57. ročník Bratislavských hudobných slávností tesne pred záverom predstavil dve symfonické telesá. Z ani nie štvrťmiliónových Košíc pricestovala Štátna filharmónia a z deväťmiliónového Londýna Kráľovský filharmonický orchester. Je nemiestne ich porovnávať. Ale aj odhliadnuc od tohto kritéria, Košičania nad očakávanie prekvapili a Londýnčania podľa očakávania nadchli.
Hoci Štátna filharmónia Košice navštevuje BHS takmer pravidelne, osobne sa mi nevynárajú z pamäti jej predchádzajúce vystúpenia. Štvrtkové (6. októbra 2022) sa však zapísalo do povedomia prítomných, súdiac aj podľa ohlasu publika, určite oveľa hlbšie. Pod taktovkou šéfdirigenta Roberta Jindru (vo funkcii je od minulej sezóny, keď vystriedal svojho českého kolegu Zbyňka Müllera) vstúpilo na pódium konsolidované teleso, schopné popasovať sa zrejme s akoukoľvek partitúrou.
K tomu konštatovaniu ma oprávnil výkon Košičanov v predvedených dielach Eugena Suchoňa, Jeana Sibelia a Josefa Suka. Symfonietta rustica od Eugena Suchoňa nepatrí do kategórie najhranejších skladateľových opusov a veľa sa o nej z bulletinu ani iných zdrojov nedočítame. Košičania ju naštudovali pred dvoma rokmi a úspešne sa ňou prezentovali doma i v Berlíne. Jej predlohou bola klavírna Sonata rustica, pochádza z polovice päťdesiatych rokov a ako jej názov prezrádza, inšpirovaná je slovenskou ľudovou hudobnosťou.
Prečítajte si tiež:
• Bratislavské hudobné slávnosti 2022 bravúrne otvorila Slovenská filharmónia s Danielom Raiskinom
• Slovenské piesne na BHS boli výborným nápadom dramaturgie
• BHS 2022: Prvý zahraničný orchester prišiel z Prahy, prvý vrchol pripravilo Monte Carlo
• Symfonický orchester Slovenského rozhlasu s dirigentom Ondrejom Lenárdom a huslistom Jurajom Čižmarovičom na BHS 2022
Eugenovi Suchoňovi bola táto rovina vždy blízka. V kontexte európskej hudby 20. storočia, kde má náš skladateľ nesporne svoje miesto, možno motiváciu domácimi podnetmi považovať za jeden z jej špecifických znakov. Symfonietta rustica na relatívne stručnej, ale kontrastnej ploche troch viet, podnietila Roberta Jindru a orchester k interpretácii spájajúcej hutnú inštrumentáciu s diferencovaním dynamiky, temp a zvýraznením špecifického melodického náboja.
Jean Sibelius v Koncerte pre husle a orchester d mol, op. 47 skomponoval pre sólistu dominantný part, na zvládnutí ktorého stojí a padá účinok výsledku. Orchestrálny sprievod aj napriek tomu, že nevedie s huslistom rovnocenný dialóg, má tiež významné poslanie v nástrojovo dômyselnom dokresľovaní jednotlivých viet i celku. Robert Jindra s košickou Štátnou filharmóniou vypracoval party nielen v precíznej súhre nástrojov, ale aj v spektre použitej dynamiky, s plnohodnotnou kvalitou tónu aj v pianissimách.
Prečítajte si tiež:
• Budapeštiansky festivalový orchester šokoval na BHS pikantnými prekvapeniami
• Česká filharmónia so šéfdirigentom Semyonom Bychkovom a huslistkou Lisou Batiashvili na BHS
• BHS 2022: Slovenská filharmónia s lesným rohom v hlavnej úlohe
Nie každodenným sólistom Sibeliovho koncertu bol arménsky huslista Sergey Khachatryan (pred dvoma rokmi debutoval na BHS v Šostakovičovi), umelec disponovaný popri bezchybnej technike schopnosťou výrazovo a emocionálne naplniť rapsodický i dynamickejší rozmer 1. vety, introvertne básniť v Adagiu a napokon v záverečnom Allegre vygradovať výkon (kadencie z prvej i tretej vety boli bravúrne) v strhujúcom rytme do virtuózneho konca. Tklivým sólovým, v pianissime zahraným prídavkom, pripomenul poetiku svojej arménskej domoviny.
Josef Suk v Pohádke, op. 16 otvoril priestor Robertovi Jindrovi, aby naplnil hudobnou fantáziou štyri programové časti koncertnej suity zo scénickej hudby k Zeyerovej rozprávke Radúz a Mahulena. Je to partitúra, ktorá v rozdielnych, presne pomenovaných vetách potrebuje práve imaginatívnu injekciu dirigenta. Robert Jindra ju aplikoval a preto pod jeho inšpiratívnymi gestami sa Košičania vypli k neočakávane stmelenej, vo všetkých nástrojových sekciách vyváženej interpretácii.
Melódie tiekli v lyrickom prúde, zreteľná bola ich spevnosť, farebnosť a náladové poryvy. O kvalitné sóla sa postaral koncertný majster Maroš Potokár. Hosťovanie Štátnej filharmónie Košice bolo jedným z pozitívnych prekvapení aktuálneho ročníka a potvrdili oprávnenosť zaradenia koncertu pod značku BHS.
V prípade Royal Philharmonic Orchestra z Londýna, pochopiteľne, o prekvapení hovoriť netreba. Aj keď presne nepoznám jeho miesto v hierarchii telies britskej metropoly (ba ani neviem ich počet), je to ansámbel špičkovej svetovej úrovne. Vo svojom rodokmeni, ktorý začal písať v roku 1946 Sir Thomas Beecham, nájdeme na jeho čele desiatku silných osobností.
Od vlaňajška je šéfdirigentom Kráľovského filharmonického orchestra ruský rodák a svetobežník, 46-ročný Vasily Petrenko. Svoj čiastočný úväzok v domovine sa po ruskej agresii na Ukrajine rozhodol „v reakcii na tieto hrozné udalosti pozastaviť“ (zdroj Wikipedia, anglická verzia). Na BHS sa vracia po jedenástich rokoch.
V rámci rozsiahlejšieho turné sa Londýnčania zastavili na BHS a s publikom si dirigent i macedónsky klavirista Simon Trpčeski porozumeli tak dôverne, že sólista mu venoval tri a orchester dva prídavky. Oficiálnu časť otvorila Symfónia č. 1 D dur, op. 25 Klasická z pera 25-ročného Sergeja Prokofieva, ktorá samotným názvom prezrádza svoj štýl. Hravé, svieže pätnásťminútové dielo, opreté durovou tóninou o radostnú náladu, je istým predvojom k nezriedka aj inými významnými autormi akceptovaného štýlu neoklasicizmu. V podaní Londýnčanom to bol optimistický, po každej stránke s bravúrnymi finesami zahraný úvod.
Prečítajte si tiež:
• Orchestra dell’Accademia Nazionale di Santa Cecilia s dirigentom Jurajom Valčuhom a klaviristom Behzodom Abduraimovom na BHS
• Filozof organu Johannes Zeinler
• Recenzie BHS 2022
Podobne ako Prokofievovo dielo, aj Koncert pre klavír a orchester a mol, op. 16 z tvorivého odkazu Edvarda Hagerupa Griega vznikol v autorových 25 rokoch. Macedónsky klavirista medzinárodného renomé Simon Trpčeski v úzkej spolupráci s Petrenkom vystavali koncepciu tak, aby v nej mali rovnocenné miesto širokodyché romantické melódie (rovnako v klavíri ako orchestrálnych skupinách) i virtuózne napísané sólistické pasáže.
Trpčeského klavír vedel s rovnakou údernosťou akordov dominovať nad orchestrom, ako aj kúzliť opojne mäkkými a plasticky vypointovanými tónmi v lyrike. V duchu partitúry sa striedal ohňostroj virtuozity s intímnosťou a rytmickou presnosťou. V trojici prídavkov si sympatický a komunikatívny umelec vybral aj krátku ukážku z vlastného projektu Makedonissimo, kde skúma ľudové korene hudby svojho rodiska.
Druhá časť večera patrila Jeanovi Sibeliovi a jeho Symfónii č. 2 D dur, op. 43. Hoci inšpiráciou k jej skomponovaniu bol pobyt v Taliansku, južanský kolorit stojí v úzadí severského. Fínsky skladateľ aj v tejto veľkoplošnej symfónii dôsledne uplatnil svoj princíp z kratších a rôznorodých tém vyskladať účinný a zmysluplný celok. Nechcem tvrdiť, že každý musí milovať Sibelia.
Ale pokiaľ sa ho zmocní orchester kvalít s natoľko perfektnými hráčmi na sláčikové, dychové či bicie nástroje a dirigent s takou charizmou, ako to bolo v prípade Kráľovského filharmonického orchestra a Vasilyho Petrenka, o interpretačnej výnimočnosti nemožno zapochybovať. Ba ani o postavení Sibeliovej 2. symfónie v rámci najzaujímavejších a svojím spôsobom aj originálnych kompozícií svojho druhu. Zvukové čaro, lesk tónu, dynamické nuansy a do monumentu vystupňované pasáže s Royal Philharmonic Orchestra budú dlho rezonovať ako jeden z vrcholov tohtoročných BHS.
Autor: Pavel Unger
písané z koncertov 6. a 7. 10. 2022
Štátna filharmónia Košice
Bratislavské hudobné slávnosti 2022
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
6. októbra 2022
Štátna filharmónia Košice
Robert Jindra, dirigent
Sergey Khachatryan, husle
Eugen Suchoň: Symfonietta Rustica
Jean Sibelius: Koncert pre husle a orchester d mol, op. 47
Josef Suk: Pohádka, op. 16
Royal Philharmonic Orchestra
Bratislavské hudobné slávnosti 2022
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
7. októbra 2022
Royal Philharmonic Orchestra
Vasily Petrenko – dirigent
Simon Trpčeski – klavír
Sergej Prokofiev: Symfónia č. 1 D dur, op. 25 Klasická
Edvard Hagerup Grieg: Koncert pre klavír a orchester a mol, op. 16
Jean Sibelius: Symfónia č. 2 D dur, op. 43
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.