Bohdan Warchal – muž, ktorý má planétu

Dva dni pred nedožitým 85. výročím narodenia Bohdana Warchala – 25. januára – pripravil Slovenský komorný orchester v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie (SF) popoludňajší koncert, ako spomienku na svojho zakladateľa Bohdana Warchala.

O popularite a zaslúženom obdive tejto osobnosti svedčí i to, že mladá česká astronómka Lenka Šarounová po ňom pomenovala svoju objavenú planétku. Medzinárodná Komisia pre nomenklatúru malých telies slnečnej sústavy pri Medzinárodnej astronomickej únii 24. 6. 2002 oficiálne oznámila, že planétka číslo 28019 ponesie meno Warchal.

Na hudobnú planétu, ktorá svojím živým žiarivým svetlom zohrievala publikum Slovenskej filharmónie od r. 1957, kedy sa Bohdan Warchal stal koncertným majstrom SF, sme si zaspomínali na koncerte súčasného SKO s umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom. Tak, ako každý rok od smrti Bohdana Warchala, pripomenul SKO publiku osobnosť zakladateľa „warchalovcov“, ktorý do smrti právom nosil titul zaslúžilého i národného umelca. Súbor, ktorý má za sebou 65 rokov pôsobenia na koncertnej scéne doma i v zahraničí, pripomenul aj niekoľko ďalších jubileí:

Bohdan Warchal viedol SKO 40 rokov. Prvý koncert mal SKO v septembri 1960 a s B. Warchalom hral do r. 2000, kedy – chorý sedemdesiatnik – odovzdal na koncerte štafetu umeleckého vedenia SKO svojmu žiakovi Ewaldovi Danelovi. Dnešný koncertný majster SF a umelecký šéf Slovenského komorného orchestra Ewald Danel pokračuje od januára 2001 v práci pôvodného zakladateľa.

Na programe koncertu zaznela Pièces en concert pre violončelo a sláčikový orchester Francoisa Couperina s dlhoročným violončelistom SKO Jurajom Alexandrom, ktorý 11. 9. 2014 oslávil sedemdesiatiny. Nový Koncert pre hoboj a orchester Ladislava Kupkoviča zaznel so sólistom Igorom Fáberom, sólovým hobojistom SF, ktorý mal 3. 7. 2014 päťdesiatiny. Koncert ukončila mimoriadne obľúbená Dvořákova Serenáda pre sláčikové nástroje E dur op. 22, ktorá vznikla v máji 1875, teda pred 140 rokmi. Je trvalým repertoárovým číslom niekdajšieho i dnešného SKO, ba je zaznamenaná aj na CD.

K dejinám SKO sa vrátime aj recenziou novinky – publikácie Hral som s Warchalovcami, ktorá mala svoju prezentáciu pred súčasným koncertom, za asistencie manželky Bodana Warchala – pani Evy Warchalovej,  Petra Zagara, zástupcu vydavateľa – Hudobného centra, samozrejme autora knihy – violistu Kornela Klatta, ktorý hral v Slovenskom komornom orchestri 30 rokov!

Pre veľký záujem musel byť koncert premiestnený z pôvodne plánovanej Malej siene do veľkej Koncertnej siene Slovenskej filharmónie. Mnohí sme si uvedomili čas, ktorý tak neuveriteľne rýchlo ubehol od čias začiatkov SKO so svetlovlasým, energiou sršiacim hudobným virtuózom B. Warchalom, cez smutný koncert, na ktorom sa majster lúčil s aktívnou činnosťou a svojím súborom – až po dnešok, kedy hrá SKO v celkom inej zostave, než bola pôvodná (hoci aj tá prechádzala zmenami). Podstatné je, že je to stále mimoriadne kultivovaný, technicky výborne pripravený, zohratý, elegantný a zvukovo šťavnatý orchester, hoci zvukovo oveľa jemnejší a dynamicky delikátnejší. Warchal v ňom tvoril expresionistické hudobné obrazy, Danel kreslí impresionistické zátišia. Živelný génius Bohdana Warchala dodával niekdajšiemu SKO strhujúcu vitalitu a aktuálnosť interpretácie, Ewald Danel je introvert, ktorý žije v ponornej hudbe, pričom každé dielo má vystavané a premyslené. Farby jeho hudobných obrazov dojímajú pastelovými farbami. Je to tiež mimoriadna husľová osobnosť – paradoxne z rovnakej pôdy sliezskeho kraja, ako Bohdan Warchal. (Veď aj doktorandské štúdium a umeleckú ašpirantúru si robil na VŠMU u Bohdana Warchala) Danel aj ako sólista, koncertný majster a dirigent nie raz dokázal svoje umelecké kvality. Ako primárius pôsobil v rôznych komorných zostavách a od r. 2008 je hlavným hosťujúcim dirigentom Hiroshima Symphony Orchestra.

Najväčšiu zodpovednosť prebral, keď po smrti B. Warchala, počas takmer 15-ich rokov, musel znovu budovať orchester z celkom mladých hráčov (až na pár výnimiek z pôvodnej zostavy). Repertoár staval nielen na desiatkach skladieb minulosti, ale obohacoval ho aj o nové diela. Od r. 2001 tak SKO premiéroval päťdesiat nových diel slovenských skladateľov! S Ewaldom Danelom sa vytvorila aj tradícia hudby v bratislavských chrámoch, ako aj koncerty pre ľudí so zdravotným postihnutím. To všetko je nová etapa Slovenského komorného orchestra, ktorý má 13 sláčikárov a čembalistku.

Couperinove Piéces en concert pre violončelo a sláčikový orchester (v úprave francúzskeho violončelistu, skladateľa a pedagóga Paula Bazelaireho) pôvodne vyšli ako Kráľovské koncerty – suity pre klavír (clavesin), resp. kombináciu ďalších nástrojov. V úprave pre violončelo a sláčikový orchester boli nahraté s Jurajom Alexandrom a SKO, ba vyšli aj na platni v bývalom OPUSe, ako uvádza v diskografii Kornel Klatt. Juraj Alexander bol azda najviac činným hráčom SKO s počtom LP a CD. Po viacerých rokoch sa vrátil na koncertné pódium ako sólista. Od prvých tónov hral koncert opatrnejšie v tempe i výrazovosti, pričom však dokonale znel s orchestrom. Pomalšie vyznelo Prélude i Plainte, zato s krásnymi ppp, s citlivo hrajúcim orchestrom. Virtuózne danosti „rozbalil“ Juraj Alexander v Air de diable – poslednej časti. Efektná bola kadencia.

Ladislav Kupkovič vysvetľuje inšpiráciu Koncertu pre hoboj a orchester (s čembalom) Fáberovým prednesom koncertu B. Marcella spred dvoch rokov – a možnosťami hoboja. Koncert je trojčasťová skladba v  jasnom, sviežom tóne, tonálne pevne posadená, príjemne znejúca, v optimistickom duchu najmä v okrajových, rýchlych častiach, kde dal skladateľ sólistovi príležitosť, aby sa spolu s orchestrom zaskvel muzikou, ktorá pohladí dušu. Igor Fábera v nej preukázal svoje umenie „dychu“, frázovania a bohatej ozdobnej hry. Prierazný, no aj mäkký tón jeho hoboja bol podporený perfektným dychom, ktorým demonštroval všetky možnosti ozdobných behov, trilkov i dlhých fráz, navyše s absolútnou intonáciou. Druhú časť – Sarabandu – otvoril orchester, dialogizujúc v strede eleganciu lyrickej hudby sóla, ktoré však ponechalo v závere akoby otázku. Na ňu dala odpoveď 3. časť: Echo. Allegro, inšpirované barokovou technikou „echa“ medzi sólom a orchestrom, čím Kupkovič nadviazal na charakter hudby, ktorá je špecialitou SKO.

Na záver koncertu zaznela poslucháčmi milovaná Dvořákova melodická a vrúcna Serenáda pre sláčikové nástroje E dur, op. 22, v ktorej violončelový zvuk Evy Čermanovej posilnil už s entuziazmom a elánom hrajúci Juraj Alexander. Krátke 1. Moderato uviedlo svieže 2. Tempo di Valse – v komornej súhre, jemnosti a s romantickou šťavou. Následné 3. Scherzo bolo ozvláštnené prekrásnym pizzicatom kontrabasu i violončiel, lahodnosťou zvuku SKO s precíteným modelovaním dynamicky vypracovaných fráz. IV. Larghetto základnou témou prestupovalo všetky nástroje a pianissimo huslí v závere časti – v podaní Ewalda Danela – znelo ako vánok. 5. Finále v allegrovom tempe rozvinulo vejár variácií základnej témy v brilantnom spáde. Serenáda je skratka „zákusok“ hudobných produkcií SKO. Zrejme by v tomto podaní zachutil aj samotnému Bohdanovi Warchalovi.

Autor: Terézia Ursínyová

foto: SF