Berliozova Fantastická symfónia na BHS kráčala po boku fantastických perkusií

0

Odber týždenného newslettera

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Koncert, ktorý sa zapíše do histórie Bratislavských hudobných slávností, zažilo festivalové publikum v pondelok 30. septembra 2019. Hoci sme ešte len na začiatku sviatkov, o prvé obrovské prekvapenie sa postaral Fínsky rozhlasový orchester so svojím šéfdirigentom Hannu Lintuom a rakúskym perkusionistickým zázrakom Martinom Grubingerom.

Večer dvoch častí, prvej z tvorby dvojice súčasných skladateľov a druhej, v ktorej zaznela programová istota, Fantastická symfónia, op. 14 od Hectora Berlioza, už pred prestávkou doslova šokoval. Čo bolo „fantastickejšie“, či diela súčasného, na koncerte prítomného Fína Sebastiana Fagerlunda (1972) a tureckého skladateľa Fazila Saya (1970), alebo známy Berlioz, ponechávam na úsudku každého z prítomných. No pravdepodobne sa zhodneme na tom, že každá z nich sebe vlastným spôsobom zanechala nesmierne hlbokú stopu.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Hannu Lintu, Fínsky rozhlasový orchester, foto: Ján Lukáš

Otváracou skladbou koncertu Fínskeho rozhlasového orchestra bola skladba Drifts (v preklade Záveje) od Sebastiana Fagerlunda, popredného a medzinárodne etablovaného skladateľa z krajiny hosťov. V nedlhej, približne štrnásťminútovej kompozícii, autor voľne nadväzuje na poetiku Jeana Sibelia a vytvára navonok jednoliatu, vnútorne však hlboko premyslenú a dômyselne diferencovanú hudobnú štruktúru. Slovami znalca fínskej hudby, muzikológa Igora Javorského v bulletine, „Fagerlund skôr hudbu intenzívne hľadá kdesi v hĺbke nášho nevedomia“.

Skladba Drifts z roku 2017 zaujme plynulým tokom viac-menej meditatívnej melodiky, meniacej sa vo farbe, dynamike, v priam filigránskych inštrumentačných figuráciách. Po prirodzených, no nevtieravých vzopätiach, v závere skladateľ dospel do účinného pianissima. Dielo sa počúva akoby na jeden dych, niet v ňom prebytočného ani chýbajúceho taktu. Dirigent Hannu Lintu ho s Fínskym rozhlasovým orchestrom vystaval hĺbavo a už v úvodnej skladbe si získal priazeň publika.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Sebastian Fagerlund (hudobný skladateľ), Hannu Lintu, Fínsky rozhlasový orchester, foto: Alexander Trizuljak

Prvá časť večera kulminovala dielom, s akým sa bežne vôbec nestretneme. Už pohľad na rôzne druhy zostáv bicích nástrojov, rozložených po celej šírke pódia (stáli tam už v úvodnej skladbe), napínal zvedavosť. Koncert pre bicie nástroje a orchester, op. 77 od súčasného tureckého skladateľa Fazila Saya bol doslova bombou. Je to čerstvá kompozícia, po prvýkrát ju uviedli v marci tohto roku v Drážďanoch a počas niekoľkých mesiacov ju spoznalo veľa miest. Je šitá na mieru geniálneho majstrovstva 36-ročného rakúskeho multiperkusionistu Martina Grubingera, ktorý ju predniesol aj v Bratislave. Sugestívna partitúra spája širokú paletu bicích nástrojov s farebnou a invenčnou orchestráciou. Štyri časti, každá pomenovaná podľa dominujúceho bicieho nástroja, zamestnávajú sólistu bez sekundy oddychu.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Martin Grubinger, Hannu Lintu, Fínsky rozhlasový orchester, foto: Alexander Trizuljak

Premiestňuje sa neustále po javisku, počnúc úvodnou časťou Waterphone, nazvanou podľa v rukách držaného neznámeho nástroja s vodnou nádobkou a radom kovových tyčí, rozozvučaných sláčikom do rôznorodých zvukových odtieňov. „Vodofón“ sa vracia aj v závere diela. Medzitým sólista čaruje rytmami, tempami a dynamikou v častiach Rototoms – Timpani, pokračuje v tretej vete, pomenovanej podľa obsluhujúceho vibrafónucampany. Štvrtá časť s názvom Marimba – Boobams zrkadlí strhujúce možnosti daných bicích nástrojov. Každý z nich vytváral nielen to, čo od perkusií v prvom pláne očakávame, teda frapujúce rytmické variácie, ale navyše sa dostavilo nečakané penzum farieb, dynamiky, až po tu najjemnejšiu, akoby hladkajúcu jednotlivé inštrumenty.

Celkový dojem z tejto skladby a interpretácie bol natoľko úchvatný, že nech budeme na tohtoročných BHS počuť najvyššiu svetovú kvalitu, Martina Grubingera v Sayovom koncerte už nik nezatieni. Odhliadnuc od geniality sólistu, ktorú dokumentoval aj v exhibičnom, ba až žonglérskom, „cunami“ pripomínajúcom prídavku, má svoje neodškriepiteľné kvality samotná skladba. Nie je totiž len priestorom pre technickú ekvilibristiku perkusionistu, ale má originálnu inštrumentáciu, neforsírujúcu, ale ani neskrývajúcu stopy po ľudovej tradícii. Dirigent Hannu Lintu ich dal do dialógu so sólistom v maximálnej miere.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Martin Grubinger, Fínsky rozhlasový orchester, foto: Ján Lukáš

So zvedavosťou očakávaný preskok do romantizmu, v druhej polovici koncertu uvedenou Fantastickou symfóniou, op. 14 od Hectora Berlioza, bol nemenej príjemným prekvapením. Epizódy z umelcovho života, ako znie podtitul košatého diela, odrážajú vlastné zážitky, predstavy, vidiny 27-ročného mladého muža, tlmočiace obsah bez textu. Hannu Lintu so svojím orchestrom (na jeho čele stojí už siedmu sezónu) pretlmočil štyri kontrastné vety s veľkým zmyslom pre ich výrazové a náladové špecifiká a – ako to u rozhlasových, teda aj nahrávacích telesách býva zvykom – technicky skvelo a bez zaváhaní v ktorejkoľvek nástrojovej sekcii, či sólisticky poňatom parte.

Všetky časti dostali nielen pestrosť farebnej palety a dynamického tieňovania, ale dirigent nimi prechádzal stotožnený s myšlienkami skladateľa. Sny a vášne prvej vety roztvorili melodické prúdy so svojimi témami dokorán, druhá časť Na plese rozvírila pod Lintuovou taktovkou zábavnú náladu s prienikom prenasledovania obrazom milovanej pomyselného hrdinu príbehu, teda skladateľa samotného. Scéna na vidieku bola ukážkou lyrickej atmosféry letného večera s tklivou melódiou dvoch pastierov v opare prírody. Kontrastnú náladu v Ceste na popravisko podčiarkol dirigent maľbou energického pochodu, vrcholiaceho úderom katovej sekery. Sabat čarodejníc v Lintuovej koncepcii bol vrstvený radostnými výkrikmi, diabolskými a čarodejníckymi orgiami, širokým spektrom farieb a nuáns, vrcholiacich v búrlivom finále.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2019, Hannu Lintu, foto: Ján Lukáš

Koncepčne i interpretačne znamenala Berliozova Fantastická symfónia nesmierne silný zážitok. V spojení s prvou časťou večera dostal návštevník obraz nielen o mnohostrannosti hudobných výpovedí, umne vystavanej dramaturgii, ale aj o obdivuhodnej vyspelosti hosťujúceho orchestra. Na rozlúčku pridali fínski hostia ešte detailne vypointovanú ukážku z tvorby svojho najvýznamnejšieho skladateľského rodáka Jeana Sibelia.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 30. 9. 2019

Fínsky rozhlasový orchester
Bratislavské hudobné slávnosti 2019
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, 30. septembra 2019

Fínsky rozhlasový orchester
Hannu Lintu, dirigent
Martin Grubinger, bicie nástroje

Sebastian Fagerlund: Drifts
Fazil Say: Koncert pre bicie nástroje a orchester, op. 77
Hector Berlioz: Fantastická symfónia, op. 14

www.bhsfestival.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár