Béla Bartók v Košiciach

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zatiaľ čo priaznivci symfonických koncertov si počas decembra t.r. v sídle Štátnej filharmónie Košice užívajú pôvabné tóny vianočných koncertov, na štúdium sa už dostávajú pred orchester notové materiály na blížiaci sa náročný koncert v nasledujúcom januárovom koncertnom cykle. Jeho dramaturgia – hudba Bélu Bartóka vzbudila náš záujem a podnietila k skúmaniu historického pozadia a faktov o jeho osobnej účasti na koncertných pódiách v Košiciach.

V hudobnej histórii mesta Košice sa spomínajú známe mená hudobnej kultúry Európy, ktoré sa podieľali na vysokej umeleckej úrovni koncertných akcií, hoci ich pravidelnosť a množstvo sa nemohli vyrovnávať veľkým centrám hudobného života. Podľa svedectiev múzeálnych dokumentov sa môžeme presvedčiť, že obyvatelia Košíc navštevovali koncerty v hoteli Schalkház s koncertnou sálou od jej vzniku r. 1873. Jej majiteľ hoteliér Lipót Schalkház vytvoril podmienky na spoločensky a kultúrne dôstojné podujatia, takže mnoho umelcov sa do Košíc niekoľkokrát vrátilo aby zopakovali úspešné vystúpenia.

Hotel Schalkház v Košiciach, dobová snímka, zdroj: knižný fond VKJB

Koncertovali tu nielen sólisti, komorné súbory ale aj symfonické orchestre, z dnešného pohľadu to boli telesá s väčším obsadením nástrojov. Ako príklad možno uviesť koncert budapeštianskeho Národného divadla 16. decembra 1909 s dirigentom László Kúnom, profesorom Hudobnej akadémie. Poznáme aj presný program koncertu: predohra k opere Tannhäuser Richarda Wagnera, Serenáda Malej nočnej hudby W. A. Mozarta, Maďarská suita Ákosa Buttykai-ho a 3. symfónia P. I. Čajkovského – s poznámkou, že zaznieva v Košiciach vôbec po prvýkrát.

Odhliadnuc od skutočnosti, že tento koncert sa uskutočnil práve pred 110 rokmi, jeho program dokazuje, že miestni organizátori koncertov mali vysoké nároky na programovú skladbu koncertov.

Béla Bartók v Košiciach, zdroj: internet

Rovnako náročné boli programy aj ďalších koncertov, zväčša komorných. Významný belgický huslista, skladateľ a dirigent E. Ysaye tu koncertoval s klaviristom M. Gὅnczym 24. 2. 1910. Hral skladby svojho učiteľa Vieuxtempsa, diela Händela, Griega, Beethovena a ď. Zaujímavosťou je, že usporiadateľ koncertu pripomína svoje majetnícke práva k veľkému koncertnému krídlu zn. Bὅsendorf, čo svedčí o úlohe reklamy už v tomto období. Ale koncertoval tu aj svetoznámy klavirista Emil Sauer (8. 1. 1910), ktorému klavír poslali až z Viedne – pravdaže zariadil to organizátor koncertu VITÉZ A. Obľúbené boli koncerty so spevákmi a speváčkami. Uveďme napr. večer operných árií so sólistkou parížskej Opery comique koloratúrnou sopranistkou Yvonne de Treville 5. 12. 1909 s klaviristom z Maďarska F. Reinerom (Grétry, Gluck, Jomelli, Brahms, Liszt, Debussy, Massenet, Saint-Saēns).

Ada Sari (1886 – 1968), zdroj: adasari.pl

Dodnes zastáva popredné miesto pri prehľade hosťujúcich umelcov v Košiciach sopranistka Ada Sari z opery La Scala s klaviristom Dr. O. Herczom 23. 11. 1927. Na programe boli piesne a árie Scarlattiho, Cacciniho, Rossiniho, Rachmaninova, Grečaninova a i.

Nezabudnuteľnými sa stali koncerty poprednej maďarskej altistky Marie Basilides, rodáčky z Jelšavy (1886 – 1946), 9. 12. 1928 tu spievala s klavírnym sprievodom Dr. Otta Hercza výhradne piesne Franza Schuberta. Na jej počesť sa prednedávnom uskutočnila spomienková slávnosť v Jelšave spolu s rodinou. Na základe dlhodobého výskumu podujatie pripravila historička, pracovníčka Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach Dr. Eleonóra Blašková. Vďaka jej vedeckej reflexii o košických kníhkupcoch a ich spojením s umením sme mohli s obdivom konštatovať existenciu dobových pramenných dôkazov o spôsobe a kvalite, množstve a zaujímavostiach z koncertného života, ktoré v Košiciach v 1. polovici 20. storočia organizovali.

Maria Basilides (1886 – 1946), zdroj: internet

S láskavým zvolením autorky príspevku sa dozvedáme podrobnosti nielen konštatovaním ale i vizuálne s presným programom a charakterom, zámerom a kvalitou, o ktorej nemožno pochybovať, najmä ak poznáme vzťahy a súvislosti aj prostredníctvom ohlasov v dennej alebo príležitostnej tlači. Z jej práce „Knihkupecká rodina Vitézovcov ako organizátor hudobného života v Košiciach“ kde predstavuje Dva albumy koncertov v hoteli Schalkház z rokov 1875 – 1943 zaujal najmä citát: ,, …potvrdzujú nielen bystrý podnikateľský um obchodníka, jeho rozsiahle znalosti a prehľad z oblasti vážnej hudby, ale na druhej strane podávajú aj obraz o hudobnom vkuse košickej meštianskej spoločnosti, interpretačnom a skladateľskom umeleckom zázemí v meste, kontaktoch so zahraničnou umeleckou societou v sledovanom období.“ (Album sa nachádza v zbierke Oddelenia historickej tlače Východoslovenského múzea v Košiciach, Sign. IV. 3462)

Koncert Marie Basilides v Košiciach, zdroj: internet

V 1. koncertnom albume nájdeme desiatky vzácnych programových údajov, ich štúdiom zistíme napríklad skutočnosť v našich hudobných dejinách doposiaľ nepoznanú, v akej bohatej frekvencii sa koncerty diali, ako často a za akých spoločenských podmienok, aká bola skladba poslucháčov, záujem a možnosti dostať sa do koncertnej siene práve v období, o ktorom pojednávame, pred rokom 1943.

Ako príklad uvádzam koncert 21. 11. 1909, na ktorom účinkovali klavirista E. Dohnányi s huslistom F. Vécseym, hrali sonáty, etudy Francka, Schumanna, J. S. Bacha, Beethovena a i. Ten istý klavirista a skladateľ E. Dohnányi hral v Košiciach opäť r. 1927, 1928 a 4. 11. 1939 s B. Bartókom a huslistom E. Zathureczkym, rodákom zo Spišskej Novej Vsi. Zaznela tu premiéra Bartókovej II. Rapsódie pre husle a klavír, Dohnányiho husľovo-klavírna sonáta, Maďarské ľudové nápevy hral B. Bartók ako sólo a na záver večera predniesli Bartók s Dohnányim skladbu F. Liszta Concert pathetique.

Béla Bartók (1881 – 1945), zdroj: internet

Koncert bol súčasťou Košických dní umenia v dňoch 28. 10. 1939 – 26. 11. 1939. S istotou máme dokumentovanú osobnú účasť Bélu Bartóka na koncertnom pódiu hotela Schalkház aj v ďalších termínoch: huslista Imre Waldbauer, profesor Hudobnej akadémie v Budapešti (1892 – 1953) r. 1909 založil sláčikové kvarteto, s ktorým študovali a hlavne hrali po Európe a USA diela svojich súčasníkov, najmä Kodálya a Bartóka. Veľký sonátový večer v Košiciach hrali spolu s B. Bartókom dvakrát po sebe, 14. januára a 5. apríla 1923. Ako vidno na priloženom programe, Bartóka tu označili za „svetoznámeho skladateľa a klavírneho umelca“. Na programe boli okrem sonát Brahmsa, Händla a Francka aj Bartókova II. Sonáta.

program koncertu z 5. 4. 1923, zdroj: internet

Zaujali aj dva ďalšie Bartókove koncerty v Košiciach, keďže ide o jeho sólové večery, recitály. Scarlatti, Chopin, Beethoven a Debussy tvorili „klasickú“ časť programu, po zvyšok večera zneli jeho skladby nesúce názvy ľudových piesní, z nich najznámejšia Večer u sikhov. Ako zaujímavosť si všimnime skladbu Sonatína, ktorú v Košiciach hral r. 1926, vytvoril r. 1915 a jeho orchestrálnu verziu si vypočujeme na januárovom koncerte Štátnej filharmónie Košice.

program koncertu Bélu Bartóka v Košiciach 20. apríla 1926, zdroj: internet

Menoslov skladieb, ktoré zneli v podaní umelcov, koncertujúcich na pôde Domu umenia by bol príliš dlhý, hoci zaujímavý. Počas hudobného festivalu Košická hudobná jar sme za 50 rokov zaznamenali viacnásobnú interpretáciu Bartókovych skladieb, dokonca trikrát Koncert pre orchester, ale aj koncertné prevedenie opery Modrofúzov hrad r. 2002. Klavírne duo Ludmila Kojanová a Pavel Novotný uviedli Bartókov Koncert pre dva klavíry, bicie a orchester r. 1971 s mimoriadnym ohlasom, jeho záznam prevzali aj do hudobného vysielania československého rozhlasu.

Bartókova hudba znie v koncertných sálach, televíznych programoch, očarúva poslucháčov v koncertných sieňach. Košičania mali vždy k Bartókovi dobrý vzťah, nemožno tiež zabudnúť, ako si jeho dielo a osobnosť uctili pri 20. výročí jeho úmrtia, r. 1965, keď za prítomnosti jeho vdovy, významnej klaviristky, rodáčky z Rimavskej Soboty Pásztory Edith (1903 – 1982), pripravili slávnostný večer v košickom Dome umenia. Zachovali sa aj dve fotografie ako dôkaz úctivého a milého prijatia umelkyne.

Pásztory Edith v Košiciach v roku 1965, zdroj: kassacsemadok.eu

Významný český muzikológ, rodák z Košíc Jiří Vysloužil vo svojej publikácii „Hudobníci 20. storočia“ napísal tieto slová: „Bartókovu hudbu objavil kultúrny svet fakticky až po jeho smrti.“ Je pravdou, že bol považovaný za vynikajúceho klaviristu a folkloristu, viac, než za skladateľa storočia. Ale ako sme sa presvedčili, v hudobnom živote Košíc patril vždy k osobnostiam, ktorého tvorba zaujala, presvedčila, prijímali ju s nadšením a uznaním.

Autor: Lýdia Urbančíková

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár