Bršlíkové piesňové maľby

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prečítajte si recenziu Terézie Ursínyovej na nové CD Pavla Bršlíka s názvom Mikuláš Schneider-Trnavský: Songs. Nahrávka vznikla v interpretačnej spolupráci  Pavla Bršlíka a renomovaného slovenského klaviristu Róberta Pechanca. CD vydalo vydavateľstvo Viva Musica! Records v roku 2014.

PAVOL BRESLIK – RÓBERT PECHANEC

MIKULÁŠ SCHNEIDER-TRNAVSKÝ: SONGS (Viva Musica! Records, 2014)

Pred mesiacom (4. mája) predstavili v Zrkadlovej sieni trnavského Divadla Jána Palárika (kde sa uskutočnilo 21. ročníkov Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidra-Trnavského), nový kompaktný disk s výberom najkrajších piesní tunajšieho slávneho rodáka, skladateľa, národného umelca Mikuláša Schneidra – Trnavského. Piesne tohto „slovenského Schuberta“ nahral zo skladateľových umelých, národných  i upravených ľudových piesní slovenský tenorista Pavol Bršlík (v zahraničí vystupuje ako Pavol Breslik).

Promócie nového kompaktného disku (za účasti rodinných príslušníkov M. Schneidra-Trnavského) sa zúčastnil samotný spevák, ktorý s klaviristom Róbertom Pechancom uviedol recitál z výberu Schneidrových  piesní,  nahratých na CD.

Koncert Pavla Bršlíka v Trnave foto: Zdenko Hanout

Koncert Pavla Bršlíka v Trnave
foto: Zdenko Hanout

Pavla Bršlíka považujú v zahraničí za jedného z najznámejších lyrických operných tenoristov – prinajmenšom od r. 2005, kedy sa začala jeho hviezdna kariéra. Vtedy ho kritici časopisu Opernwelt zvolili za „najžiadanejšieho speváka roka“. Doma nie je nikto prorokom – a tak sa nestal sólistom Opery SND, hoci r. 2000 získal prvú cenu na Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka, zakrátko  absolvoval medzinárodné spevácke kurzy u viacerých svetových spevákov (Atlantov, Mesplé, Freni a i.) a v r. 2003 – 2006 bol členom berlínskej Štátnej opery Unter den Linden. Dnes je Pavol Bršlík (nar. 1979) na voľnej nohe, no vďaka pôsobeniam v Royal Opera House v Londýne, v Metropolitnej opere New York alebo v Štátnej opere v Mníchove (a inde vo svete) je známy ako jeden z najuznávanejších lyrických tenoristov súčasnosti – zvlášť v mozartovskom a talianskom (najmä predverdiovskom) repertoári. Spolupracuje s takými speváckymi osobnosťami, ako Edita Gruberová, Anna Netrebko, Erwin Schrott, Diana Damrau, Mariusz Kwiecien, dirigenti Kurt Masur, Riccardo Muti, Simon Rattle, Coline Davis, Enoch Guttenberg… Pozývajú ho hosťovať opery v Paríži, Zürichu, Londýne, Madride, Berlíne, Mníchove, Miláne, Bruseli, Salzburgu, New Yorku, Ženeve…

Nevedno, či si slovenská kultúrna verejnosť uvedomuje mimoriadnu ústretovosť Pavla Bršlíka hosťovať na domácej koncertnej a opernej scény. Okrem viacerých hosťovaní v Opere SND účinkoval v Bratislave r. 2012 s klaviristom Amirom Katzom na recitáli v cykle Veľké slovenské hlasy, v tom istom roku spieval v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca na koncerte svojho „materského“ Cirkevného konzervatória – s mladučkými adeptmi spevu, ktorí si spolu so slávnym kolegom spoločne uctili pamiatku prof. Anny Hrušovskej, zakladateľky Cirkevného konzervatória. Tohto roku (28.4.) prišiel na vystúpenie do publicistického programu Adely Banášovej na TA3, o deň neskôr (29. 4.) už spieval v Opere SND Ottavia v Donovi Giovannim a ako viacročného poslucháča banskobystrickej Akadémie umení ho 5. 5. počuli Banskobystričania v role Lenského v tunajšej inscenácii Eugena Onegina na javisku Štátnej opery. Tí, čo ho nestihli ani v jednom zo spomínaných vystúpení, budú si môcť vypočuť Pavla Bršlíka ako Ottavia v Mozartovom Donovi Giovanim ešte raz – 28. 6. v Historickej budove Opery SND.

Keď v spomínanom programe Adely Banášovej spomenul, že nahral slovenské ľudové piesne Mikuláša Schneidra-Trnavského, trochu ma zamrazilo, ale vzápätí som spevákovi odpustila „preklep“, lebo následná interpretácia Schneidrovej piesne na Urbánkov text „Keby som bol vtáčkom“, zmazala malý „lapsus“, načisto očariac nádherou citového prežitia textu i hudby.

Na albume zo Schneidrovej piesňovej tvorby, ktorú vydavateľ propaguje pod názvom PAVOL BRESLIK – ROBERT POECHANEC: MIKULÁŠ SCHNEIDER-TRNAVSKÝ: SONGS je výber zo Schneidrových cyklov umelých piesní i ľudových piesní. Na úvod je to 9 piesní z cyklu Slzy a úsmevy, op. 25; 2 samostatné piesne – Chryzantémy a Neobzeraj sa; 3 piesne z cyklu umelých piesní Drobné kvety a 5 piesní z cyklu Zo srdca. Na záver je zaradených šesť piesní z edície Slovenské národné piesne (vyšli r. 1943 ako skladateľov výber upravených ľudových piesní).

Mnohé z tzv. národných piesní (najmä na texty Ferka Urbánka) génius Schneidra skomponoval v takom duchu, štýle i melodike, že poslucháči ich považovali za ľudové. Tieto fakty špecifikujú znalci Schneidrovej mnohopočetnej piesňovej upravovateľskej i kompozičnej lyriky. Okrem Schneidrovho vkladu do Jednotného katolíckeho spevníka, kde sú zase klenoty skladateľovej náboženskej piesne (zaslúžili by si rovnakú pozornosť od profesionálnych interpretov), napísal skladateľ päť zbierok samostatných cyklov (Drobné kvety – z r. 1906, Slzy a úsmevy z r. 1909, Zo srdca – z r. 1920, Nad kolískou – z r. 1922, Piesne o matke z r. 1939), viaceré samostatné piesne (na CD je z nich nahratá pieseň Neobzeraj sa na slová Anreja Žarnova z r. 1933 a Chryzantémy na slová Vladimíra Roya), pričom v meštianskych salónoch boli mimoriadne obľúbené aj početné Schneidrove úpravy ľudových piesní (alebo piesní na tzv. národné texty), vydané v samostatných edíciách s prístupným klavírnym sprievodom.

Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 – 1958)

Mikuláš Schneider-Trnavský
(1881 – 1958)

Bršlíkov vokálny cit vystaval dramaturgiu, ktorá sa neriadi chronologickým radom cyklov a piesní, ale radí ich v zmysle kontrastných nálad. S klavírnym partnerom spevák vytvoril – akoby jedným dychom – nahrávku 25 piesní, ktoré tvoria približne 50 minútový blok. Klavirista Róbert Pechanec patrí k špičkovým slovenským umelcom, ktorý má za sebou spoluprácu s celým radom vynikajúcich domácich i zahraničných speváckych osobností na rôznych významných festivaloch i pódiách a dokonale rozumie ľudskému hlasu aj interpretačnej komornej (sú)hre. Títo dvaja umelci splynuli v Schneidrových piesňach do jednej duše, pričom aj najprostejšie melódie vyzneli v ich podaní ako malé hudobné šperky.

Schneider využíva klavír raz ako variáciami zdobený sprievod, vždy rovnocenný so spevnou líniou (nostalgická  pieseň „Prsteň“), inokedy ho nechá vyznieť ako tajomný úvod do zložitého piesňového textu – lyrického nočného žiaľu („Pieseň“ na text I. Krasku), vo „Vesper Dominicae“ nás uvádzajú klavírne akordy do zdanlivo pokojnej nálady melódie so spomienkami na matku, čo vzápätí rozvinú interpreti v stíšené vyznanie: od prostej melódie synovho spomínania, ku kancionálovým citátom, až do tenučkej podoby hlasu matky a k tichému vyrovnaniu súmračnej nálady, ktorá padá nielen na sivú hlavu matky – ale i na poslucháča, dojatého spomienkami. Bršlík vyjadril v tejto zložitej a náročnej piesni celú škálu duševného spojenia s drahou bytosťou.

Epicko – odbojný nástup piesne „Letí havran, letí“, s ozdobnými trilkami v klavíri, vyústi do náreku nad biedou „slovenských detí“, o ktorých (na rozdiel od mláďat zvieracej ríše) sa nemá kto postarať.  „Nôžka“ je drobný Jesenského a Schneidrov hudobný žart, mimoriadne obľúbený poslucháčmi aj interpretmi. Koľko slovenských spevákov vyrozprávalo tento elegantný, úsmevný príbeh o prišliapnutej „malej – veľkej“ nôžke?

Bršlík vzápätí emocionálne preladí na nežnú „Uspávanku“ na národné slová. V jeho podaní existuje pendant azda len v podobnom dielku J. Brahmsa. Záverečné pianissimo je najnežnejšou odozvou Bršlíkovej duše.

Krasko, Roy, Žarnov, Vajanský – sami veľkí básnici Schneidrovej doby inšpirovali veľkého skladateľa k napísaniu nádherných piesní – veď od Vajanského dostal i prímenie „Trnavský“!

Kraskova vážna, introspektívna poézia znie aj v  texte „Keď na deň zvoniť mali“, ktorú Schneider zhudobnil ako rozjímanie nad rozchodom a nenávratnou láskou. Schumannovsky silnou baladou je „Guslar“ na Vajanského text – o potulnom guslarovi z Hercegoviny, ktorého Turek obral o to najcennejšie, čo mal – synčeka. Nezabúdanie je odkazom nielen potulného guslara z Hercegoviny, ale aj dvoch slovenských umelcov na časy tureckých rabovaní v Uhorsku. „Magdaléna“, zhudobnená na nadrealistický text Vladimíra Roya, zobrazuje na malej ploche smútok opustenej kajúcnice, ktorej poza chrbát znie  „milencov súd“ – „výborná téma pre (mužský) klub“. Za srdce chytí najmä Žarnov a Schneider v piesni „Neobzeraj sa“ v piesni o básnikovom celoživotnom batohu smútku za mŕtvym synom (…A s ťarchou len ísť a ísť. Neobzeraj sa, neobzeraj). Bršlík – taký mladý! – vycítil z hudby a slov ťažobu otcovho zlomeného života, tlmený výkrik nekonečného bôľu otca.

Z Drobných kvetov  je pieseň „Sedíme tu smutní“ – obraz mladistvého smútku z lásky. Bršlík kreuje každučký verš do poetickej skratky a perlivo vystavaný klavír vyľahčuje náladu pesničky. Milan Rastislav Štefánik inšpiroval Schneidra k piesni „Našiel som si v šírom poli“ (…fialôčku k mojej vôli). Prostý text i melódia – ale aj v jednoduchom veršovom záblesku „hvezdára“ Štefánika nachádza spevák mnohoraké zmeny výrazu, nálad, vzruchov, výziev – končiace ráznym záverom sprievodu. Nový nápev na staré slová má pieseň „Hej, už som všetko prepil“. Priamočiare vyznanie dostáva v Bršlíkovom podaní priam opernú gradáciu s prudko sa meniacou agogikou. Je to melodicko – naivistický mostík k Urbánkovým piesňam v národno – ľudovom štýle: „Povedz mi dievčatko“, „Keby som bol vtáčkom“, „Jánošíkova žatva“, „Sedí kukuk“ a „Vtáčik v zime“. Vo  všetkých je diferencovaný verš, prípadne dialóg (jemné odpovede „kuku, kuku“ po široko rozospievaných predvetiach v piesni „Sedí kukuk“), vygradovaná dynamika (v poslednej slohe „Jánošíkovej žatvy“, úžasne zaspievaná túžba po mamičke v „Keby som bol vtáčkom“…

Bršlík je maliarom jemných detailov, s nadhľadom nad hudobným aj literárnym celkom – s jednou či viacerými slohami, rozvíja pred nami príbehy, oslovuje hlasom jedinca i kolektívu, je to maliar i akvalerista, grafik i tvorca olejomalieb, ale aj slovenský beťár s pijáckou náladou. Tak vedel – pravda, veľkým basom – spievať Schneidrove (najmä slovenské národné piesne) len František Zvarík: ženúc slzy aj úsmev rovno do srdca. V štýle citovej plnosti znie tentokrát na CD, v podaní o dve generácie mladším slovenským umelcom, výber zo Slovenských národných piesní v úprave M. Schneidra – Trnavského: Zaspievalo vtáča, Takú som si frajerôčku, Všetci ľudia povedajú, Pime, chlapci, pime víno, Šenovala šenkárička, Keď som sa spovedal…

Sólistovi rozumieť každé slovo, jeho krásna výslovnosť podčiarkuje kvalitu nahrávky a absolútne porozumenie s klaviristom povyšujú výkon jedinečného tenoristu na dvojhlas inštrumentov – v hlasivkách i na klaviatúre.

Nahrávanie CD foto: Branislav Šimončík

Nahrávanie CD
foto: Branislav Šimončík

Za profesionálny zážitok z CD však treba poďakovať aj producentovi Matejovi Drličkovi, zvukovému režisérovi Petrovi Zagarovi a zvukovému majstrovi Ottovi Noppovi. Nahrávka bola realizovaná v Koncertnej sieni Dvorana Vysokej školy múzických umení (s klavírom Steinway) – iba vo februári t. r.! Poučené texty v booklete napísala dr. Edita Bugalová, autorka ostatnej monografie o M. Schneidrovi-Trnavskom. Jej text, ale aj preklady básnických textov k piesňam sú v booklete k dispozícii v slovenčine aj v angličtine. Tvorcovia CD si dali záležať na stylingu (Lukáš Kimlička), umeleckých fotografiách (Branislav Šimončík) a celkovej grafickej úprave albumu (Nina Weisslechner. Teda aj v náročných časoch pre vážnu hudbu sa dá realizovať  vynikajúci vydavateľský čin – nepochybne s odozvou v zahraničí.

Autor: Terézia Ursínyová

 

Ukážka piesne Keby som bol vtáčkom (z relácie Trochu inak)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár