Bas Giorgio Tozzi – Knight Rider zo Zlatého západu

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štúdium spevu ho stálo aj košeľu. Doslova. Štipendium meškalo deväť mesiacov a budúci veľký bas americkej Metropolitan opery Giorgio Tozzi musel založiť svoj fotoaparát. Keď sa peniažky rozkotúľali, putovali do záložne aj kufre a o pár týždňov prišiel rad na oblečenie. Talian z Chicaga, ktorý priniesol belcanto na Broadway, nás opustil pred desiatimi rokmi 30. mája 2011.

Risk bol skutočne zisk a z nenápadného barytonistu vytesal sochár čas sonórny bas, ktorý v podkove Metropolitnej opery odspieval viac, než päťsto večerov.

Basovému tátošovi podkúval vokálne podkovy milánsky pedagóg Giulio Lorandi. Talianski známi sa nádejného lyrického umelca často pýtali, z ktorej časti čižmy pochádza. Tozziho odpoveď, že z Chicaga, mnohým podlomila kolená. Narodil sa pod americkou vlajkou 8. januára 1923 a jeho poslaním bolo osladiť cukrom belcanta vita spinosa, čiže tŕnistý život (nielen) jeho talianskych rodičov usadených v Novom svete.

Giorgio Tozzi delil svoje srdce medzi Ameriku a Taliansko. Zdroj: internet

Spievajúci biológ znásilňuje Lukréciu

Kým sa tak stalo, sekal chémiu a latinskú nomenklatúru. Jeho snom bola biológia. Mladík, ktorému v dokladoch driemali mená George a John, sa so spevom začal pohrávať až v tínedžerskom veku.

Skončil v pedagogických rukách Poľky s ruským a hebrejským genofondom Rosy Raisy, ktorá v ňom videla potenciál dramatického barytonistu. Rigoletto a Nabucco mali byť Tozziho res maximae spei maximaeque utilitatis, teda vecou najväčšej nádeje a úžitku. Diagnózu barytón nezmenil ani Rosin manžel, baritono verdiano Giacomo Rimini. Talian z Chicaga mu bol ako syn.

Krátke študijné intermezzo u newyorskej sopranistky Beverley Peck Johnson však Tozziho hlasový fond neposunulo do inej dimenzie. Epizóda so záložňou a s ňou spojená cesta za štúdiom spevu do Milána, ktorou sme otvorili náš spomienkový medailón Giorgia Tozziho, bola ešte v nedohľadne. Nebeský architekt však rysoval termín jeho barytonálneho debutu v diele, ktoré určite nepatrí medzi obnosené sivé kabáty operného šatníka.

Fajka nie je balalajka. Tisíc divadelných tvárí Giorgia Tozziho. Zdroj: internet

Znásilnenie Lukrécie nie je názov trileru, ale filozofickej opery Benjamina Brittena. Cudná Rimanka Lucretia je povahovo blízka Shakespearovej Desdemone. Syn posledného rímskeho kráľa pred nastolením republiky Tarquinia Superba (superbus je latinské adjektívum s významom pyšný, nafúkaný, hrdý) Sextus Tarquinius okradne Lucretiu o to, čo si ako žena cenila viac, než bohatstvo a peniaze – o vlastnú čistotu. Zneuctená žena sa po ohavnom čine cíti nečistá a spácha samovraždu.

O konverziu skutočného príbehu zo starého Ríma do komornej opernej podoby sa postarala Brittenova hudba a „sivohnedý“ kontraalt Kathleen Ferrier, ktorej skladateľ venoval part hlavnej hrdinky. Opera mala sotva dva roky, keď do nej vstúpil mladý Giorgio Tozzi v barytónovom kostýme podliaka Tarquinia. Produkcia na Broadwayi v Ziegfeld Theatre v roku 1948 bola Tozziho debutovou pôdou.

Muzikálový kovboj

Giorgio ako zrelý interpret rozlišoval medzi mechanikou a technikou spevu. „Mechanika má čo do činenia s tým, ako sa produkuje zvuk. Technika je to, čo ďalej robíte so zvukom, keď začínate komunikovať v hudobných hodnotách.“ vysvetľuje v rozhovore s Bruceom Duffiem pre Wagner News v marci 1988. Bývalý adept biológie rozmieňal akt fonácie na drobné podobne, ako hodinár, pre ktorého je životne dôležité i to najmenšie koliesko.

Tvár a hlas Giorgia Tozziho boli blízke aj milovníkom muzikálu. Zdroj: passionofopera.blogspot.com

Kolesá života odviezli Giorgia Tozziho na Broadway. Po milánskom študijnom pobyte u Lorandiho, s ktorým zostúpil do hlbín vokálneho ambitu a stal sa basom cantabile, mu do životopisu pribudol basový „krst“ v milánskom Teatro Nuovo v Belliniho Námesačnej. Let na operný mesiac v roku 1953 odštartovalo Tozziho vystúpenie v úlohe Strommingera v Catalaniho veristickej smutnohre La Wally. Čo ďalej sa na Tozziho valí? Výzva menom muzikál. Nebola to žiadna menej kalorická verzia operného koláča. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch sa na Broadwayi ešte spievalo bez mikrofónov (ako v opere) a väčšina miestnych hlasov prechádzala rigidným klasickým školením.

Emile de Becque z muzikálu South Pacific (zrodeného na klavíri autora približne deväťsto piesní Richarda Rodgersa) bol Tozziho hudobnou signatúrou, veď tejto postave v roku 1958 prepožičal hlas aj na striebornom plátne. V tom istom roku kritika vítala album s operetou Rose Marie od rodeného Pražana naturalizovaného za Veľkou mlákou Rudolfa Frimla. Tozziho elegantný bas sa delí o gramofónové drážky s Julie Andrews, ktorú kedysi sprevádzala povesť zázračného dieťaťa.

S guľometom emócií v podobe Ponchielliho La Giocondy Tozzi dobyl Met. Zdroj: canbelto.wordpress.com

Akčný hrdina

V roku 1980 bol nominovaný na cenu Tony v kategórii Najlepší hlavný protagonista (Best Leading Actor) za účinkovanie v muzikáli The Most Happy Fella na hudbu a text Franka Loessera. Tozziho broadwayské koleso šťastia by sa však nikdy nerozkrútilo bez neviditeľnej ruky menom Metropolitná opera, ku ktorej jeho bas (nádherne saturovaný alikvotnými tónmi) patril ako rám k obrazu.

Dobrodružstvo v Met sa začalo 9. marca 1955. Najväčšiu časť z torty slávy mal nôž úspechu odrezať sopranistke Zinke Milanov, ktorá sa s postavou Giocondy dobre zžila.

Harriett Johnson v dobovom vydaní New York Post brúsi pero strúhadlom kritiky: „Krv a hrom v Gioconde! Zinka Milanov v hlavnej úlohe predstihla aj samu seba.“ Zobrala prísna novinárska duša na milosť tiež basového debutanta Tozziho? Postavu Alviseho ozvučil hlasom „krásnej kvality, hoci nie veľký, ale opulentný v textúre a odborne vedený rovnako v charakterizácii aj v technike.“

Sol tepefacit solum. Slnko rozohrieva zem. Tak vravel Cicero. V opernom svete je týmto Slnkom slovo a hudba je úrodnou hlinou.

Mozartova hudba mu bola blízka. Giorgio Tozzi ako Don Giovanni. Zdroj: reddit.com

Nemenej úrodnou pôdou bol pre Giorgia Tozziho film. Nečakajte len operné či muzikálové úlety. Populárny operný spevák si zahral epizódne postavy v seriálových hitoch sedemdesiatych a osemdesiatych rokov The Odd Couple, Kojak, Baretta a dokonca Knight Rider.

Multifunkčný interpret sedel s umeleckou istotou aj na spisovateľskej stoličke. V roku 1997 mu vyšla kniha poviedok Golem zo Zlatého západu. Inšpirácia Pucciniho operným westernom Dievča zo Zlatého západu v prípade názvu knihy nebude náhodná.

Trojnásobný držiteľ Grammy

Pucciniho oblúkové kantilény dávali Tozzimu goodbye, pretože Bohéma a v nej postava filozofa Collina bola v roku 1975 Tozziho posledným predstavením v objatí náruče lóží newyorskej Metropolitnej opery. Hudobného letiska, odkiaľ sa dá rovnako dobre letieť do imaginárneho divadelného neba aj do pekla.

Tozziho operná dráha bola cursus, čiže beh, od belcantového basu k dramatickým partom Verdiho a Wagnera. O tomto nemeckom mystikovi notového papiera Tozzi vyhlásil: „Intenzita je to, čo ho robí živým.“

Tozzi spieval aj Čajkovského, jeho knieža Gremin bol zážitkom. Zdroj: taminoautographs.com

Pomyselnú vitráž na repertoárovom okne Taliana z Chicaga dotvárajú Mozart, Čajkovskij a Mussorgskij. Barokovými emfázami nešetrí na nahrávke Händelovho Mesiáša z roku 1959 pod vedením Sira Thomasa Beechama, na ktorej sa zhostil basového partu. Rok predtým bol Lekárom vo svetovej premiére opery Vanessa z pera modernistu Samuela Barbera. Giorgio Tozzi bol predchodcom multižánrových skokanov v skleníku menom opera.

Americký basový blesk bol držiteľom troch cien Grammy. V roku 1960 a 1961 mal prestížnu cenu vo vrecku spolu s kolektívom nahrávok Figarovej svadby a Turandot (obe s dirigentom Erichom Leinsdorfom).

V rolu 1963 dozrel ďalší gramofónový klas. Grammy tentoraz neminula Aidu s Leontyne Price a Johnom Vickersom. Najmä v jeseni života sa Giorgio Tozzi o vlastných gramosnímkach nevyjadroval pochvalne. Nesúhlasil s reedíciami svojich vinylov na cédečkách, ktoré vraj šetria miesto, ale hlasy nešetria.

Prísne oči Verdiho kráľa Filipa patria Giorgiovi Tozzimu. Zdroj: internet

Monte ako hora

V čase, keď sa aj talianske a ruské opery prekladali do angličtiny, bil Tozzi na poplach: Caveat, pozor! „Každý jazyk má svoj vlastný hudobný zvuk.“

Pódiový umelec a neskôr profesor hudby na Juilliard School či Indiana University bol dvakrát ženatý. V oboch prípadoch ho do sladkej siete manželského zväzku ulovili speváčky. Po úmrtí prvej manželky Catherine Dieringer povedal áno muzikálovej a operetnej speváčke s občasnými výletmi do opery Monte Amundsen. Tá dala Giorgiovi dve deti, syna Erica a dcéru Jennifer.

Monte je po taliansky hora – a hora spomienok vyrástla v srdciach pamätníkov po Tozziho rozlúčke s planétou Zem. Zomrel v Bloomingtone 30. mája 2011 vo veku 88 rokov na zlyhanie srdca. Dve osmičky znásobujú matematickú ideu Večnosti…

V Rossiniho opernej komédii Barbier zo Sevilly si Tozzi dokázal vystreliť aj sám zo seba. Zdroj: internet

„Pamäť môže efekt vylepšiť alebo naopak zmenšiť. Pokiaľ však máte dobré ucho, môžete počuť veľkosť toho, čo urobili umelci rôznych období.“ povedal Giorgio Tozzi v roku 1988 pre Wagner News. Desať rokov po smrti taliansko-amerického dediča veľkých basových hlasov Ezia Pinzu a Cesare Siepiho sa tieto slová zdajú byť pravdivejšie, ako sama pravda.

Autor: Lucia Laudoniu

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Mozartova a Verdiho hudba sa na nás valí z debutového albumu Giorgia Tozziho pod dirigentskou taktovkou Jeana Morela. Na tomto vinyle nechýba veselý operný opis vojenskej disciplíny z úst Mozartovho Figara. 

Čierna bosorka uriekla grófovho syna. O tom je rozprávanie Ferranda z Verdiho Trubadúra v podaní Giorgia Tozziho.

Tozzi bol basovým Mariom Lanzom, prinášal belcanto aj na Broadway. Pieseň z muzikálu South Pacific.

Nápev z operety amerického skladateľa českého pôvodu Rudolfa Frimla Rose Marie.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár