Bel Canto – Plácido Domingo láka – 150 zlatých hlasov z tisícov

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zdalo by sa, že inštitúcia Wiener Staatsoper existuje odjakživa. Ale jej úspešná história je stará iba 150 rokov, jej existencia nadviazala na legendárnu Wiener Hofoper. K 150. výročiu Wiener Staatsoper vyšla nedávno reprezentačná publikácia Bel Canto, v ktorej je predstavených 150 slávnych hlasov umelcov v nej pôsobiacich, medzi nimi Montserrat Caballé, Maria Cebotari, Plácido Domingo, Edita Gruberová, Lucia Popp, Elīna Garanča, Thomas Hampson, Jonas Kaufmann, Anna Netrebko, Luciano Pavarotti, Leontyne Price či Richard Tauber a mnohí ďalší.

Podobne ako v prípade u nás nedávno recenzovanej publikácie Christian Thielemann | Dirigieren, ide o knihu vydanú Edition Lammerhuber v rakúskom Badene a jej dominantou je tiež optická stránka spočívajúca v nádherných fotografiách jedného z najlepších súčasných fotografov Loisa Lammerhubera. Okrem Lammerhubera sa na knihe fotografiami podieľal i Axel Zeiniger, ktorý bol zvolený za fotografa roku 1984 odborným časopisom Opernwelt. Pre publikáciu Bel Canto boli nepochybne rozhodujúce roky 1981 – 2010 kedy bol Zeiniger fotografom Wiener Staatsoper. Teda: fotograf sedel takmer 30 rokov na prameni! Na publikácii sa autorsky podieľali tiež Clemens Höslinger, dlhoročný knihovník rakúskom Štátnom archíve, Dominique Meyer, od roku 2010 riaditeľ Wiener Staatsoper, Oliver Láng, od roku 2007 dramaturg Wiener Staatsoper i Erich Seitter, umelecký poradca viacerých operných domov.

José Carreras a Montserrat Caballé, fotografia z knihy Bel Canto

Edition Lammerhuber venovalo a odovzdalo publikáciu Bel Canto vo svojom zvláštnom vydaní ako dar pre pánov návštevníkom operného plesu vo Viedni 2019. Po publikáciách Metamorphosen, Creation, Celebration, Close Up, Passion, Emotion, Glamour, On stage, Harmony, Genesis, Chorus a Repertoire je Bel Canto v poradí už 13. knihou, ktorú Lois Lammerhuber fotografoval ako encyklopédiu divadla na príklade Wiener Staatsoper.

Edita Gruberová ako Elisabetta I., G. Donizetti: Roberto Devereux, foto zo šatne Viedenskej štátnej opery, fotografia z knihy Bel Canto

V tlačovej správe vydavateľstva v súvislosti s vydaním knihy Bel Canto čítame: „Wiener Staatsoper je najvýznamnejší svetový operný dom. Domov tu majú najväčšie hlasy dejín opery. Kniha rozpráva o veľkých speváčkach a spevákoch Operného domu na Ringu. Niektorí tu pôsobili celý život, iní hosťovali iba zopárkrát, ale všetci mohli počítať s veľkou náklonnosťou, oddanosťou, ba s láskou viedenského publika. Z tisícov interpretov, ktorí v dome vystúpili počas jeho 150-ročnej histórie, boli zastúpení stopäťdesiati vybraní. Nie tí stopäťdesiati s najčastejšími vystúpeniami, nie tí, ktorí reprezentujú každý rok z tých stopäťdesiatich, ale jednoducho 150 mimoriadnych umelkýň a umelcov, ktorí pre operný dom, pre jeho históriu a pre jeho publikum niečo znamenajú.“

Bel Canto, obálka knihy

Každému čitateľovi napadnú nepochybne desiatky mien, ktoré začne po otvorení knihy okamžite hľadať. A mnohé, ktoré nás spontánne napadnú, v knihe aj nájdeme. Defilé 150-tich fotografií otvára čiernobiely portrét, vyobrazený je na ňom Kammersänger Hans von Rokitansky. Fotografia je opatrená týmto komentárom v nemčine, angličtine a francúzštine: „Prvý tón spieval v dome na Ringu pri jeho otvorení 25. mája 1869 ako Leporello v Don Juanovi.“ Je to žiaľ iba jediná informácia, ktorú nájdeme v bezprostrednej súvislosti so všetkými ďalšími fotografiami.

Okrem mien umelcov nenájdeme k fotografiám žiadne ďalšie údaje, ktoré by jedinečné zábery pri pohľade na ne skonkrétnili. Keby sa čitateľ dozvedel životné dáta, krátky situačný popis fotografie či perličku zo vzťahu umelca k opere, snáď i údaje ku konkrétnemu predstaveniu či stvárnenej úlohe, bol by to veľký prínos. Akosi chýba puto, ktoré by spájalo čiastočne ohromné fotografie s hudbou, tak ako to je v Lammerhuberovej knihe o Thielemannovi.

Joyce DiDonato počas inscenácie Berliozovej opery Trójania vo Viedenskej štátnej opere,
fotografia z knihy Bel Canto

Autorsky sa na publikácii podieľali viacerí špecialisti, pre ktorých by to nebol býval problém. Tak ostáva iba mlčky obdivovať pózy, róby a mimoriadne zábery umelcov ako sú aktívni René Pape, Joyce Didonato, Thomas Hampson, Elīna Garanča, Piotr Bezcała, Krassimira Stoyanova, Elisabeth Kulman, Renée Fleming, Rolando Villazón, Evelyn Herlitzius, Edita Gruberová, alebo už umelci nežijúci ako Dmitrij Chvorostovskij, René Kollo, Gundula Janowitz, Fritz Wunderlich, Renata Tebaldi, Monserrat Caballé, Hermann Prey, Lucia Popp či Anja Silja. V textových príspevkoch Clemensa Höslingera, Andreasa a Olivera Lánga ako i Ericha Seittera sa je síce dá o umelcoch dočítať o mnohých zaujímavostiach, ale ku konkrétnejšiemu získaniu obrazu treba neprakticky a neustále listovať medzi stranami s fotografiami a hľadať informácie k danému menu vo zvláštnej kompaktnej textovej časti.

V rámci textu, ktorý informuje o knihe, nájdeme vydavateľstvom formulovanú opytovaciu vetu: „Ktorí by boli vaši 150-ti speváci od roku 1869 po dnes?“ Z umelcov, ktorí vo Wiener Staatsoper pôsobili po roku 1933 do „Anschlussu“, sa dostali do publikácie portréty Lotte Lehmann, Jana Kiepuru či Richarda Taubera. Recenzentka by bola rada videla i fotografiu Margit Bokor, rodáčky z Lučenca, jednej z mimoriadnych sopranistiek, ktorá do Viedne ušla v roku 1933 z Dráždanskej opery. Jej závratné úspechy, v Drážďanoch s Vioricou Ursuleac, vo Viedni aj s Richardom Tauberom, sú podnes nedocenené. Jej nútený následný exil v roku 1938 z Viedne do USA z nej urobil primadonu štvanú od divadla k divadlu. Pritom ide o prvú Zdenku vôbec v Straussovej Arabelle. Okrem toho bola aj mimoriadne fotogenická! Slovenský čitateľ by nepochybne rád videl v knihe okrem fotografií Lucie Poppovej a Edity Gruberovej aj Petra Dvorského.

Dvojstranový text „Kto je kto v medzinárodnom speve“, ktorého autorom je Dominique Meyer, priblížil históriu Viedenskej štátnej opery. Samozrejme, v tomto rozsahu ju mohol iba priblížiť a kľúčové momenty jej histórie iba naznačiť. V histórii zlatých hlasov sa však udiali udalosti, ktoré by bolo treba aj v tejto reprezentatívnej publikácii „na pozeranie“ reflektovať. Keďže ani pri fotografiách nejde o žiaden systematický výber, zrejme nebolo ani účelom textov poskytnúť viac informácií k histórii opery, k spevákom.

Jonas Kaufmann na streche Viedenskej štátnej opery,
fotografia z knihy Bel Canto

Nepochybne nákladnú publikáciu Edition Lammerhuber sponzorovala celá plejáda podnikov a podnikateľov. Wiener Staatoper a Wiener Opernball im v knihe ďakujú. Listovať v knihe láka na krásnej farebnej obálke mladý pohľadný Plácido Domingo. Fotografie zlatých hlasov sú ukryté v knihe Bel Canto a na jej písmenách na obálke v tlačiarni zlatou farbou naozaj nešetrili.

Autor: Agata Schindler

BEL CANTO
Wiener Staatoper
Dominique Meyer, Lois Lammerhuber,
Clemens Höslinger, Andreas Láng, Oliver Láng, Erich Seitter,
Michael Pöhn, Axel Zeininger
24 x 32 cm, 240 strán, 153 fotografií
nemecky, anglicky, francúzsky
pevná väzba
ISBN 978-3-903101-63-0
február 2019
59 €

knihu je možné objednať tu: https://edition.lammerhuber.at/buecher/bel-canto

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Agata Schindler

hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár