Bratislava – mesto hudby (4). Od Kapitulskej po Zámočnícku ulicu

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V štvrtej časti seriálu o hudobnej histórii Bratislavy, turistický sprievodca Ján Vyhnánek predstaví ďalšie zaujímavé miesta, v ktorých sa tvorila hudobná história nášho hlavného mesta. Tento raz nás prostredníctvom článku prevedie od Kapitulskej po Zámočnícku ulicu.

Z Ventúrskej ulice, o ktorej sme písali v predošlom článku, sa dostaneme na Kapitulskú ulicu cez Prepoštskú ulicu, kde sa hneď oproti jej vyústeniu nachádza (č. 20) renesančná budova bývalého Collegia Emericana (1641 – 1642). V nej v 20. rokoch 20. storočia býval teológ a hudobný organizátor Alois Kolísek, ktorého sme spomínali v prvom dieli seriálu. V 30. rokoch 20. storočia budovu obýval aj muzikológ Dobroslav Orel, profesor dejín hudby na Univerzite Komenského, kde založil dnešnú Katedru muzikológie Filozofickej fakulty. Pre hudobných historikov i sprievodcov sú cenné aj jeho príspevky k hudobným dejinám Bratislavy, predovšetkým o Franzovi Lisztovi.

Renesančná budova bývalého Collegia Emericana v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia
Renesančná budova bývalého Jezuitského kolégia v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Od Collegia Emericana sa zadívame smerom k Dómu sv. Martina. Na konci ulice stojí renesančná budova (č. 26) bývalého Jezuitského kolégia (1628 – 35), v ktorej od roku 1775 pôsobila tzv. normálna škola. V jej hudobnej triede Franza Xavera Riglera študoval (1786 – 87) 8-ročný Johann Nepomuk Hummel. Pedagóg si o neobyčajne nadanom žiakovi zapísal: „Hrá ťažké skladby. Je veľmi dobrý.“

Vydáme sa však opačným smerom Kapitulskou ulicou ku starobylej budove č. 9, ktorá bola postavená už pred rokom 1396 a už viac ako 6 storočí slúži jedinému účelu – ako fara Dómu sv. Martina. Medzi jej obyvateľov patril aj dómsky farár Karol Heiller, dobrý priateľ Franza Liszta. A práve tu sa v roku 1873 konalo soaré pre 90 vybraných hostí, nasledujúce po Ostrihomskej omši, ktorej uvedenia sa skladateľ v Dóme sv. Martina osobne zúčastnil.

Na recepcii hral Liszt štvorručne diela J. N. Hummela spolu s bratislavskou klaviristkou Elise Schusterovou, ktorá na túto poctu aj po rokoch spomínala: „Po skončení prvej časti som sa zdvihla zo stoličky, uklonila sa pred veľkým majstrom a poďakovala za ocenenie, ktoré mi preukázal. Liszt ale nechcel o predčasnom konci ani počuť. S úctivými slovami „ide to tak výborne, že to musíme celé dokončiť“ ma usadil naspäť.“ Napokon sa jej Liszt odvďačil tým, že jej priniesol vlastnoručne bez ladu a skladu vybraný pokrm z bufetu, no „o správnom poradí jedál nevedel jednoducho vôbec nič“.

Fara Dómu sv. Martina v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Elise Schusterová bola výnimočnou pedagogičkou – pod rukami jej prešli desiatky mladých bratislavských klaviristov. Zhodou okolností bývala o niekoľko domov ďalej, v byte na prvom poschodí južného krídla bývalého Esterházyho paláca (č. 6 -10) zo 17. storočia, kde sa okolo jej klavíra pri každej možnej príležitosti muzicírovalo. A tak si v ňom svetové hviezdy ako Robert Volkmann a David Popper podávali kľučky so zásadnými osobnosťami domácej scény (Ján Batka, Gustav Mauthner). Klaviristka tým nadviazala na hudobnú tradíciu paláca z 18. storočia, keď v ňom pôsobila slávna Esterházyovská kapela pod vedením Josepha Haydna. Hudobná história zvykne palác spájať aj s premiérou jeho opery Speváčka, tá sa však v roku 1767 uskutočnila v Letnom arcibiskupskom paláci (dnes Úrad vlády SR).

Prečítajte si tiež:
Bratislava – mesto hudby (seriál)

Severnú časť Kapitulskej ulice uzatvára gotický dom č. 1 s klasicistickou fasádou, v ktorom od roku 1945 býval skladateľ a dirigent Alexander Albrecht spolu so svojím synom Jánom, muzikológom, zakladateľom súboru starej hudby Musica aeterna. Významným spôsobom ovplyvnili ďalšie generácie hudobníkov a kultúrny život v meste. V dome v súčasnosti vzniká expozícia ich života a diela, nádvorie sa stáva dejiskom kultúrnych podujatí.

Dom Albrechtovcov v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia
Dom Na vŕšku č. 1 v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

V priľahlom neskorobarokovom dome ulice Na vŕšku (č. 1) býval v roku 1825 rakúsky hudobný skladateľ Joseph Leopold Eybler, dvorný kapelník cisárskej kapely, ktorý dirigoval omšu Te Deum počas korunovácie kráľovnej Márie Ludoviky. V dome vtedy bývala aj slávna sopranistka Anna Kraus-Wranitzky.

Odtiaľ zídeme k renesančnej budove bývalého Kláštora klarisiek (1637 – 40) na Klariskej ulici. Po tom, ako bol rád v 18. storočí Jozefom II. rozpustený, v ňom pôsobilo katolícke gymnázium. Študovali na ňom aj významné hudobné osobnosti mesta – gitarista Joseph Kaspar Mertz, klaviristi Franz Schmidt, Béla Bartók, Ernst von Dohnányi a Alexander Albrecht, ako aj tanečník Rudolf von Laban.

Štúdium Bélu Bartóka pripomína od roku 1956 pamätná tabuľa na fasáde kláštora (autor Dušan Kuzma). V súčasnosti sa na prvom poschodí nachádza Hudobný kabinet Univerzitnej knižnice, uchovávajúci cenné materiály aj k hudobnej histórii Bratislavy.

Kostol klarisiek a bývalý Kláštor klarisiek v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Oproti kláštoru, stojí rad nenápadných domov, z ktorých mnohé majú ešte gotické jadro. Na rohu s Baštovou ulicou (č. 14), býval v 19. storočí dirigent Cirkevného hudobného spolku Carl Mayrberger. Významný je aj dom č. 10, v ktorom začiatkom 19. storočia býval hudobný skladateľ a dirigent Heinrich Klein, učiteľa otca maďarskej opery Ferenca Erkela, svedok na svadbe Mozartovej vdovy Constanze v Dóme sv. Martina, spomínanej v treťom dieli seriálu. V 2. polovici 19. storočia tu býval učiteľ katolíckeho gymnázia Fridrich Dohnányi, ktorý ako amatérsky violončelista vystúpil aj na bratislavských koncertoch Franza Liszta (1874) a Antona Rubinštejna (1885). V roku 1877 sa mu v tomto dome narodil syn Ernst – aj vďaka domácemu muzicírovaniu už odmalička priľnul k hudbe a vypracoval sa na výraznú postavu svetového umenia.

Na konci ulice stojí gotický Kostol klarisiek zo 14. storočia. Až do 20. storočia zdieľal spoločnú históriu s priľahlým kláštorom, preto aj počas pôsobenia katolíckeho gymnázia slúžil ako školská kaplnka. Svoje prvé hudobné kroky v ňom vykonali už spomínaní umelci. V 20. storočí sa odsvätený kostol dostal do majetku mesta a po rekonštrukcii býva od 70. rokov dejiskom aj hudobných podujatí (Medzinárodný gitarový festival J. K. Mertza, Konvergencie a i.).

Malebnou uličkou Podjazd prejdeme na Michalskú ulicu a zastavíme sa pred barokovou budovou Uhorskej kráľovskej komory (č. 1; 1753 – 56, Giovanni Baptista Martinelli), v ktorej v rokoch 1802 – 48 zasadal Uhorský snem. Keďže nešlo o permanentný orgán, využívali sa jeho veľké miestnosti medzi zasadaniami aj inak – napr. na usporiadanie koncertov. V roku 1841 tu napr. vystúpil náš gitarista Joseph Kaspar Mertz, o rok neskôr aj hudobný nástrojár Johann Friedrich Kaufmann a o. i. predviedol harmonichord.

Budova Uhorskej kráľovskej komory, dnes sídlo Univerzitnej knižnice v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

S masívnou budovou susedí menší – taktiež barokový – Jeszenákov palác (č. 3, okolo 1730). V ňom sa nachádzala predajňa lístkov (aj abonentiek) koncertnej spoločnosti Musa, založenej v roku 1920 dramaturgom nemeckého divadla Maxom Herzfeldom. Ten si predsavzal pozdvihnúť koncertný život Bratislavy na úroveň metropol ako Berlín alebo Viedeň a za tým cieľom do Bratislavy frekventovane privádzal prvotriednych umelcov.

Bol ochotný prekonávať aj rôzne prekážky – keď husľový virtuóz Fritz Kreisler zrušil (1921) vystúpenie, vycestoval za ním do Viedne, kde ho osobne prehovoril, aby si to rozmyslel. Operného speváka Michaela Bohnena zas takmer doslova uniesol spred jeho viedenského hotela a vyfúkol ho tak konkurenčnému budapeštianskemu impresáriovi. Aj taký nadšenec ako Herzfeld však napokon narazil na limity malého mesta – nízka účasť publika ho postupne prinútila obmedziť svoju činnosť.

Oproti, v renesančnom dome s klasicistickou fasádou (č. 4) býval ďalší usporiadateľ koncertov Hugo Stampfel. Začiatkom 20. storočia to bola doplnková činnosť, ktorú vykonával popri prevádzkovaní kníhkupectva (jedno z najlepších v krajine) zdedenom po otcovi.

Do Bratislavy sa mu vtedy podarilo prilákať také osobnosti hudby ako klavirista Béla Bartók (1904), tenoristi Leo Slezak (1904) a Erik Schmedes (1911), huslisti Adila Fachiri (1908) a Bronislaw Huberman (1909), violončelista Paul Grümmer (1911), mandolinista Ernesto Rocco (1911) a i. V jeho byte na Michalskej ulici ho v roku 1927 napadol a takmer smrteľne postrelil jeho psychicky narušený syn, ktorý sa potom sám udal na polícii.

Segnerova kúria v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

V neďalekej renesančnej Segnerovej kúrii (č. 7, 1648 – 52) sídlila v 20. rokoch 20. storočia koncertná agentúra Scala. Pôsobila len krátko, podarilo sa jej o. i. usporiadať koncerty Ševčíkovho-Lhotského kvarteta (1921) či klaviristu Emila von Sauera (1921). Je dokladom živelného vzniku množstva podobných subjektov v nových podmienkach po 1. svetovej vojne, čo sa napokon ukázalo ako kontraproduktívne, keďže v pomerne malom meste sa nemali šancu presadiť a vzájomne sa oslabovali.

Oproti, v gotickom dome z 15. storočia s upravenou fasádou (č. 12), býval koncom 19. storočia violončelista a hudobný pedagóg Rudolf Mader. Jeho syn Raoul (narodil sa v roku 1856 v dnes už zbúranej budove hostinca Lerchner na Suchom mýte) pôsobil ako dirigent v dnešnej Maďarskej štátnej opere a neskôr sa dokonca stal jej riaditeľom (1917 – 19 viedol aj Volksoper vo Viedni).

Na rohu Michalskej a Baštovej ulice (Baštová 2) stojí bývalá mestská zbrojnica (gotický dom s klasicistickou fasádou), do ktorej sa v 40. rokoch 19. storočia aj s manželkou nasťahoval organista Ján Batka st., propagátor hry na novom hudobnom nástroji aelodicon. V roku 1845 sa im tu narodil syn Ján Batka ml., mestský archivár, ktorý sa významne pričinil o rozvoj hudobného života v meste. Rozvinul rozsiahlu korešpondenciu so svetovými hudobníkmi a tieto kontakty využil, aby v rokoch 1879 – 87 usporiadal sériu koncertov v prospech Pomníka J. N. Hummela. Kontaktmi s jeho príbuznými sa pričinil aj o vytvorenie základu Hummelovho múzea.

Bývalá mestská zbrojnica v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

Bol tiež iniciátorom postavenia Pomníka F. Liszta na Rudnayovom námestí (1911). Pravidelne prispieval fejtónmi a recenziami do novín Pressburger Zeitung, v ktorých často priekopnícky oboznamoval čitateľov s hudobnou tvorbou súčasnosti. Podchytil a na ceste za slávou podporil viacero mladých umelcov pôsobiacich v Bratislave, za čo mu vďačia i klaviristi Géza Zichy či Béla Bartók. Ako člen komisie Mestského divadla sa zaslúžil o otvorenie nového divadla (1886, dnes Historická budova SND).

Svoju rozsiahlu pozostalosť odkázal mestu a tá je dodnes cenným študijným materiálom a historickým prameňom. Batka sa počas života presťahoval do domu na Laurinskej ulici (čo sme spomínali v druhej časti cyklu) a v dome na Baštovej ulici bývala jeho sestra Antónia Czechová, udržiavajúca vrelé vzťahy s Franzom Lisztom. Ten ju v listoch oslovoval po taliansky sorella (sestra). Pod pseudonymom Imre Göröngy napísala knihu Čriepky zo života jedného umelca (Fragmente aus einem Künstlerleben, 1908), zameranú na sochára Jána Fadrusza, v ktorej ale opísala aj viaceré zaujímavosti z hudobného života mesta.

V barbakane za Michalskou vežou stojí klasicistický dom č. 26, v ktorom sa v súčasnosti nachádza Farmaceutické múzeum (najstaršie v Československu). Umiestnené je v priestoroch bývalej lekárne U červeného raka, ktorá sa tu dlhé roky nachádzala.

Farmaceutické múzeum v Bratislave, foto: Ľudovít Vongrej/Opera Slovakia

V 80. rokoch 19. storočia v dome býval lekár Josef Schlemmer so svojou manželkou, opernou speváčkou (alt) Irene Schlemmerovou-Ambrosovou. Jej otcom bol významný viedenský hudobný historik a muzikológ August Wilhelm Ambros. Keď v roku 1876 prednášal v bratislavskej Sieni reprezentantov, podporila ho svojím vystúpením aj dcéra. Spoluúčinkovala aj na koncerte Franza Liszta v prospech Hummelovho pomníka (1881) v Mestskom divadle a o dva roky neskôr, keď sa v Bratislave zúčastnil uvedenia svojho oratória Legenda o svätej Alžbete, prijal pozvanie večerať u Schlemmerovcov na Michalskej ulici.

V piatej časti seriálu si predstavíme pozoruhodnosti hudobnej histórie Bratislavy od Zámočníckej po Laurinskú ulicu.

Autor: Ján Vyhnánek

Archív Bratislava – mesto hudby

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Avatar

sprievodca, encyklopedista, vedúci a člen skúšobnej komisie sprievodcovského kurzu BKIS, podpredseda OZ Bratislavské rožky, výstupný redaktor Encyklopedického ústavu SAV, výskumný pracovník Filozofickej fakulty UK (projekt Pamäť mesta Bratislavy, pammap.sk).

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku