Bibliou inšpirovaný košický Samson s aktuálnym apelom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera Štátneho divadla Košice si pre končiacu sa sezónu vytýčila natoľko náročný dramaturgický plán, že už pri jeho zverejnení som trocha zapochyboval, či ho dokáže zrealizovať. Postaviť si vedľa seba tituly, akým je Otello Giuseppe Verdiho a Samson a Dalila Camilla Saint-Saënsa (pričom hračkou vonkoncom nie je ani Straussov Netopier), je znakom odvahy a dvíhania vlastnej latky kritérií. A to je sympatické.

Jedinou javiskovou prácou francúzskeho skladateľa Camilla Saint-Saënsa, ktorá prežila vyše stoštyridsať rokov od premiéry (1877 v Dvornom divadle vo Weimare) a bezmála storočnicu od smrti skladateľa (1921 v Alžírsku), je Samson a Dalila. Jeho ostatné opery spia v archívoch. Na poli symfonickej hudby však ostáva značná časť odkazu rodeného Parížana platnou súčasťou hracích plánov.

Camille Sait-Saëns (1835 – 1921),
zdroj: internet

Camille Saint-Saëns nesporne patril do kategórie „zázračných detí“. Jeho výnimočný talent sa prejavil v útlom veku rovnako na pôde kompozičnej ako aj interpretačnej. V jedenástich rokoch, keď už nebol žiadnym začiatočníkom (!), hral v Paríži klavírne koncerty Mozarta a Beethovena. Študoval hru na organe a kompozíciu, čo napokon vo svojej tvorbe bohato zúročil. Bol umelcom, ktorý uznával autority minulosti a dokázal sa nimi nedemonštratívne inšpirovať. Nevyhraňoval sa ani voči rukopisu svojich súčasníkov a predsa ostal sebou samým.

Istým spôsobom sa v Samsonovi a Dalile zračia vplyvy francúzskej opéra lyrique i grand opéra (napríklad výrazné tanečné bacchanale v 3. dejstve), hudobná reč nezaprie ani dôkladnú znalosť štýlu svojho rovesníka Richarda Wagnera a zároveň rafinovanou inštrumentáciou už vysiela isté signály k impresionizmu.

Niet sporu, že Camille Sait-Saëns patrí k historickým zjavom nielen francúzskej hudby. A to aj napriek tomu, že do svetových operných domov si nachádza cestu jedine Samson a Dalila. Na Slovensku však ani toto dielo nemalo ustlané na ružiach. V Opere Slovenského národného divadla žiadne vedenie nenašlo odvahu vrátiť ho publiku od roku 1927 (vtedy to bolo sedem predstavení v českom preklade) a na javisku opery Štátneho divadla v Košiciach absentoval takmer polstoročie, od jediného naštudovania roku 1970.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, ŠD Košice, 2019,
Titusz Tóbisz (Samson), Myroslava Havryliuk (Dalila),
foto: Joseph Marčinský

Napriek tomu, že Samson a Dalila nie je jednoduchou predlohou, má znaky oratoriálnej statickosti a až na malé výnimky, medzi ktoré patria dve árie Dalily a koncertne uvádzané bacchalane, nie je zaplavený hitmi, dlhodobú ignoranciu si predsa len nezaslúžil. Košičanom teda minimálne za toto dramaturgické rozhodnutie patrí gratulácia.

Biblická téma Samsona a Dalily a spätosť deja so Starým zákonom môže byť pre časť publika lákadlom aj po tejto línii. Obsah opery v bulletine nabáda k uvedomeniu si daného kontextu, pretože samotný dej je priamočiarejší a v dramatických zvratoch strohejší. Košický inscenačný tím, vedený režisérom Romanom Polákom, našiel svojský kľúč k výkladu. Židovsko-kresťanskú tradíciu si postavil ako historicky nespochybniteľný východiskový bod, ten však nerozvíjal po vymedzených koľajniciach striktne biblických téz. Hľadal odvážne, ale nie provokatívne, ľudské a spoločenské prieniky v nadčasových rovinách. Aj cez prizmu poučení z histórie minulého storočia, dokonca aj z dneška.

Polákov Samson a Dalila vonkoncom nie je opisom situácií z Gazy v roku 1150 pred naším letopočtom, ani nebazíruje na odhaľovaní tajomstva Samsonovej nadprirodzenej sily. Pokúša sa to podstatné, o čom príbeh hovorí, predložiť ako aktuálny podnet na zamyslenie. Nad dokázateľným opakovaním istých dejinných javov, nad mentálnym nastavením ľudí, ale aj nevtieravo naznačiť nebezpečenstvo náboženského a rasového fundamentalizmu. Paralelný motív podľahnutia zvodom ženskej zmyselnosti, v tomto prípade vypočítavej, ľstivej a opäť motivovanej nábožensko-rasovými záujmami, rozvíja v rovine jemu vlastnej. Roman Polák sa nikdy neostýcha rozbaľovať erotické motívy. Aj v tomto prípade majú opodstatnenie, majú pikantnú pointu, aj keď v konečnom dôsledku posteľová scéna v 2. dejstve protagonistom herecky nevyšla najpresvedčivejšie.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, ŠD Košice, 2019,
Michal Onufer (Abimelech), Martin Kovács (2. Filištínec), Maksym Kutsenko (1. Filištínec),
foto: Joseph Marčinský

Pracovať s metaforami sa dnes neraz stáva režisérskym klišé. Niektorí tvorcovia sa vyslovene vyžívajú v tom, ak ich zámery divák na prvé videnie neprečíta. Alebo ho zamestnávajú natoľko, aby odpútali sústredenosť na hudbu a spev, minimálne rovnocenné zložky operného druhu. Roman Polák k takým tvorcom isto nepatrí. Nie každá inscenácia mu vyšla rovnako (musí si byť vedomý spackaného Rossiniho Barbiera zo Sevilly, kde mu dirigent nedokázal postaviť hrádzu), nie vždy pracoval v zhodnom tíme.

V novej košickej inscenácii s výtvarníkom Petrom Čaneckým, autorom charakterovo výstižných a situačne priliehavých kostýmov, poskytli debutovú šancu mladej scénografke Adéle Hajduovej. Z ich názorového konsenzu vznikol výsledný divadelne účinný tvar, ktorý sa až do chvíle osláv Filištíncov v poslednom obraze, obmedzuje na tri základné farby. Čiernu, bielu a červenú. Atmosféru jednotlivým výjavom dodáva práca so svetlom. Ani princíp scénografie nie je založený na zložitých prestavbách. Buď sa v tmavom horizonte odkryje čiastkový priestor na rozohratie istej mizanscény, alebo sa rozvinie neutrálna plocha na farebné a svetelné dotváranie atmosféry.

Opakovaným znakom je ostrý bodový reflektor, krátkodobo namierený do hľadiska. Zjavne Roman Polák spoliehal na choreografickú podporu Ivany Kučerovej a už vyskúšanú tanečnú formáciu Atašé, pomocou ktorých dynamizoval nielen baletné čísla, ale aj niektoré masové výjavy. Stávalo sa však, že choreografia v prvej chvíli nápaditá, prešla do stereotypu. Efektne vyriešili inscenátori záver opery, keď Samson, získavajúc pôvodnú silu, zdvihne pilier chrámu a počas niekoľkých, hudbou určených sekúnd, sa symbolicky rúca jeho konštrukcia.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, ŠD Košice, 2019,
zbor ŠDKE,
foto: Joseph Marčinský

Obzvlášť si cením slová Romana Poláka z bulletinu, ktoré sú akoby mottom jeho výpovede. Spočívajú v úprimnom priznaní, že inscenácia nevie odpovedať na načrtnuté konkrétne otázky (dotýkajúce sa od historického postavenia Židov, cez pogromy až po dnešný znepokojujúci vzostup antisemitizmu), ale je dobré, ak si ich aspoň kladie. O tom je aktuálne divadlo. Aj operné, ak súvisí s témou.

Hudobné naštudovanie zverilo vedenie súboru do rúk mladého, ale už pomerne ostrieľaného dirigenta Ondreja Olosa. Poznajúc jeho doterajšie výsledky, nie všetko sa mu vydarilo s rovnakým úspechom, no k veľmi chúlostivej Saint-Saënsovej partitúre si našiel pozitívnejší vzťah. Vystaval architektonicky kompaktný celok s porozumením k mnohotvárnosti skladateľovho hudobného slovníka a silnejšiemu príklonu k stavaniu dynamických hrotov.

Sčasti oratoriálny charakter diela, s pomerne rozsiahlymi, dej neveľmi posúvajúcimi hudobnými číslami, poskytuje veľa možností hudobný materiál citlivejšie dynamicky pointovať (napokon aj extatickému vyvrcholeniu bacchanale predchádzajú filigránske odtiene), ku ktorému by však pri mravčej práci mohol dospieť. Možno s tvárnejším orchestrom. Tým nechcem dehonestovať vklad či už hráčov, alebo zboristov (ako zvyčajne svedomito pripravených Lukášom Kozubíkom), zvlášť keď si uvedomím podmienky, v akých dnes klasická hudobná kultúra na Slovensku pracuje. A navyše, je tu pomerne malý odstup od predchádzajúcej premiéry Verdiho Otella.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, ŠD Košice, 2019,
Titusz Tóbisz (Samson), zbor ŠDKE,
foto: Joseph Marčinský

Titulná mužská postava Samsona je z rodu tých, čo by mohli domácemu hrdinnému tenoristovi Tituszovi Tóbiszovi charakterovo plne vyhovovať. Podarilo sa mu naplniť ju v dramaticky najexponovanejších scénach, keď jeho masívny a objemný hlas hravo prechádzal cez orchester. Veľmi spoľahlivo mu vychádzala vysoká poloha a aj pasáže v prechodovej sfére. Nedostatky jeho premiérového výkonu spočívali v dvoch oblastiach. Prvou bolo pričastá intonačná približnosť, miestami až vzbudzujúca pocit „plávania“ a snahy dodatočnou korekciou usmerniť tón. Druhou bola chýbajúca lyrickejšia rovina partu, ktorou by dosiahol v modelovaní charakteru väčšiu plastickosť. Nie všetko je potrebné vyspievať v dramaticky expresívnom výraze.

Opakom je Myroslava Havryliuk, z Ukrajiny pochádzajúca sólistka košickej opery, ktorá na recenzovanej prvej premiére stvárnila Dalilu. Korektná bola v lyrických pasážach, kde hlas znel kultivovane, prirodzeným mezzosopránovým timbrom. Jej zreteľným mankom v tejto role je prílišná subtílnosť materiálu čo do objemu, farebnosti stredov a tým aj limitovaná možnosť bohatšieho, výrazovo zmyselnejšieho dynamického tieňovania.

C. Saint-Saëns: Samson a Dalila, ŠD Košice, 2019,
Myroslava Havryliuk (Dalila),
foto: Joseph Marčinský

Dosť problematicky vyznel Dagonov veľkňaz v podaní Mareka Gurbaľa, ktorému robil problémy rozsah partu v hornej polohe. Pomáhal si neveľmi vkusným forsírovaním a tým tón celkovo nadobúdal prílišnú drsnosť. Ušľachtilú basovú farbu vložil do neveľkej postavy Abimelecha Michal Onufer. Ako Hebrejský starec bol akceptovateľný aj v hĺbke zvučný bas Jána Gallu.

Košičania si obohatili repertoár o takmer zabudnutý titul, ktorému treba zaželať, aby priazeň premiérového publika vydržala aj v reprízach. Z bulletinu sa dozvedáme dramaturgický plán na budúcu sezónu. Zaradená je do nej nová verzia Verdiho obľúbenej La traviaty, Beethovenov Fidelio a Massenetov Werther. V ňom sa za režijný pult vráti do Košíc obľúbená Linda Keprtová.

Autor: Pavel Unger

písané z 1. premiéry 24. 5. 2019

Camille Saint-Saëns: Samson a Dalila (Samson et Dalila)
Štátne divadlo Košice
Premiéry 24. a 25. mája 2019

Hudobné naštudovanie: Ondrej Olos
Dirigenti: Igor Dohovič, Ondrej Olos
Réžia: Roman Polák
Scéna: Adéla Hajduová
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Dramaturg: Eva Mikulášková
Choreograf: Ivana Kučerová
Doslovný preklad libreta: Žigmund Péchy
Úprava prekladu a titulkov: Peter Hochel
Koncertný majster: Peter Michálik

osoby a obsadenie

Samson: Titusz Tóbisz, Béla Gippert Turpinszky
Dalila: Myroslava Havryliuk, Alena Kropáčková
Dagonov veľkňaz: Marek Gurbaľ, Lukasz Motkowicz
Abimelech: Michal Onufer, Mihály Podkopájev
Hebrejský starec: Ján Galla, Apostol Milenkov
Filištínsky posol: Pavol Spišský, Zdenko Vislocký
1. Filištínec: Anton Baculík, Maksym Kutsenko
2. Filištínec: Štefan Hundža, Martin Kovács

www.sdke.sk

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár