Dnes je: štvrtok, 16. 8. 2018, meniny má: Leonard, zajtra: Milica

Brnianske Hry o Marii – imaginatívne mystérium (nielen) pre dnešok

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Začnem od konca: najnovší prírastok na súpise repertoáru brnianskej opery, Hry o Márii Bohuslava Martinů, sa oplatí vidieť. Jeho význam a kvalitu ničím neznižuje fakt, že sa jedná o adaptáciu inscenácie pražského Národného divadla spred šiestich rokov; napokon, miestnych špecifík je tu dosť.

Bohuslav Martinů patril k priekopníkom nových hudobných foriem a jeho novátorské prístupy sa nevyhli ani opernej tvorbe. Jeho diela sú poznačené impresionizmom, silne ovplyvnené Stravinským a neoklasicizmom, nechýbajú v nich prvky jazzu, hovorené slovo… „Doba falošného pátosu a falošného dramatizmu romantickej opery pominula“, tvrdieval Martinů. „Na to, aby bola opera dvadsiateho storočia životaschopnou, potrebuje sa prispôsobiť požiadavkám súčasnej doby“. Cyklus Hry o Márii, pozostávajúci zo štyroch samostatných kusov, hľadá inšpiráciu v stredovekých legendách, mirákulách a rozprávkach. V spracovaní uvedených námetov sa ale nekladie dôraz na náboženský aspekt mystérií a dogmatické zachovanie ich religióznej čistoty. Nie sú to teda liturgické hry v pravom slova zmysle. V osobnej korešpondencii skladateľ vysvetľuje, že v Hrách nesleduje náboženské ciele: „Zvolil som tie sujety skôr preto, že sa mi dobre hodia pre moju muziku, t.j. urobiť ju v ľudovom tóne, a potom mi, vlastne už ako rozprávky, dovoľujú vyhodiť zo súčasnej opery všetok balast…“. Protipólom kresťanskej imaginatívnosti Hier o Márii sa stáva svetský prvok, obsiahnutý implicitne v prvkoch starých divadelných foriem, ktoré tu skladateľ hojne používa (ľudové divadlo, postava rozprávača, zbor komentujúci dej). Martinů sa snažil získať námety pre zamýšľanú operu z domácich zdrojov. V českej národnej tvorbe však našiel len nepoužiteľné fragmenty, a tak sa obrátil k európskym odkazom. Jedinou časťou cyklu, čerpajúcou z moravských ľudových balád a kolied, je pastorále Narodenie Pána, tvoriace medzihru v druhej časti cyklu. Celá tetralógia je rozdelená na dva diely, z ktorých každý obsahuje kratšiu predohru a vlastnú veľkú hru.

Hry o Marii, Opera ND Brno, foto: Marek Olbrzymek

Hry o Marii, Opera ND Brno,
foto: Marek Olbrzymek

Prológ večera, hra Panny múdre a panny pošetilé, vznikol na podklade francúzskeho liturgického textu Ženích (Sponsus), datovaného do 11.storočia, prebásneného a upraveného Vítězslavom Nezvalom. Archanjel Gabriel zvestuje pannám príchod nebeského ženícha – Krista. Múdre panny sa starajú o oheň v lampách, bdejú a po príchode Krista sú uvedené do nebeského kráľovstva. Panny pošetilé zaspia a ich lampy vyhasnú. Ani múdre panny ani obchodníci im olej nedajú a tak sú bez milosti odsúdené na utrpenie v pekle.

Nadväzujúca legenda Marikén z Nimègue sa odvíja od flámskej hry z 15.storočia s názvom Krásna hra o malej Márii z Nimègue. Pôvabnú vidiečanku Mariken zvedú nástrahy mesta, na ceste domov zablúdi a padne do rúk diabla. Po niekoľkých rokoch života s ním, ako nástroj zla a hriechu, uvidí ľudovú hru o diablovom prisluhovačovi Maškaronovi a Panne Márii a dá sa na pokánie. Diabol síce zahubí jej telo, ale duša je spasená.

Bohuslava Martinů, (1890-1959)

Bohuslava Martinů,
(1890-1959)

Pastorále Narodenie Pána, akési scénické ľudové oratórium, reprezentuje moravská ľudová pieseň o Bohorodičke, ktorá povila malého Ježiška v stajni, doplnená vianočnými koledami.

Posledný diel cyklu, Sestra Paskalina, je, rovnako ako príbeh o Mariken, veľkým mirákulom. Skladateľ si libreto k nemu napísal sám na podklade rovnomennej poviedky Juliusa Zeyera a cyklu francúzskych stredovekých hier o Panne Márii. Rádová sestra Paskalina, zmietaná vo sne diabolskými prízrakmi a vidinou rytiera, podľahne pokušeniu satana a opustí kláštor kvôli svetskej láske. Diabol jej milenca zabije a vinu zvalí na Paskalinu. Zo smrti na hranici ju zachráni Panna Mária, ktorá prijala jej podobu a po celý čas ju v kláštore zastupovala. Pri návrate do kláštora sa Paskalina dozvedá, že nikdy neodišla a žije vzorným životom. Záhadu pochopí, keď jej Božia Matka vráti mníšske rúcho a kľúče. Paskalina, zmierená so svetom, umiera.

Hry o Marii, Opera ND Brno, foto: Marek Olbrzymek

Hry o Marii, Opera ND Brno,
foto: Marek Olbrzymek

Martinů si nekládol za cieľ zobraziť dej podľa skutočnosti, ale vzbudiť v divákovi dojem skutočnosti, čomu napomohla hlavne dramatická výstavba využívajúca princíp „divadla na divadle“. Na koncepciu iluzívneho divadla spoliehal ako na prostriedok, schopný sám osebe zabezpečiť divákovi pútavosť a dramatickú nosnosť. Nechcel scénu „zmietajúcu sa vo víchrici opernej dramatickosti“, ale „scénu síce dramatickú, ale skôr usporiadanú, takmer statickú“. V týchto intenciách je vystavaná aj inscenácia Jiřího Heřmana.

Myšlienková aj žánrová viacvrstevnatosť Hier o Márii je ukotvená v jednotiacej scéne a vyhranenom štýle vyjadrovacích prostriedkov. Dvojpodlažný rad dverí v zadnej časti javiska dopĺňa po oboch stranách pätica periaktov, umožňujúca takmer nepostrehnuteľnú premenu scény do aktuálne požadovanej podoby, či už stredovekého mesta alebo kováčskej vyhne. Stoly ako základná rekvizita slúžia podľa potreby ako lôžka, interiér krčmy, hranica aj katafalk. Na pozadí farebne neutrálnej, šedomodrastej scény vytvára Heřman imaginatívny príbeh, s poetikou jeho rukopisu vlastnou, predovšetkým prácou so svetlom a pohybom. Posturálna štylizácia a prevažne pomalé, vláčne pohyby postáv spolu s efektným nasvecovaním pridávajú ďalšie, mimopriestorové dimenzie ku kompaktnej javiskovej podobe, vytvárajúcej dojem neustálej oscilácie medzi snom a skutočnosťou.

Hry o Marii, Opera ND Brno, foto: Marek Olbrzymek

Hry o Marii, Opera ND Brno,
foto: Marek Olbrzymek

Spojenie malých a veľkých hier do dvoch dvojíc posilňuje Jiří Heřman postavou Vodcu hry. Nielenže sa v tejto inscenácii vyskytuje v oboch predohrách, ale v porovnaní s jeho klasickou, čisto rozprávačskou funkciou (tak, ako je myslená v stredovekých hrách), zúčastňuje sa deja aj pridanou pohybovou zložkou, resp. na seba preberá časť hudobnej zložky (v Sestre Paskaline). Takisto protagonistka prvého mirákula je nenásilne zakomponovaná do záveru Prológu, takže obsahovo nesúvisiace časti sú preklenuté aj postavou Marikén, sťaby tiež pošetilou pannou. Režisér Marikén pridelil okrem speváckej roly aj pohybovú, ktorú by mala podľa originálu stvárňovať profesionálna tanečnica. (Skladateľ prisúdil početnému zastúpeniu tanečných scén v celých Hrách tak veľký význam, že neskôr toto dielo vo svojej autobiografii nazval operou-baletom.). S rozpohybovanou hrou o Marikén kontrastuje pokoj a intimita scény Narodenia Pána. Naivnú prostotu a archaickosť výjavu putovania Panny Márie a porodenia Božieho syna striedajú koledy, navodzujúce vianočnú atmosféru užitím teplých farieb kostýmov detského zboru aj strieborných gúľ ako symbolu Vianoc. V porovnaní s predošlými tromi apokryfnými hrami má Sestra Paskalina výrazne väčší náboženský potenciál už len svojím dramatickým personálom (rádové sestry, Panna Mária), lokalizáciou dôležitej časti deja do kláštora, ale predovšetkým libretom, ktorého veľkú časť tvoria regulárne liturgické texty. Napriek tomu inscenátori nešli prvoplánovo po linke zobrazenia klasickej liturgickej hry, ktorá by sa možno núkala. Atmosféru legendy charakterizuje prudký kontrast snovosti samotného príbehu Paskaliny, realizmu vloženej ľudovej balady a expresívnej choreografie, ktorá behom Tanca démona prerozpráva budúci dej, vrátane vraždy Paskalininho milenca.

Hry o Marii, Opera ND Brno, foto: Marek Olbrzymek

Hry o Marii, Opera ND Brno,
foto: Marek Olbrzymek

Brnianske Hry o Márii siahajú na známku excelentnosti nielen podmanivou inscenáciou ale aj vďaka výkonu zborov (Zbor Janáčkovej operySpevácky zbor Masarykovej univerzity, doplnené o Detský zbor Brno pod vedením svojich zbormajstrov Josefa Pančíka, Michala Vajdu a Valerie Maťašovej). Na rozdiel od klasických veľkých zborových opier má v Hrách o Márii zbor špecifickú úlohu v tom, akým spôsobom sa zapája do deja, komentuje ho, otvára aj uzatvára celú operu, preberá rolu hlavných postáv. Rozmiestnenie zboristov okrem scény aj na bočných balkónoch dáva divákovi pocit neobyčajného priestorového efektu. To najdôležitejšie ale je, ako je ich výkon pretkaný plastickosťou a rôznorodosťou vo farbe, schopnosťou raz burácať opulentným zvukom, inokedy sa stíšiť do intímnej modlitby, diferencovať emočné podfarbenie jednotlivých výpovedí a v neposlednom rade dotvárať atmosféru celej inscenácie.

Daniel Bambas v roli Vodcu hry vynikol výraznou a zrozumiteľnou dikciou rovnako ako prirodzeným pohybovým talentom a vo významnej miere prispel k vyjadreniu posolstva celých Hier. Pavla Vykopalová interpretuje Paskalinu ako emočne diferencovanú, plasticky vypracovanú postavu s patričným oddelením jednotlivých výrazov svojej roly tak po vokálnej ako aj hereckej stránke. Svatoplukovi Semovi padne rola vyslanca pekla ako uliata, natoľko vie zaujať stvárnením neľútostného, tvrdého a sebaistého Diabla (asociácia s jeho Klingsorom naskočí takmer okamžite). Alžběta Poláčková výborne vystihla premenu prostopašnej, zlo páchajúcej a hriech šíriacej Marikén v kajúcnicu, rovnako ako pretavenie láskavosti Bohorodičky do vyrovnaného, mäkkého a vrúcneho speváckeho výrazu. Jana Hrochová v štvorroli Archanjela Gabriela, Matky Božej, Kováčovej dcéry a Sestry Marty osvedčila hlavne plné a znelé hĺbky a vyrovnaný tón, bez väčších výhrad (až na úzke tóny v limitujúcich výškach Petra Levíčka v inak výborne stvárnenom Maškaronovi ) sú aj výkony ostatných sólových spevákov. Zo skvelých tanečných výkonov v nápaditej a expresívnej choreografii Jana Kodeta si osobitné uznanie zaslúži Martin Svobodník v tanečnej roli Diabla.

Hry o Marii, Opera ND Brno, foto: Marek Olbrzymek

Hry o Marii, Opera ND Brno,
foto: Marek Olbrzymek

Jakub Klecker za hudobným pultom naštudoval dielo s citom pre zvýraznenie hudobnej rozmanitosti partitúry. Výrazne odlíšil psalmoidný charakter úvodnej hry od moderného hudobného pletiva, dokázal vyhmatnúť farebnosť jednotlivých inštrumentálnych sekcií, prepojiť výraz orchestra s dianím na scéne a (s výnimkou niektorých rytmických rozídení so zborom) aj s košatosťou vokálnych liniek.

Nech už sa Martinů akokoľvek snažil vyhnúť opernému pátosu romantických titulov, svojím spôsobom ho v Hrách o Márii aj tak obsiahol. Ale nie v zmysle tej falošnej excentricity, práve naopak, prudké vzrušenie vyvoláva prežívanie intimity výpovede, ktorú do opery vtesnal. Nech už budeme jeho posolstvo o hriechu, odpustení a posledných veciach človeka vstrebávať v tomto, veľkonočnom čase alebo kedykoľvek inokedy, je to posolstvo aktuálne vždy a pre každého.

Autor: Vladimíra Kmečová

Písané z premiéry 27.3.2015

Bohuslav Martinů: Hry o Marii

Hudobné naštudovanie: Jakub Klecker
Dirigent: Jakub Klecker
Réžia: Jiří Heřman
Scéna: Pavel Svoboda
Kostýmy: Alexandra Grusková
Choreografia: Jan Kodet
Svetelný design: Daniel Tesař

Osoby a obsadenie:

Vodca hry: Daniel Bambas
Panna Mária: Jana Přibylová
Panny múdre a pošetilé
Ženích: Pavla Vykopalová, Jana Hrochová, Petr Levíček, David Nykl
Archanjel Gabriel : Jana Hrochová
Panna pošetilá: Lenka Čermáková
Obchodníci s olejom: Igor Loškár, Jan Šťáva
Marikén z Nimègue
Mariken : Alžběta Poláčková
Boh: David Nykl
Matka Božia: Jana Hrochová
Diabol: Svatopluk Sem
Pijan: Jiří Klecker
Maškaron: Petr Levíček
Diabol, tanečná rola: Martin Svobodník
Narodenie pána
Mária: Alžběta Poláčková
Kováč: Jan Šťáva
Kováčova dcéra: Jana Hrochová
Krčmár: Igor Loškár
Sestra Paskalina
Sestra Paskalina: Pavla Vykopalová
Sestra Marta: Jana Hrochová
Soprán: Alžběta Poláčková
Alt: Lenka Čermáková
Tenor: Petr Levíček
Bas: David Nykl
Paskalina – duša: Elizaveta Shibaeva
Milenec: Adam Sojka
Diabol, tanečná rola: Martin Svobodník

www.ndbrno.cz

Hry o Marii, ND Brno, plagát

Článok bol aktualizovaný 2. apríla 2015

Operné gala 2018
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operná kritička a publicistka

Zanechajte komentár