Bratislavské hudobné slávnosti 2022 bravúrne otvorila Slovenská filharmónia s Danielom Raiskinom

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
S pevnou nádejou, že 57.ročníku Bratislavských hudobných slávností môžeme pridať túžobne očakávané slovko postpandemický, 23. septembra 2022 nastal čas slávnostného otvorenia nášho najvýznamnejšieho hudobného podujatia roka. Po zvučke a príhovoroch ministerky kultúry SR Natálie Milanovej a generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie Mariána Turnera sa BHS 2022 stali realitou.

Otváracieho koncertu sa tradične zhostila Slovenská filharmónia, ako rezidenčný orchester festivalu, na čele so šéfdirigentom Danielom Raiskinom. Prvé číslo večera, kantátu Spievať? pre 2 zbory, soprán, recitátora a orchester na báseň Jána Botta z pera Ilju Zeljenku, spája číslo dva. V roku 1932 sa skladateľ narodil, v roku 1972 dielo skomponoval (počas normalizačného politického procesu bol personou non grata), presne o dvadsať rokov zaznelo po prvýkrát na BHS 1992. Dnešný ročník je tiež dvojkový, takže symbolika jubilea sa naplnila. S dodatkom, že dlhé intervaly medzi uvedeniami si unikátne dielo nezaslúžilo.

Slávnostné otvorenie 57. ročníka Bratislavských hudobných slávností, 2022, Marián Turner, generálny riaditeľ SF a Natália Milanová, ministerka kultúry SR, foto: Alexander Trizuljak / SF

Nedlhý opus, inšpirovaný folklórnymi prameňmi, umelecky pretavenými do autentickej kombinácie orchestra, zboru, hovoreného a spievaného slova, nesie v jednoduchom texte hlboké metaforické myšlienky. S posolstvom nestrácajúcim na aktuálnosti. Zeljenkov jazyk, ale aj jeho hodnotové nastavenie, nikdy neboli tuctové a rovnako ani kantátu Spievať? (otáznik na konci znamená viac, než interpunkčné znamienko) nemožno považovať za bežný opus. Spája invenčnú a na dobu spred polstoročia priebojnú, na druhej strane však čitateľnú inštrumentáciu, s malebným využitím zborov.

Prečítajte si tiež:
Recenzie BHS 2022

Zaujímavo, v štýle melodrámy kombinuje hovorený text s orchestrálnym sprievodom (tam sa hráči pokorne dostávajú do podriadenej pozície) a unikátna je tiež čistá kombinácia sopránu s recitátorom. To všetko na ploche emóciami nasýtených cca šestnástich minút.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2022, Slávka Zámečníková, Daniel Raiskin, Ján Gallovič, Slovenská filharmónia Slovenský filharmonický zbor, otvárací koncert 57. ročníka BHS, foto: Alexander Trizuljak / SF

Daniel Raiskin znova dokázal, ako postupne, no o to intenzívnejšie preniká do slovenskej tvorivej zásobárne, s akou empatiou k nej pristupuje a dodáva jej niekedy až nový zmysel. V tomto duchu vystaval aj Zeljenkovu kantátu Spievať?, v ktorej sa opäť zablysol do najjemnejších nuáns diferencovaný tón Slovenského filharmonického zboru, pripraveného Jozefom Chabroňom.

Sopranistka Slávka Zámečníková vniesla do jednoducho koncipovaného partu (text piesne vynášania Moreny) nielen krásnu, jasnú farbu tónu, ale rovnako jeho výrazové modelovanie v duchu celej kompozície. Ján Gallovič má vybrúsený hudobný inštinkt, čím jeho interpretácia textu nabrala ideálnu proporciu medzi naliehavosťou slova a jeho moduláciami bez zbytočného pátosu.

Ďalšie čísla otváracieho koncertu z dramaturgického hľadiska patrili medzi repertoárové istoty. Prvým inštrumentálnym sólistom festivalu bol záhrebský rodák a na salzburskom Mozarteu vyškolený klavirista (a skladateľ) 45-ročný Dejan Lazić. V Koncerte pre klavír a orchester č. 1 Es dur od Franza Liszta sa prejavil ako nevšedne inšpiratívny umelec.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2022, Dejan Lazić, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, otvárací koncert 57. ročníka BHS, foto: Alexander Trizuljak / SF

Dielo s technicky virtuózne napísaným sólovým partom, ktorému skladateľ otvoril aj značný priestor bez sprievodu orchestra, zvládol nielen s remeselnou bravúrou, ale okorenil ho aj nepreberným množstvom farebných nuáns, diferencovanej dynamiky v celom spektre znamienok, budovania tečúcich fráz a popri nich ostrých rytmických členení. Dejan Lazić pôsobí väčšmi ako extrovertný umelec, no jeho gestá vyplývajú z hlbokého emočného vnímania Lisztovho koncertu.

S dirigentom Danielom Raiskinom našli zhodu v agogike, v gradovaní temp a proporčnosti orchestra a klavíra, takže výsledok bol doslova strhujúci. Dejan Lazić vedel, aký prídavok pre Bratislavu vybrať. Béla Bartók a slovenské ľudové piesne, to je známa symbióza, z ktorej si vybral Rondo.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2022, Dejan Lazić, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, otvárací koncert 57. ročníka BHS, foto: Alexander Trizuljak / SF

Po prestávke sa na pódium Reduty vrátili Obrázky z výstavy od Modesta Petroviča Musorgského v orchestrálnej úprave Mauricea Ravela. Podnetom pôvodne pre klavír určenej kompozície bola náhla smrť maliara a architekta Viktora Hartmanna, skladateľovho blízkeho kamaráta. Klavírna verzia vznikla ako spontánna reakcia na jeho výtvarnú tvorbu, neskoršou Ravelovou orchestrálnou úpravou sa miniatúry premenili na pestrý, v témach a atmosfére kontrastný programový monument.

Časti, nazvané ako Promenády, zobrazujú pohyb skladateľa medzi obrazmi, jeho nadšenie a inšpiratívny dosah na zhudobnenie vizuálneho zážitku. Každá maľba či kresba v Musorgskom vyvolala odlišný pocit, svojskú reflexiu, vloženú do hudobného zápisu. Jeho diapazón je nesmierne pestrý, čo vyplýva už zo samotných názvov častí (Škriatok – ilustrácia k bájke o trpaslíkovi, Starý hrad – smutná melódia trubadúra, Park v Tuileries – skica záhrad pri Louvri s pridaným šantením detí … až po démonické scherzo Baby Jagy či gradáciu vo Veľkej bráne kyjevskej) a v podaní Slovenskej filharmónie s Danielom Raiskinom bol majstrovsky vystavaný.

Bratislavské hudobné slávnosti, 2022, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, otvárací koncert 57. ročníka BHS, foto: Alexander Trizuljak / SF

Dirigent naplnil svoju koncepciu, vyplývajúcu z bytostne blízkeho cítenia Musorgského poetiky, do najmenších podrobností. Medzi ním a Slovenskou filharmóniou cítiť onú „chémiu“, orchester reaguje na Raiskinovo čitateľné, dôrazné a zároveň elegantné gesto pohotovo a presne. Čo v minulosti nebolo vždy navonok badateľné, sa stáva dominantným. Je to radosť z muzicírovania, devíza nevyhnutná pre profil akéhokoľvek orchestra.

Trocha pod čiarou sa mi žiada venovať záverečnú poznámku publiku. Logicky by malo byť aspoň z veľkej časti zhodné s operným. Zrejme aj je, len jeho reakcie na výkony sú odlišné. Na koncertoch vie prejaviť nadšenie výkrikmi bravó (čo je vo svete štandardné), no k ováciám postojačky sa odhodlá veľmi zriedka. V opere je to naopak. Po prvej záverečnej klaňačke je časť obecenstva na nohách. A žiaľ, efekt stádovosti sa o pár sekúnd prenesie na zvyšok divákov. Bez ohľadu na kvalitu. Že tá je na koncertoch BHS (neváham povedať, že aj u samotnej Slovenskej filharmónie) badateľne vyššia, dokázal napokon piatkový otvárací večer festivalu. Vôbec nevadí, že bez standing ovation.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 23. 9. 2022

Otvárací koncert 57. ročníka Bratislavských hudobných slávností
Bratislavské hudobné slávnosti 2022
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
23. septembra 2022

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor
Daniel Raiskin
, dirigent
Jozef Chabroň, zbormajster
Slávka Zámečníková, soprán
Ján Gallovič, recitácia
Dejan Lazić, klavír

Ilja Zeljenka: Spievať?
kantáta pre dva zbory, soprán, recitátora a orchester na báseň Jána Bottu
Franz Liszt
: Koncert pre klavír a orchester č. 1 Es dur, S. 124
Modest Petrovič Musorgskij: Obrázky z výstavy

www.bhsfestival.sk

Archív Bratislavské hudobné slávnosti

Recenzie BHS 2022

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár