Bartók a Drevený princ – nielen pre najmenších

Každoročne Slovenská filharmónia láka deti na vážnu hudbu. A úspešne. Prvý rodinný koncert v 67. sezóne (13. novembra 2015), bol priblížením života a diela skladateľa Béla Bartóka. Ako už tradične v úlohe moderátora sa predstavil Martin Vanek. Za sprievodu Slovenského komorného orchestra rozprávali, spievali a hrali Margit Garajszka a Júlia Urdová.

Keď už sa deti s rodičmi a bláznivý Harlekýn (Margit Garajszki) a Kolombína (Júlia Urdová), ktorí sa pred predstavením pohybovali v publiku usadili, Martin Vanek celé predstavenie uviedol. Vyspovedal mladé publikum o nástrojoch a hudbe. Jeho pohotová komunikácia a vtipkovanie tvorilo vlny nielen detského chichotu. Po nástupe postáv commedia dell’arte Harlekýna a Kolombíny sa začalo hudobno-divadelné predstavenie. Postupne spolu ešte s malým kamarátom, Dreveným princom, začali odkrývať život jedného z najpozoruhodnejších skladateľov 20. storočia.

Popularizácia artificiálnej hudby je dnes otáznikom a výzvou. Vážna, klasická hudba si žiada nové nápady a realizácie. Netreba sa však vzďaľovať od toho najjednoduchšieho. A to priniesť ľuďom kultúru do detstva. Odrazu sa z predstavenia stane rodinný výlet a ponaučení odídu nielen deti, ale aj rodičia. Práve po dramaturgickej stránke sa Silvestrovi Lavríkovi a Margite Garajszki podaril vynikajúci počin. Zobrali Bélu Bartóka a jeho najväčšie životné dielo a vášeň – ľudové piesne. Hneď ako odznela časť z Bartókového cyklu Deťom BB53, od Harlekýna a Kolombíni deti mohli počuť slovenskú ľudovú pieseň Pri Prešporku na Dunaji a Jedna druhej riekla. V tej chvíli bol Bartók vynikajúcim kľúčom a spojením. Piesne, ktoré poznali od rodičov a zo škôlky, sa ukázali byť súčasťou artificiálnej hudby. Belá Bartók si silu ľudovej hudby uvedomoval. A práve v tom je jeho najväčší didaktický prínos. Klavírny cyklus Deťom (celý názov – Ľahké klavírne skladby pre začiatočníkov bez oktávového dvojhmatu na tému maďarských a slovenských ľudových piesní) sú maďarské a slovenské ľudové piesne, ktoré sú v jednoduchých úpravách. Vo svojej štruktúre ale ide o dielo s hudobno-pedagogickým zameraním. Skladby sa vzťahujú aj na rytmickú výchovu a cit a učia pestovať sluch. Bartók zároveň považoval za nutnosť hudobnej výchovy rozšíriť hranice dur-molového systému a obohatiť ho o ľudovú melodiku.

Martin Vanek v oblasti popularizácie vážnej hudby vôbec nie je nováčikom. Kdekto ho pozná zo širšie zameraných relácií pre deti, či z činohry a moderovania. No skúste prísť niekedy na Rodinný koncert do koncertnej siene v Bratislave. So Slovenskou filharmóniou spolupracuje viac ako 20 rokov a okrem Rodinných koncertov prešiel aj k deťom zameranej Hudobnej akadémii. A to, že jeho vášňou je aj opera, dokazuje jeho spolupracovanie na predstaveniach pre deti v SND. Tento herec a bábkoherec sa veľmi aktívne venuje podobným edukačným projektom a k deťom si vie nájsť cestu tak, aby odišli poučené a aj s pekným zážitkom. S dieťaťom komunikuje ako so seberovným a bez problémov ho zapája do pódiového diania.

Slovenský komorný orchester bol tiež bližší a prístupnejší ako na bežnom koncerte. Okrem sprevádzania odohral 2 časti spomínaného Deťom BB53, podľa inštrumentácie Lea Weinera, Prúd Dunaja F Dur op. 20 a časť z Rumunských ľudových tancov pre malý orchester BB76. Komorný orchester hral veľmi lyricky po sluchovej aj vizuálnej stránke. Trochu pridaná vášeň do pohybov neuberala na vážnosti. Netváril sa, že je tam náhodou a s deťmi vizuálne komunikoval. Krátke diela sa v rámci večera stali istým predelom. A medzi slovenskou ľudovosťou pôsobili ako krátke, hrejúce balady.

Margit Garajszki ako Harlekýn, vzdelanejší, rozumnejší a Júlia Urdová ako Kolombína, detskejšia, menej vzdelaná a teda osoba, s ktorou sa publikum viac stotožňovalo. Bélu Bartóka a drevenú postavičku, zvanú Drevený princ, ktorá bola skladateľovým najlepším kamarátom, postupne začali postavy commedia dell’arte vzdelávať a učiť to, čo by mal skladateľ vedieť. Spolu tak prechádzali životom Bélu Bartóka, narodeného v chudobe. Ukázali ho ako človeka, ktorý bojoval pre to, čo miloval – hudbu a hru na klavíri. Ukázali ho ako človeka, ktorý býval kúsok od miesta, kde zrovna publikom sedelo. Spomenuli významné pozvanie od grófa Gézu Zichy, ktorý patrí tiež medzi Bratislavské hudobné osobnosti.

Margit Garajszki, pôvodom z Maďarska, je divadelná dramaturgička, umelecká prekladateľka súčasnej slovenskej prózy a drámy do maďarčiny. Okrem toho sa venuje aj kritike a publikovala dve detské knižky Bobuľa a Bartók, na základe ktorej vznikla aj táto veselá klauniáda. Hudobná inscenácia Bartók a Drevený princ mala premiéru v roku 2013, krátko po vydaní knižky. Na dramaturgii sa tiež podieľal Silvester Lavrík, známy slovenský prozaik, dramatik, scenárista a textár. Júlia Urdová pôsobí ako lektorka na Katedre hudobnej výchovy Univerzity Komenského v Bratislave a je členkou Afrodité – salónneho, dievčenského orchestra, ktorý sa sústreďuje na interpretáciu hudby predovšetkým 20. storočia. Klaunsko-renesančné kostýmy mala na starosti Eva Šimáková. Tie napriek pestrofarebnosti nemali prehnaný klaunský charakter a postavy boli bližšie k divákovi. A tak, tieto dve postavy vytvorili príjemné prostredie, ktoré nerobilo z dieťaťa hlupáka, ale prostredie v ktorom sú si všetci rovní. A kto niečo nevedel, ten bol jednoducho poučený.

Bartók a Drevený princ bol výletom cez obdobie začínajúceho skladateľa. Bola to ukážka, kde chudoba a choroba nie je prekážkou pre ľudskú ambíciu a rozvíjajúci sa talent. Martin Vanek si vie detské publikum priblížiť a Margit Garajszki s Júliou Urdovou predviedli hudobne–divadelné predstavenie plné zaujímavých informácii, smiechu, vážnosti a piesní. Bola to škola hrou a hudbou a skvelá ukážka výchovného koncertu pre celú rodinu, aj  ako prebudiť v dieťati záujem o vážnu, artificiálnu hudbu.

Autor: Michal Huska

recenzia písaná z 13. novembra 2015

Viac o koncertoch Hudobnej akadémie SF sa dozviete na www.filharmonia.sk