Belgická čokoláda – horúca a luxusná. José van Dam má osemdesiat

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Syn stolára opracúval ebenové drevo hlasiviek dlátom trpezlivosti a šľachtickej elegancie. Nositeľ titulu baróna z rúk belgického kráľa José van Dam sa 25. augusta 2020 dožíva okrúhleho životného jubilea. Aké filmové a operné spomienky nájdeme pod ôsmymi krížikmi na jeho chrbte?

Vôňa ľanového oleja, ktorým jeho otec lakoval nábytok, vryla sa do chlapcovej pamäte in saecula saeculorum. Dobre, možno nie na veky vekov, ale určite po dobu jeho života, ktorý je partitúrou s mnohými stránkami. Belgický basbarytonista José van Dam nesie na pleciach už osem krížikov. Osemdesiatročný syn stolára dobre vie, čo všetko sa skrýva za slovom remeslo.

Drina, zručnosť, trpezlivosť – a krása. Otec mu zomrel, keď mal osem rokov. Matka viedla kadernícky salón, takže atmosféru Barbiera zo Sevilly mal budúci operný spevák na dennom poriadku.

Belgický basbarytonista José van Dam (1940), foto QEMC, zdroj: rnz.co.nz

Rodinný gramofón však nevyhrával árie. Z gramofónového lievika sa drali šlágre Andrého Claveaua. Francúzsky idol vyhral v 46 rokoch Eurovíziu, čím sa zaradil k najstarším „vavrínonoscom“ tejto súťaže.

Spieval na svadbe princa

Reťaz mien Joseph Libert Alfred baron van Dam by sme radi hľadali na obraze nejakého šľachtica. Nie sme ďaleko od pravdy. Titul baróna spevákovi udelil belgický kráľ Albert II. v auguste 1998. Prešiel rok a rodák z belgického mesta Ixelles spieval na svadbe korunného princa Philippa.

Nemilosrdný nôž „šoubiznisu“ orezal umelcovo meno do podoby José van Dam. Prídomok „van“ pôsobí trochu beethovenovsky. S veľkým symfonikom klasicizmu má spoločnú nekompromisnosť a túžbu po slobode, o ktorú musel bojovať v čase speváckych začiatkov v Paríži i napriek tomu, že jeho rodným jazykom bola francúzština. Belgická čokoláda v jeho hlase bola pre Francúzov akási horká.

José van Dam v Offenbachových Hofmannových poviedkach v Bruseli, 1988. Zdroj: wikipedia.org

Libert je v preklade z latinčiny slobodný (liber, libertas) a prvý krok k slobode menom spev ho čakal na prahu dospelosti. Mladíkov zdravý naturálny hlas nedal pokoj jeho susedovi. Práve on Josého predstavil belgickému tenorovi Frédéricovi Anspachovi. Sedemnášťročnému pubertiakovi však viac, než čierne chrobáčiky nôt, učarovala futbalová lopta.

Ak je štúdium cesta, učiteľ je brána

Van Damov vokálny pedagóg sa narodil ešte za Carusovho života v roku 1908 a zosobňoval presne to, čo voláme stará škola. Ale bol aj dobrým psychológom. Anspach neťahal mladíka za uši až do opery. Sám uprednostňoval koncertné pódium pred divadelným kostýmom a v opere sa objavoval zriedka.

Anspachovo hudobné „randenie“ s Massenetovým Wertherom v bruselskom La Monnaie v sezóne 1944/1945 bolo výnimkou z pravidla. A bolo ňou aj nahrávanie Monteverdiho Orfea pre britský koncern BBC, kde van Damov učiteľ spevu prepožičal hlasivky medovohlasému héroovi z mytologického dávnoveku.

Jeho láskou číslo jeden bola intimita piesne. Frédéricovi Anspachovi vďačíme za cenné nahrávky piesní belgických skladateľov Raymonda Moulaberta a Josepha Jongena. Rovnako nedal dopustiť na jemný hodváb renesančnej hudby.

Frédéric Anspach (1908 – 1981) bol vo vodách belgickej hudobnej klasiky žralokom, zdroj: historicaltenors.net

Pod vplyvom sivovlasého zakladateľa zborových telies (napríklad na konzervatóriu v Liège) začalo Josého srdce mäknúť ako topiaci sa vosk: tá hudba má čosi do seba!

Neláska v meste lásky alebo na stoličke v Paríži

A bolo rozhodnuté. Nie futbal, ale spev. Na prvú príležitosť v domácom divadle Monnaie v Bruseli si však mladý basbarytón bude musieť počkať ešte dlhých desať rokov! Zo začiatku to na nudu nevyzeralo. Paríž bol rýchlejší, než Brusel, a ponúkol absolventovi belgického Kráľovského konzervatória príležitosť zdokonaliť sa.

Prvá „veľká“ ponuka však ešte nemusí znamenať životnú príležitosť. Van Dam sa musel uspokojiť s odrobinkami. A to v čase, keď už osobnostne aj interpretačne dozrel na väčšie roly. Chronológiu javiskových postáv José van Dama otvára Wagner v Gounodovom Faustovi (nemýľme si opernú postavu s menom skladateľa Wagnera).

„Sedel som na stoličke a chcel som vstať.“ Zaspievať tých pár taktov, ktoré skladateľ naordinoval malej postave. „Vtom mi jeden z mojich javiskových partnerov položil nohu na hlavu.“ V rozhovore pre belgický žurnál Le Soir spomínal van Dam na jednu z mnohých netaktností, ktoré Francúzi pripravili svojmu frankofónnemu kolegovi.

V Paríži sa José van Dam stretával aj so studenými srdcami. Zdroj: internet

Spevák nezabudol ani na to, že pobyt v hoteli ho v začiatkom jeho (ne)sľubnej dráhy vyšiel na 650 frankov. A aký bol jeho mesačný plat v divadle? Tisíc frankov. Nielen peniaze sa od neho kotúľali do neznáma. Zo dna Pandorinej skrinky ako minerálka vyšumela nádej, ktorej tam beztak bolo málo.

Tikajúce operné hodiny

Internetová encyklopédia kladie Josého debut v kostýme Dona Basilia v Barbierovi zo Sevilly do roku 1961. Sám umelec však hovorí o postave Gounodovho Wagnera vo Faustovi ako o svojej prvej. Každopádne, v roku 1961 mal iba 21 rokov. Prvá významná premiérová príležitosť visela vo vzduchu, až keď kalendár ukazoval rok 1966.

Divadelná podkova vibrovala vzrušením z premiéry opery La mère capable od Dariusa Milhauda. Príbeh je opernou adaptáciou Beaumarchaisovej hry Previnilá matka, z ktorej vhupli do opery postavy grófa Almavivu, krásnej Rosiny a najmä prešibaného Figara, ktorý si v Rossiniho Barbierovi hovorí factotum. To v preklade z latinčiny znamená „sprav všetko“ (fac totum). Dnes by sme povedali hodinový manžel.

Dirigent Herbert von Karajan tvaroval spevákov ako cesto na koláč. S José van Damom takto debatoval o labyrintoch duše Bludného Holanďana. Foto: Siegfried Lauterwasser, Karajan-Archive, zdroj: twitter.com

Van Damove operné hodiny začali odbíjať ten správny čas na štart medzinárodného operného maratónu. Technika zdedená od elegantného tenora Anspacha, ktorého žiakom bol aj ďalší známy Belgičan bas Jules Bastin, ho nesklamala. Dva roky pobudol v Ženeve, potom prišlo prelomové pozvanie do berlínskej opery. Na zmluve sa leskol rok 1967 a kdesi v pozadí súhlasne prikyvovala hlava dirigenta Lorina Maazela, ktorému nový bas nebol ľahostajný.

Z balkónu až ku hviezdam

Pódium čakalo. Viete, ako sa po latinsky povie balkón? Podium! Každý, kto má doma balkón, prakticky má svoje vlastné „pódium“! Teraz seriózne. Je to staré antické slovo. Pôvodne označovalo vyvýšenú plošinu v aréne, kde sedeli významné osobnosti a dívali sa na predstavenie (omnes ad podium spectantes). Moderné jazyky by použili termín VIP zóna (dokonca aj substantívum zona je latinsko-gréckeho pôvodu a v preklade znamená pás).

Cesta slova pódium z antického divadla až k modernému významu javisko bola dlhá. Nemenej dlhým sa (na prvé počutie) zdá viac, než päť hodín trvajúci operný román Oliviera Messiaena František z Assisi. Opera je dlhá, ale vôbec nie nudná.

Habit stigmatizovaného katolíckeho mystika daroval José van Damovi jeden z najvýraznejších operných úspechov v celej jeho kariére. Božieho muža s prezývkou Il poverello, ako zakladateľa františkánov volajú v jeho rodnom Taliansku, si van Dam premiérovo zaspieval a zahral pod vedením charizmatického japonského dirigenta Seijiho Ozawu. A cítil sa ako malá zápaľka vo veľkej studni.

S Františkom z Assisi sa José van Dam dostal na križovatku opery a oratória, jeho zbraňou bol okrem intonačnej istoty pokoj a duševná vyrovnanosť. Zdroj: pinterest.com

Vďaka filmu plné školy

Slovíčko „zahral“ nemá v živote belgického basbarytonistu s noblesným vystupovaním a s jemným, takmer davinciovským úsmevom, sekundárny význam. Svoje herecké umenie uplatnil vo viacerých filmoch. Snímka Babel vznikla v roku 1985 a spevák ju nakrútil s krajanom režisérom André Delvaixom.

Každý obraz si pýta rám. Rámom tohto filmového plátna je opera Don Giovanni. Skúška Mozartovej opery odhaľuje skryté zákutia libreta, o ktorých podľa odvážnej mienky režiséra netušil ani sám skladateľ. Či režisér vylial s vaničkou aj dieťa, nech posúdia sami diváci.

A diváci po vzhliadnutí ďalšieho filmu s José van Damom vraj začali spontánne spievať a triedy učiteľov hudby sa utešene zapĺňali. Práve učiteľ hudby je epicentrom, vôkol ktorého sa točí dej rovnomenného belgického filmu z roku 1988. Basbarytonista si v ňom zahral operného speváka na dôchodku Joachima Dallayraca, ktorý vďaka mladým študentom (študentkám) hudby chytí druhý dych.

Pripravuje jemu zverené hrdlá na spevácku súťaž, v ktorej bohužiaľ nejde len o umenie. Všadeprítomné intrigy sú ako červotoč. Razia si cestičky aj v najvzácnejšom dreve.

Proti býkovi v podobe vypredanej La Scaly. Van Damov toreador osviežil uši Milánčanov v roku 1972. Zdroj: pinterest.com

V čase natáčania Učiteľa hudby mal José van Dam vo vrecku prestížny berlínsky titul Komorného speváka (Kammersängerom ho ovenčili v roku 1974) aj debut v La Scale s postavou toreadora Escamilla v Carmen. Milánska akropola opery ho prvý raz privítala v roku 1972.

Spolupráca so slovenskými umelcami

Balenie kufrov a križiacke ťaženie na dôležité operné domy je v živote lyrického interpreta len jednou stránkou platne. Tou druhou sú práve nahrávky, ktoré každú kariéru podfarbujú neviditeľnou farbou nesmrteľnosti.

Popisky na obaloch čiernych i strieborných diskov spájajú José van Dama s umelcami zo Slovenska. V roku 1979 vznikol pod dirigentským patronátom Herberta von Karajana gramokomplet Verdiho Dona Carla. V maličkých partoch mnícha alias cisára Karola V. a Tebalda počujeme hlasy José van Dama a Edity Gruberovej.

So slovenským koloratúrnym zázrakom účinkoval Belgičan aj naživo na scéne v Čarovnej flaute a v Donovi Giovannim. V ukážke z Čarovnej flauty van Dam participuje na mozartovskom „cédéportréte“ tenoristu Pavla Breslika.

Démonický zvodca Don Giovanni. José van Dam mal veľa divadelných tvárí. Zdroj: pinterest.com

Kľúč od stroja času

Barónov basbarytón nezaprie príchuť luxusnej belgickej čokolády ani pri rečovom prejave. Každé vyslovené slovo môže byť hudbou. Všetko závisí od uhla pohľadu a ochotných uší. Pražanov potešil recitál José van Dama 5. apríla 2005 v Obecnom dome. Zvesť o koncerte v meste na Vltave doletela aj na Slovensko. Program by so štipkou odvážnej fantázie mohol niesť podtitul „M plus M“. Van Dam totiž na svoj pražský recitál zaradil diela Mozarta a Mahlera.

Belgický pôvod odomkol spevákovi komnatu germánskej hudobnej tradície, počas aktívnych rokov sa nevyhýbal ani Richardovi Wagnerovi.

Päťdesiatročné umelecké manželstvo s operným pódiom, to je v prípade mnohých súčasných operných sólistov, ktorí už po desaťročí aktívneho spievania pociťujú známky únavy, čosi nepredstaviteľné. Svet lyrickej melodrámy prešiel drastickou generačnou premenou. Plakať do vankúša netreba, podstatnejšie je hľadať kľúč od stroja času, ktorý máme všetci vo svojom srdci. A vrátiť to dobré späť. Kým sa to ešte dá. Kým náš kľúč nezhrdzavie.

Flexibilný basbarytón s rezolútnou výškou mu umožnil dotknúť sa Mozarta i Wagnera. Na obrázku José van Dam pod maskou Amfortasa vo Wagnerovom Parsifalovi. Zdroj: pinterest.com

José van Dam sa s javiskom rozlúčil rovnako filozoficky, v úlohe bojovníka s veternými mlynmi Dona Quijota. Storočie predtým v tejto Massenetovej tragikomédii či úsmevnej dráme excelovala ruská legenda Šaľapin. Možno práve on inšpiroval talentovaného Belgičana, aby v sebe objavil niečo z kamennej, a predsa emotívnej dôstojnosti dávnych rytierov.

Autor: Lucia Laudoniu

video

Mozarta spieval José van Dam veľmi rád. Jeho hudba nemilosrdne odhalí „diery“ v speváckej technike, pretože Mozart viedol hlasy priam s inštrumentálnou exaktnosťou.

Schubertovo Zastaveníčko je dôkazom, že aj v notoricky známej melódii vie veľký umelec objaviť nový vietor.

Tichá vznešenosť Wagnerovej árie o večernici.

Verdiho Rigoletto je (teoreticky) za hranicou basbarytónového registra, ale v prípade José Van Dama sa teoretická úvaha ukazuje prekonaná. Zvládol tento part lepšie, než niektorí barytonisti. Je možné, že bol naturálny barytón, ktorý si správnou technikou iba „rozšíril“ hlas smerom nadol, aby mohol spievať basové postavy. 

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku