Bulharský barytonista Ivan Konsulov jubiluje

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 29. mája t.r. oslavuje známy bulharský barytonista Ivan Konsulov polokrúhle životné jubileum. Umelec, etablovaný na európskych operných scénach, sa viackrát predstavil aj bratislavskému publiku v niekoľkých predstaveniach Opery Slovenského národného divadla, vrátane pamätného hviezdneho Eugena Onegina s Mirellou Freni a Petrom Dvorským.

Bulharsko „dodalo“ opernému spevu množstvo vynikajúcich spevákov, v ktorých umení sa spájala tradícia belcanta s od prírody bohatými slovanskými hlasmi. Vďaka kultúrnym dohodám so spriatelenými krajinami sovietskeho bloku sme v minulom režime mohli sledovať umenie väčšiny z nich aj naživo na javisku Slovenského národného divadla. Tak sme spoznali svetovo uznávaných tenoristov Dimitra Uzunova a Nikolu Nikolova, sopranistky Galinu Savovú, Stefku Evstatievu, Annu Tomovu-Syntow, Ghenu Dimitrovu, mezzosopranistky Margaretu Lilovu, Alexandrinu Milčevu, basistov Nikolu Gjaurova, Nikolu Gjuzeleva, barytonistu Stojana Popova a ďalších.

Ivan Konsulov, foto: internet

Naši rodičia v prvých desaťročiach v SND zasa obdivovali hosťujúcu Kristinu Morfovú (pedagogičku nášho prvého tenoristu Janka Blaha) a tenoristu Todora Mazarova. Na Zámockých hrách zvolenských okrem Talianov zažiarili aj mezzosopranistky Kristina Angelakova a Rosica Trojeva, sopranistky Rumiana Maždrakova a Svetlana Kotlenko, takže z bulharského kompletného operného výkvetu nám chýbali azda len v Taliansku naturalizovaní Boris Christov a Raina Kabajvanska. Častým hosťom v SND bol však aj na európskych javiskách známy barytonista Ivan Konsulov.

Rodák z Varny už ako deväťročný chlapec vyspevoval talianske canzonetty a učil sa hrať na klavír a trúbku. Spev vyštudoval u slávneho bulharského vokálneho pedagóga Iľju Josifova a v interpretácii sa zdokonaľoval v talianskej Cremone u slávneho barytonistu Alda Prottiho. Po prvých úspechoch na javiskách bulharských operných domov získal ocenenia na prestížnych medzinárodných speváckych súťažia Marie Callasovej (1975) v Aténach a na Pavarottiho súťaži vo Philadelphii (1980). Následne (ako prémiu) odspieval s najväčším tenoristom päť predstavení (Bohéma, Nápoj lásky).

Celých desať rokov bol členom opery v Berne, kde si vybudoval bohatý repertoár. Už tu potvrdil, že bude patriť k ideálnym predstaviteľom Verdiho operných postáv, ktorých počet v priebehu jeho života potom narástol na pätnásť (Nabucco, Macbeth, Miller, Germond, Luna, Renato, Simone Boccanegra, Amonasro, Jago, Falstaff, Ford…). Ale bohatý bol aj jeho počet úloh autorov opier mladej talianskej školy (Mascagniho Alfio, Leoncavallov Tonio, Giordanov Gerard, Pucciniho Scarpia, Sharpless, Marcel i Schaunard, Jack Rance, Michele).

G. Puccini: Bohéma, Opera Philadelphia, 1980, Ivan Konsulov (Schaunard), Luciano Pavarotti (Rodolfo), foto: screen videa

Byť „európskym“ spevákom znamená aj povinnosť spievať Mozarta. Najčastejšie stvárňoval Dona Giovanniho (60 krát), ale v repertoári mal aj Papagena z Čarovnej flauty a Guglielma z Così fan tutte. Spieval však aj vo Wagnerovom Tannhäuserovi, Straussovej Salome, v Čajkovského operách Onegina i Tomského z Pikovej dámy (nahral ho v Sofii s partnermi Evstatievou, Ochmanom a Mazurokom), v Musorgského Borisovi Godunovovi postavu Rangoniho v „poľskom“ obraze a v „exkluzívnych“ dielach Rimskeho-Korzakova Mozart a SalieriCárska nevesta.

Po švajčiarskom angažmáne sa Konsulov pohyboval na operných javiskách Nemecka (Štuttgart, Berlín, Koblenz, Hamburg, Karlsruhe…) , Rakúska (Graz, Innsbruck, Viedeň), v Taliansku (Verona, Bologna, Neapol, Terst), na Iberskom poloostrove (Madrid, Barcelona, Lisabon). Tam sa stretol v predstaveniach s takými významnými dirigentmi ako boli Giuseppe Sinopoli, Zubin Mehta, Oliviero De Fabritiis, Antonio Guadagno a javiskovými partnermi mu boli Plácido Domingo, Luciano Pavarotti, Mirella Freni, Katja Ricciarelli, Anna Tomowa-Sintow a iní.

Nielen v začiatkoch ale najmä vo finálnej fáze svojej kariéry sa často vracal na bulharské operné scény, popri Národnej opere v Sofii vystupoval v Plovdive, Starej Zagore a v Ruse.

P. I. Čajkovskij: Eugen Onegin, Opera SND, 1984 ,Ivan Konsulov (Eugen Onegin), Mirella Freni (Tatjana), foto: Anton Sládek

V Bratislave sme mali to šťastie, že sa na opernom javisku SND predstavil medzi rokmi 1977 až 1985 až osemkrát v šiestich tituloch. Určite najatraktívnejšie z jeho hosťovaní bolo predstavenie Eugena Onegina 30. 12. 1984, na ktoré sa Petrovi Dvorskému podarilo zohnať ozaj exkluzívnu partnerku Mirellu Freni do úlohy Tatjany. Preto trocha v úzadí zostal aj pekný výkon Konzulova v titulnej úlohe. Onegina však spieval v SND už o sedem rokov skôr. Pár dní pred hviezdnym Oneginom vystúpil v SND aj v úlohe Scarpiu a v januári 1985 sa zaskvel ako Lord Enrico Asthon v Donizettiho Lucii di Lammermoor, v ktorej ukázal všetky finesy viazaného legátového spevu.

Ostatné jeho bratislavské vystúpenia sa niesli v znamení Verdiho. Najprv to bol Gróf Luna v dožívajúcej obnovenej Gyermekovej inscenácii Trubadúra (28. 1. 1977), potom Giorgio Germond z Kramosilovej inscenácie La traviaty (13. 12. 1982). Rozhodne najvýznamnejšia bola jeho účasť na premiére Verdiho Simona Boccanegru 11. januára 1985 taktiež v Gyermekovej réžii a s nezabudnuteľným hudobným naštudovaním Ondreja Lenárda.

G. Verdi: Simon Boccanegra, Opera SND, 1985, P. Dvorský (Gabriele Adorno), I. Konsulov (Simon Boccanegra), M. Blahušiaková (Amelia Grimaldiová), foto: Anton Sládek/Archív SND

Úlohu, ktorá patrila k jeho najobľúbenejším, si zopakoval aj v repríze (5. 3. 1985). Part mu výborne sedel aj preto, že Konsulov nebol spevákom typu Cappuccilliho, ktorý udivuje volumenom a dramatickým pátosom interpretácie, ale skôr mu bol bližší štýl Renata Brusona založený na dokonalom legate a širokospektrálnom vokálnom výraze. Práve tieto danosti potrebuje part a postava janovského dóžu milujúceho a trpiaceho, pohybujúca sa v priebehu diela v širokom oblúku piráta, vladára, milujúceho manžela i otca až po rezignáciu v momente smrti.

Prečítajte si tiež:
Takí sme (v Opere SND) boli…, (pokračovanie)
Jubilejné sezóny Opery SND v retrospektíve (4). Osemdesiate roky, 1. časť

V ostatných rokoch sa spevák intenzívne venuje vokálnej pedagogike v rámci medzinárodného operného štúdia v Zürichu. Z neveľkého počtu štúdiových nahrávok je pre nás najzaujímavejšia a dostupná Pucciniho Bohéma vydaná OPUSom z roku 1980 s dirigentom Ondrejom Lenárdom a mladými spevákmi, účastníkmi Medzinárodnej tribúny mladých BHS (Veronika Kincses, Sidónia Haljaková, Peter Dvorský), v ktorej bol spoľahlivým Marcellom. (Televízny záznam inscenácie je k dostupný TU…)

G. Puccini: Bohéma, obal LP platne

Škoda, že v posledným rokoch bratislavský operný divák stratil prehľad (ak nepočítame ojedinelý koncert Sone Jončevovej v rámci festivalu Viva Musica! 2012 a v roku 2017 „lokálny“ koncert usporiadaný v Dvorane MK SR Bulharským kultúrnym inštitútom, písali sme o ňom TU…) o tom, ako dobre sa spievalo a spieva v Bulharsku.

Autor: Vladimír Blaho

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár