, strhujúcich akcentov a variovanie dynamiky aj na malých plôškach. Na druhej strane modelovanie fráz, vyhratie ozdôb a figurácií boli predzvesťou zaujímavého večera.

V prvom vstupe sa Jakub Józef Orliński predstavil áriou Anastasia Sento in seno z 2. dejstva opery Il Giustino a áriou Licida Mentre dormi, Amor formenti z opery L´Olimpiade. Oba aj inštrumentačne veľmi pôsobivé úryvky ukázali, v čom tkvie sila výpovede sympatického kontratenoristu, ktorý sa venuje popri speve (študoval ho vo svojej domovine i v New Yorku), breakdancu a iným nie vyslovene speváckym aktivitám moderného mladíka.

Prečítajte si tiež:
Pinchas Steinberg, Javier Perianes a Slovenská filharmónia otvorili 56. ročník Bratislavských hudobných slávností (recenzia BHS, 2021)
Na BHS okienko do Beethovenových piesní s Janou Kurucovou, Jurajom Hollým a Róbertom Pechancom (recenzia BHS, 2021)

Orlińského hlas je technicky vybavený tak, že dokáže udržať úplne rovný, akoby ani nevibrujúci tón na dychu a priblížiť sa tým k barokovému ideálu. Zároveň však má jeho kontratenor charakteristickú kovovú farbu, vie výrazovo pretlmočiť atmosféru árií a účinne pracovať s dynamikou. Zvlášť v druhej lyrickej árii k vzornému legatu pridal aj niekoľko ozdôb, hoci obe čísla nepatrili k virtuózne stavaným, ako ich poznáme napríklad z podania Cecilie Bartoli.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Jean-Christophe Spinosi, Jakub Józef Orliński, Ensemble Matheus, foto: Alexander Trizuljak

Koncert D dur pre lutnu, 2 huslí a basso continuo neznamenal len predel medzi vokálnymi výstupmi, ale bol nemenej účinný vyčarením ušľachtilého muzicírovania, s éterický hladkajúcimi pianissimami (najmä vo vete Largo), sugestívnymi nuansami a v neposlednom rade krásne hrajúcou anonymnou lutnistkou. Prvú polovicu večera uzavrela kantáta Cessate, ormai cessate, samozrejme od Antonia Vivaldiho, kde Orliński predniesol už recitatív s veľkým výrazovým a dynamickým nasadením. Skladba preverila sólistov pozoruhodný rozsah a najmä plynulé prechody medzi registrami. Farebne je hlas fokusovaný do mezzosopránovej polohy, vie však plnohodnotne zaspievať nielen výšky, ale aj kontraaltové hĺbky. Tu už vytiahol aj viac zbraní virtuóznej koloratúrnej techniky.

Z predohry k opere Farnace, ktorá otvorila druhú polovicu programu, opäť vyžarovala oduševnenosť, radosť z hry, vyťahovanie kontrastov a to všetko v podriadení sa špecifikám barokového štýlu. Jean-Christophe Spinosi, ktorého som spoznal pred ôsmimi rokmi vo viedenskom Theater an der Wien, kde naštudoval Rossiniho kantátu Le nozze di Teti e di Peleo, je zdrojom inšpirácií, generátorom úsmevu, pozitívnej a uvoľnenej nálady. V minulosti s ním opakovane spolupracovala aj naša sopranistka Adriana Kučerová.

Po pauze nasledovala opäť dvojica operných vzoriek. Qual serpe tortuosa, ária Osmina z opery La fida ninfa a ďalšia Anastasiova, Vedro con mio dilettoIl Giustino. V prvej s milo nevtieravou šoumenskou pózou obsiahol jej švih, ale aj textový obsah. Pokoj legatových fráz, výbornú dychovú techniku, krištáľovo čistú intonáciu a lesk tónu naservíroval vo výrazovo nežne stvárnenej druhej árii.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Jean-Christophe Spinosi, Jakub Józef Orliński, Ensemble Matheus, foto: Alexander Trizuljak
Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Jean-Christophe Spinosi, Ensemble Matheus, foto: Alexander Trizuljak

Pôvabným „intermezzom“ sa stal Koncert D dur pre dvojo huslí, sláčikové kvarteto a basso continuo, kde Spinosi na barokových husliach, spolu s koncertnou majsterkou, vytiahli vtipnosť tohto dialógu rovnakých sólových inštrumentov. Podporilo ich nemenej kvalitné sláčikové kvarteto a brilantné basso continuo.

Ária Sovente il sole z pasticcia Andromeda liberata a ária Licida Gemo in un punto e fremo z 2. dejstva opery L´Olimpiade uzatvárali oficiálnu časť programu. Oblažujúce duo hlasu a huslí bolo priestorom pre ušľachtilé muzicírovanie a jemné pastelové farby. V druhej si Jakub Józef Orliński rázne, so šibalským úsmevom, rozopol sako a s technickou istotou vyspieval aj koloratúry a behy tejto virtuóznejšie skomponovanej árie.

Prečítajte si tiež:
Na BHS bombastické Verdiho Requiem pod taktovkou Emmanuela Villauma, s exkluzívnym kvartetom hlasov (recenzia BHS, 2021)
Viedenskí filharmonici sa pričinili o ďalší sviatok na Bratislavských hudobných slávnostiach
(recenzia BHS, 2021)
Konzerthausorchester z Berlína s Jurajom Vačuhom a Julianom Rachlinom na BHS (recenzia BHS, 2021)

Vo vypredanej Koncertnej sále Slovenskej filharmónie nadišla chvíľa vyjadrenia nadšenia. Publikum v stoji prosilo o prídavky. Poľský umelec sa prihovoril v rodnom jazyku, vyjadril radosť, že po prvýkrát spieva v Bratislave a avizoval prvý prídavok. Po ňom nasledoval ďalší (škoda, že neprezradil z ktorých opier, lebo identifikovať ich je zrejme nad sily diváka, ale aj autora recenzie), v ktorom akoby zrekapituloval všetky devízy svojho hlasového, technického a výrazového potenciálu.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2021, Jean-Christophe Spinosi, Jakub Józef Orliński, Ensemble Matheus, foto: Alexander Trizuljak

Možno už len visela vo vzduchu jedna otázočka. Ako by si Jakub Józef Orliński poradil s ešte virtuóznejšími a ozdobnejšími partmi Vivaldiho odkazu (na mysli mám Ceciliu Bartoli či Joyce DiDonato), ktorými tento skladateľ spevákov vôbec nešetril. Ostaňme však v medziach reality a v nich súbor, dirigent a sólista, popri skutočnom barokovom polahodení, poodkryli aj okno do sveta bežne nehraných diel. Opäť festivalový večer, ktorý bude v mysliach divákov dlho doznievať.


Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 4. 10. 2021

záznam koncertu v online archíve SF

Večer s Antoniom Vivaldim
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
4. októbra 2021

Ensemble Matheus
Jean-Christophe Spinosi
, dirigent, barokové husle
Jakub Józef Orliński
, kontratenor

Antonio Vivaldi (1678 – 1741)
∙ L’Olimpiade, predohra k opere RV 725
Allegro / Andante / Allegro
∙ Sento in seno, ária Anastasia z 2. dejstva opery Il Giustino RV 717
∙ Mentre dormi, Amor fomenti, ária Licida z 1. dejstva opery L’Olimpiade
∙ Koncert D dur pre lutnu, 2 huslí a basso continuo RV 93
Allegro / Largo / Allegro
∙ Cessate, omai cessate, kantáta RV 684

prestávka

∙ Farnace, predohra k opere RV 711
∙ Qual serpe tortuosa, ária Osmina z 1. dejstva opery La fida ninfa RV 714
∙ Vedro con mio diletto, ária Anastasia z 1. dejstva opery Il Giustino RV 717
∙ Koncert D dur pre 2 huslí, sláčikové nástroje a basso continuo RV 513
Allegro molto / Andante / Allegro
∙ Sovente il sole, ária Perzea z pasticcia Andromeda liberata RV Anh. 117
∙ Gemo in un punto e fremo, ária Licida z 2. dejstva opery L’Olimpiade

www.www.bhsfestival.sk

Archív Bratislavské hudobné slávnosti

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár