Vedenie Štátnej filharmónie Košice pripravilo na záver 49. koncertnej sezóny svojim priaznivcom skutočnú lahôdku v podobe monotematického koncertu z tvorby Georgesa Bizeta, čím súčasne pripomenuli 180. výročie narodenia tohto hudobného génia (1838 – 1875).
Pod taktovkou šéfdirigenta Zbyňka Müllera naštudovali dve zásadné diela francúzskej hudobnej literatúry, ktoré Bizet skomponoval pod vedením svojho pedagóga Charlesa Gounoda a zaiste aj pod vplyvom svojho svokra Jacquesa Fromentala Halévyho. Kým prvá skladba, Symfónia č. 1 C dur zaznela na tomto pódiu vôbec po prvýkrát, výber z opery Carmen vniesol do letnej horúčavy s plajúcimi vejármi v publiku neobvyklú a náruživú náladu španielskej Sevilly.
Zo stručného programového textu o Bizetovej 1. symfónii sme získali zaujímavú informáciu: „Kurióznou zhodou okolností uzrela svetlo sveta až v 30. rokoch 20. storočia, hoci Bizet ju vytvoril r. 1855, no vtedy sa o jej existencii nik nedozvedel – ani skladateľov učiteľ… V septembri 1933 istý Reynaldo Hahn venoval parížskemu konzervatóriu zvitok Bizetovych rukopisov… O dva roky neskôr si rukopisy pozrel škótsky hudobný publicista a Bizetov životopisec D. C. Parker, objavil medzi nimi manuskript doposiaľ neznámej symfónie a vzápätí o nej s nadšením rozprával známemu dirigentovi F. Weingartnerovi. Ten zaradil skladbu do programu svojho koncertu a jej prvé uvedenie 26. 2. 1935 v Bazileji sa stretlo s triumfálnym prijatím.“
V rovnakom duchu prijali symfóniu aj na koncerte pod taktovkou Zbyňka Müllera. Štvorčasťová symfónia je napísaná v duchu pravidiel klasickej symfonickej skladby a hoci ju vytvoril 17-ročný skladateľ, dokazuje jeho mimoriadny talent a invenciu. Dielo je napísané pre klasický orchester sláčikov a drevené dychové nástroje (zdvojené), zo žesťov používa len lesné rohy a trubky, z bicích tympany. Popri diferencovanom náladovom rozmere každej z častí symfónie, je tu pevný zjednocujúci myšlienkový melodický materiál, niektoré sólové party dychárov, hlavne hoboja s flautou upútavajú ľúbivou melodikou a koncentrovaným hudobným prúdom s pizzicatom sláčikov. Dirigent zdôraznil nástrojovú farebnosť a sviežu vyrovnanosť toku hudby, nádherné Adagio zaujalo krásou melodického bohatstva, fugátom a vrúcnou lyrikou. Rytmickými zvláštnosťami obohatil Allegro vivace o náznak ľudového tanca a pastorálnu melodiku. Allegro vivace pripomenulo predchádzajúce témy, ozveny, gradácie a doznievanie po strhujúcom rytmickom hudobnom závere.
Druhá časť programu bola venovaná výberu árií a duet z Bizetovej opery Carmen. Hosťami večera boli sopranistka Jana Šrejma Kačírková, sólistka Národného divadla Brno, predstaviteľkou Carmen bola Kanaďanka Mireille Lebel, členka operného súboru Divadla v Erfurte, postavu Dona Josého prijal taliansky tenorista Luciano Mastro, sólista opery Národného divadla Moravskosliezskeho v Ostrave, viackrát účinkoval aj v Štátnom divadle v Košiciach a SND v Bratislave. Dirigent Müller sa uvedením výberu z opery Carmen divákom priblížil aj ako dirigent operného umenia v pražskom Národnom divadle svojím nadhľadom, uvoľnenosťou a prenikaním do najhlbších výrazovo exponovaných dramatických partov. Svoj spokojný a radostný prístup k naštudovanému dielu prejavil aj slovným uvedením Bizetovej opery a vtipným prenesením jej diania do života dnešných ľudí odľahčil dianie na scéne. Predpokladáme, že mu patrí autorstvo pri zostavovaní výberu a aj réžie javiskového stvárnenia opery.
Každá žena v orchestri mala vo vlasoch či na kostýme červenú ružu, symbolu celého večera a spoluúčasti s Carmen. V úplnom znení sme počuli všetky štyri predohry z opery. Po úvode k samotnej opere nasledovala Habanéra s prvým sólistickým vstupom altistky, prichádzajúcej počas hudby vo večernej róbe naboso, od prvej chvíle v ležérnom pohybe uprostred pódia. Jej farba hlasu, temperament, dynamika, agogické zmeny, pohyb, ale aj jej celá osobnosť upútavali počas celého výkonu nielen publikum, ale aj Josého. V recitatíve a duete Micaely s Donom Josém sme spoznali sopranistku Janu Šrejma Kačírkovú s pevne posadeným plnokrvným a dramaticky i lyricky vedeným sopránom, s peknými ozdobami, vrúcnymi výškami a pianami. Tenorista (Don José) mal spočiatku drsne znejúci hlas, až v Sequidille sa upokojil a rozvinul svoj dramaticky exponovaný a zdravo perfektne vo fortissime znejúci hlas najmä v duete s Carmen.
Koncentrovaný hudobný prúd sústredený na hlavné dianie v opere nadobúdalo v čistých líniách dramatické napätie a žhavú lyriku, južný temperament a gradovanie diania celého príbehu. Obaja, Carmen aj Don José stvárnili svoje postavy aj pohybovo, kreovali svoje dianie aj mimo scény, ale vždy vkusne a v prijateľnej miere. Záverečný „obraz“, duet vášnivej lásky skončil vraždou na scéne uprostred orchestra súčasne s dramatickým vyvrcholením celej opery, z čoho divákov až „mrazilo“! Bolo to zásluhou všetkých účinkujúcich, počínajúc sólistami, dirigentom, koncertným majstrom a celým orchestrom.
Bol to jedinečný záver úspešnej 49. koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice a predznamenal prianie rovnako úspešnej, ak nie ešte úspešnejšej budúcej jubilejnej 50. koncertnej sezóny.
Autor: Lýdia Urbančíková
písané z koncertu 21. 6. 2018
Záverečný koncert sezóny Štátnej filharmónie Košice
Dom umenia Košice
21. júna 2018
Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Jana Šrejma Kačírková, soprán
Mireille Lebel, mezzosoprán
Luciano Mastro, tenor
program koncertu
J. Bizet: Symfónia č. 1 C dur
J. Bizet: Carmen – výber árií a duet z opery