Barytonista Thomas Weinhappel ukázal svoje domény

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
S menom dolnorakúskeho rodáka Thomasa Weinhappela (1980) sa v jeho rodnej vlasti stretávame skôr v súvislosti s angažmánmi na menších scénach a príležitostnými vystúpeniami. V Čechách však sympatický barytonista s vizážou filmového herca získal Cenu Thálie za rok 2016 i Libušku, obe za Hamleta v rovnomennej opere Ambroisa Thomasa.

V Bratislave sa 5. apríla 2019 Thomas Weinhappel predstavil po prvýkrát operným recitálom na pôde Rakúskeho kultúrneho fóra. Jeho klavírnym partnerom bol Manfred Schiebel, ktorý sólisticky vyplnil aj predely medzi speváckymi blokmi. Weinhappelovo detstvo bolo od ôsmich rokov späté s členstvom v svetoznámych Wiener Sängerknaben, s ktorými tiež ako altový sólista precestoval celý svet. Absolvoval viedenské konzervatórium i Univerzitu hudobných a dramatických umení a medzi jeho školiteľmi nájdeme Waltera Berryho, Barbaru Bonney, Gundulu Janowitz či Evu Blahovú. Práve na podnet slovenskej profesorky sa zúčastnil predspievania do titulnej postavy Thomasovho Hamleta v Národnom divadle moravskosliezskom v Ostrave. Nielenže uspel a získal najprestížnejšie ocenenia, ale do Čiech sa vracal či už ako Brittenov Tarquinius zo Zneuctenia Lukrécie (rovnako v Ostrave), alebo opäť ako Hamlet v plzenskej premiére. Je mnohostranným umelcom, popri opere a piesňovej literatúre sa venuje aj operete a nevyhýba sa ani muzikálom.

Koncert v Rakúskom kultúrnom fóre, Bratislava, 2019,
Thomas Weinhappel,
foto: Jakub Čajko

Pre bratislavský debut si zvoli repertoár áriový, sústredený do štyroch oblastí. V dvoch z nich bol skvelý, v jednej sľubný a v ďalšej váhavý. V úvodnom bloku troch árií sa predstavil Thomas Weinhappel ako mozartovský spevák. Dve árie titulnej úlohy z z 1. dejstva Figarovej svadby (Se vuol ballareNon più andrai) a medzi nimi Papageno z Čarovnej flauty (Ein Mädchen oder Weibchen), boli ukážkou príkladnej štýlovosti, dokonale vypointovaných výrazových detailov a dôkazom, že umelcov barytón znie v plnohodnotnej farbe a rezonancii aj v basbarytónovej polohe. V spolupráci s vynikajúcim klaviristom, viedenským profesorom Manfredom Schiebelom, už recitatív pred prvou áriou poukázal, akú atmosféru dokáže vyvolať pár taktov v takmer hovorovom štýle a mimicko-gestickom rozohratí. Weinhappel v každom čísle nielen spieval, ale doslova vytváral situácie. Šibalský Figaro (typom hlasu má rovnako blízko aj k postave Grófa) a hravo naivný Papageno, trucovito hľadajúci dievča alebo žienku, bol výrazovo i hereckým náznakom priam neodolateľný. Jeho barytón znel kultivovane, frázoval presne a pri rešpektovaní slohových mantinelov neváhal zájsť až na okraj zvolených výrazových prostriedkov.

Druhým vrcholom jeho bratislavského recitálu boli árie Hamleta z rovnomennej opery Ambroisa Thomasa. Bolo zjavne cítiť, že rolu má vžitú, že vníma rovnako jej hudobné i textové nuansy a navyše, Weinhappelovmu mužnému barytónu rozsahom exponovaný part mimoriadne sedí. Kľúčovú otázku riešiaca ária Être ou ne pas être (Byť či nebyť) zachytila veľmi široké spektrum výrazu, siahala od pevných tónov, plno znejúcich v každej polohe, až po dynamicky zjemnené, introvertné úseky, kde sólista smeroval občas k účinnému mezza voce či k náznaku voix mixte. S podobným osobnostným vkladom a dynamickým vrstvením vymodeloval i druhé číslo z Hamleta Spectre infernal! Ombre chère. V poslednom bloku sa zameral na svoje vysnívané postavy z opier Richarda Wagnera.

Koncert v Rakúskom kultúrnom fóre, Bratislava, 2019,
Manfred Schiebel, Thomas Weinhappel,
foto: Jakub Čajko

Dvakrát zazneli ukážky z Tannhäusera, Wolframovo Blick´ich umher a pieseň k večernici Oh, du mein holder Abendstern, ku ktorým má typom materiálu i naturelom blízko. Vie ich naplniť náležitou dávkou lyriky, vie zapnúť tón naplno, pozná deklamačný vokálny štýl a ak by sa mu podarilo rolu vyskúšať si aj javiskovo, určite by v nej našiel perspektívnu pôdu pre rozvoj. Do tretice Wagner. Na záver oficiálnej časti programu zaznela krátka výzva Donnera zo Zlata Rýna (Heda, hedo) a bola príjemným prekvapením, keďže sa nezvykne uvádzať vytrhnuto z kontextu. V nej znel hlas kovovo a rezolútne. Opäť veľká pochvala klaviristovi, ktorý dokázal vyčariť príznačnú atmosféru sólovým výstupom z oboch opier.

Jedinou problematickejšou oblasťou Thomasa Weinhappela boli dve ukážky z talianskej opery. Z Verdiho Dona Carla to bola smrť Posu Io morrò a z Lucie di Lammermoor Gaetana Donizettiho ária a cabaletta Enrica Cruda, funesta smania. V talianskej vokálnej estetike mu trocha chýbal plynulý tok legatových fráz. Úsilie, vtisnúť obom číslam čo najdramatickejší náboj, viedlo k preexponovanému výrazu a miestami aj forsírovaným, neuvoľneným výškam. Zato prídavok, pieseň Widmung, op. 25 z cyklu Myrthen od Roberta Schumanna, bola doslova chuťovkou a dôkazom, že komorná literatúra je silou devízou umelca.

Koncert v Rakúskom kultúrnom fóre, Bratislava, 2019,
Manfred Schiebel, Thomas Weinhappel,
foto: Jakub Čajko

Klavirista Manfred Schiebel prejavil veľkú kreatívnosť, či už ako Weinhappelov inšpirujúci partner, alebo v samostatných číslach z diela Arva PärtaCharlesa Kalmana. Vtipné a vecné úvodné slovo predniesol riaditeľ Rakúskeho kultúrneho fóra Wilhelm Pfeistlinger.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 5. 4. 2019

Operný recitál Thomasa Weinhappela
Rakúske kultúrne fórum v Bratislave
5. apríla 2019

Thomas Weinhappel, barytón
Manfred Schiebel, klavír

program koncertu

W. A. Mozart: Se vuol ballare, signor Contino, ária Figara z opery Figarova svadba
W. A. Mozart: Ein Mädchen oder Weibchen, ária Papagena z opery Čarovná faluta
W. A. Mozart: Non piu andrai, ária Figara z opery Figarova svadba
A. Pärt: Variácie na obnovu Arinuschky pre klavír
G. Verdi: Io morro, ária Posu z opery Don Carlo
A. Pärt: Sonatina č. 1, 1. veta Allegro, 2. veta Larghetto
A. Thomas: Etre ou ne pas être, ária Hamleta z opery Hamlet
A. Thomas: Spectre infernal-Ombre chere, ária Hamleta z opery Hamlet

prestávka

G. Donizetti: Cruda, funesta smania, ária Enrica z opery Lucia di Lammermoor
C. Kalman: Dojmy z New Yorku, suita pre klavír, 1. Promenáda Sutton Place, 2. New York Nocturne, 3. On the Thruway.
R. Wagner: Blick’ ich umher, ária Wolframa z opery Tannhäuser
R. Wagner: Oh, Du mein holder Abendstern, ária Wolframa z opery Tannhäuser
R. Wagner: Heda, hedo, ária Donnera z opery Rýnske zlato

Prídavok: Robert Schumann: Widmung, op.25, č.1 z cyklu Myrthen

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár