V bazilike Sagrada Família v Barcelone sa 1. mája 2023 uskutočnil tradičný Európsky koncert Berlínskych filharmonikov. Na čele orchestra stál šéfdirigent Kirill Petrenko, sólistami boli Louise Alder, Wiebke Lehmkuhl, Linard Vrielink a Krešimir Stražanac. Spoluúčinkoval domáci zbor Orfeó Català.
Tradíciu Európskych koncertov založili Berlínski filharmonici s dirigentom Claudiom Abbadom 1. mája 1991 koncertom v Prahe. Je to aj spomienka na vznik Berlínskej filharmónie 1. mája v roku 1882. Tohoročný Európsky koncert sa uskutočnil už po 32. raz a okrem vzniku Berlínskych filharmonikov pripomenul aj krásu a jedinečnosť Európy, myšlienku jednoty a mieru.
Impozantný, veľkorysý a súčasne nespočetnými detailmi vyzdobený chrám Sagrada Família poskytuje naozaj jedinečnú atmosféru pre vznešené myšlienky, zvestovateľov dobra a pokoja. Posolstvo mieru sa stalo hlavnou myšlienkou Európskeho koncertu už vlani, keď sa plánovaný nemohol uskutočniť v slávnom mestskom divadle v Ruskom ohrozovanej Odese.
Namiesto toho odznel Európsky koncert v lotyšskom meste Liepāja (písali sme o ňou TU...). Na situácii v Ukrajine sa nič nezmenilo, vojnou postihnutá trpí dodnes. Tohtoročné prvomájové podujatie v monumentálnej bazilike, projekte generácií, ktorý započal architekt Antoni Gaudí zhodou okolností tiež v roku 1882, nemohlo tento trpký fakt našej súčasnosti obísť.
Dvetisíc poslucháčov naživo v chráme v Barcelone a ďalšie tisíce pri prenosoch do 80-tich krajín (počty poslucháčov digitálnych koncertov inštitúcie sotva prezrádzajú), bolo svedkom znamenitej idey dramaturgie koncertu: Kirillovi Petrenkovi sa podarilo z troch diel troch skladateľov – Valentina Silvestrova, Töru Takemitsu a Wolfganga Amadea Mozarta – vytvoriť takmer jednoliatu úprimnú modlitbu za Ukrajinu.
Silvestrovova známa vrúcna zborová skladba a cappella Prayer for the Ukraine, súčasť jeho Majdan Cycle of Cycles z roku 2014, odznela v podaní katalánskeho zboru Orfeó Català. Tento zbor, založený v roku 1881, je nielen najstarším amatérskym zborovým telesom, ale i najlepším v medzinárodnom meradle. Spolupracoval už s takými dirigentmi akým bol Richard Strauss. Vstup Kataláncov pod vedením Petrenka zatajoval poslucháčom dych a od prvého momentu vyvolával zimomriavky. Zborovo sa modlili, spolu vnukli príznačnej Silvestrovovej hudobnej reči plnej pianissima a bolesti punc neopakovateľnosti. Peternko a zbor pôsobili ako jeden človek, akoby doslova splynuli v modlitbe.
Na Silvestrova attacca nadviazalo Requiem for Strings najznámejšieho japonského skladateľa druhej polovice 20. storočia, Tōru Takemitsu (1930 – 1996). Týmto dielom sa stal známym, v roku 1957 Stravinskij označil jeho Rekviemza majstrovské. Napriek takmer storočnému odstupu vzniku oboch diel znela hudba Takemitsu, pri všetkej originalite vychádzajúcej z Druhej Viedenskej školy a vnútornom intervalovom napätí, podobne kontemplatívne ako Silvestrovova Modlitba pre Ukrajinu.
Iba po zlomku ticha, znovu attacca, sa bazilikou rozľahlo známe moteto Ave verum corpus, KV 618 Wolfganga Amadea Mozarta, jedno z jeho posledných diel. Táto jeho takmer labutia pieseň priniesla toľko vrúcnej kantilény, že sa dotýkala nielen poslucháčov, ale azda aj mĺkvych vysokých stĺpov chrámu.
Aj zbytok programu koncertu priniesol Mozartove diela. Na úvod zaznela jeho mladícka Symfónia č. 25 g mol, KV 183, ktorej Petrenko prepožičal toľko nezbednosti a šibalstva, že ňou boli prekvapení aj sami filharmonici. Sólistkou Mozartovej najznámejšej chrámovej kompozície, moteta Exulate jubilate, KV 165, bola britská sopranistka Louise Alder. Spolu s Petrenkom a filharmonikmi sa zaslúžila o vyslovene žiarivé, vokálne čisté a priezračné vyznenie tohoto Mozartovho hudobného pokladu.
Jej virtuozita vynikla aj vo vyrovnanom vokálnom kvartete Mozartovej Omše C dur „Korunovačnej“, KV 317. Okrem Louise Alder sa na sólových partoch podieľali ďalší excelentní sólisti, nemecká altistka Wiebke Lehmkuhl, holandský tenorista Linard Vrielink a chorvátsky basbarytonista Krešimir Stražanac.
Zbor Orfeó Català interpretoval omšu suverénne spamäti a aj po tejto stránke sa ukázal ako rovnocenný partner elitnej filharmónie a jej dirigenta. Či to bola jeho úloha veľkoleposti v Sanctuse, či v kombinácii s vokálnym kvartetom sólistov v Benedictuse alebo v záverečnom Agnus Dei, kultúra tohoto zborového telesa bola stále v popredí.
Mozartova Korunovačná omša, ktorá vlastne vznikla pri príležitosti Veľkej noci r. 1779 a mala by sa volať skôr Veľkonočná, poskytla Kirillovi Petrenkovi priestor predstaviť v skladateľovom sakrálnom diele hudobnú riavu neslýchaného životného optimizmu, vyjadreného dynamickými krivkami a majstrovskou orchestrálnou farebnosťou. Petrenkova osobnosť pretavovala chrámového Mozarta do Mozartových operných predohier, do sveta, ktorý je dirigentovi Petrenkovi mimoriadne blízky.
„K Mozartovi nachádzam cestu vždy cez operu“ je jeho vyznaním. Z tradičnej omše vytvoril znejúce dielo plné pulzujúceho dramatizmu, ako i tých najdrobnejších záchvevov zvukového čara. Hosťovanie filharmonikov zasadil veľkolepo do scenérie baziliky, v ktorej sa tohtoročný Európsky koncert uskutočnil.
Autor: Agata Schindler
písané z koncertu 1. 5. 2023
Európsky koncert Berlínskych filharmonikov
Sagrada Família Barcelona
1. mája 2023
Berlínska filharmónia
Kirill Petrenko, dirigent
Orfeó Català, miešaný zbor
Louise Alder, soprán
Wiebke Lehmkuhl, alt
Linard Vrielink, tenor
Krešimir Stražanac, basbarytón
Wolfgang Amadeus Mozart: Symfónia č. 25 g mol KV 183
Valentin Silvestrov: Prayer for the Ukraine pre miešaný zbor a cappella
Tōru Takemitsu: Requiem for Strings
Wolfgang Amadeus Mozart: Ave verum corpus, moteto KV 618
Wolfgang Amadeus Mozart: Exsultate, jubilate, moteto KV 165
Wolfgang Amadeus Mozart: Omša C dur „Korunovačná“, KV 317
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.