Bystrický zázrak, Rossiniho Otello, venovaný Jaroslavovi Blahovi

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nová inscenácia banskobystrickej Štátnej opery, po prvýkrát na Slovensku uvedený Otello od Gioachina Rossiniho (premiéra 16. 3 .2019), sa prvej reprízy dočkal až po mesiaci. Divadlo práve toto predstavenie (17. apríla) venovalo minulú nedeľu zosnulému divadelno-opernému vedcovi, historikovi a kritikovi PhDr. Jaroslavovi Blahovi. Krásne, úprimné gesto.

Už z vitríny pred budovou, z monitoru vo foyeri, nápisom nad oponou a najmä z vrúcnych slov riaditeľa Štátnej opery Rudolfa Hromadu, na ktoré nadviazala minúta ticha, bolo cítiť, čo pre nich a celé divadelné Slovensko, Jaroslav Blaho znamenal. Bol totiž nielen istý čas riaditeľom predchodcu dnešnej Štátnej opery, Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ale najmä zakladateľom, dramaturgom a dlhoročným šéfom opernej časti Zámockých hier zvolenských. Navyše, istý čas chodil do Banskej Bystrice moderovať do klubu Bohéma predpremiérové stretnutia tvorcov s publikom.

Zmĺkol hlas, vyschlo pero, zamrzla klávesnica. Za Jaroslavom Blahom smúti divadelné Slovensko

Jaroslav Blaho (1942 – 2019),
foto: Alena Klenková

Práve na pôde jediného letného festivalu pod voľnou oblohou (hoci kvôli vrtochom počasia neraz presúvaného buď do zvolenskej činohry alebo bystrickej opery), sa uskutočnili výrazné kroky k oneskorenej slovenskej renesancii belcantovej vážnej opery. Skvostov raného Verdiho, Belliniho a Donizettiho. A po prvýkrát (po vyše osemdesiatich rokoch od uvedenia Viliama Tella v Opere SND) zaznela vďaka koncepcii Jaroslava Blahu skutočná Rossiniho opera seria. Bol to roku 2014 Tancredi, v koncertnej verzii s Janou Kurucovou a zahraničnými hosťami v hlavných postavách.

Že v titule tejto glosy píšem o banskobystrickom zázraku, nie je vôbec náhoda. Rossiniho Otello patrí k interpretačne, predovšetkým vokálne ale aj orchestrálne, k výnimočne obávaným titulom. Preto ho na plagátoch divadiel bežne nestretáme a ak sa objaví, tak je ostro sledovaným terčom záujmu nielen širokej obce melomanov. A veruže aj banskobystrického publika. Svedčí o to nielen vypredaná premiéra, ale do posledného miesta obsadená prvá repríza. Opäť sa zamýšľam nad odvahou i rizikom, do ktorého sa pustila najmenšia slovenské operná scéna. Predsavzatie, zdolať partitúru za regulárnych podmienok patriacu skôr do kompetencie Slovenského národného divadla (tie tam, žiaľ, nepanujú), nebolo márne. Satisfakcia sa dostavila. Premiérový večer predbehol očakávania a stal sa nesporne top udalosťou slovenskej opernej sezóny 2018/2019.

G. Rossini: Otello, Štátna opera, 2019,
Zi-Zhao Guo (Otello), Peter Malý (Jago),
foto: Jozef Lomnický

Navštívená repríza potvrdila, že nadšenie publika i recenzentov nebolo jednorazové. Vizuálnemu tvaru dominujú jednak elegantné, historizujúce kostýmy Borisa Hanečku, jednak vypointovanie dramatických výjavov režisérkou Andreou Hlinkovou. Hoci nie všetko som od nej „kúpil“ (pohrávanie sa s parfumami v 1. dejstve, scénický návrh druhého), predsa len to esenciálne, strhujúca a v záverečnom obraze kulminujúca dráma, pôsobilo silno. Ba až vyvolávalo zriedka pociťované zimomriavky.

Pochopiteľne, v Rossiniho operách vždy ide prvotne o spev a hudbu. V rukách šéfdirigenta Mariána Vacha sa partitúra mení v pulzujúcu drámu, s vybalansovanými lyrickými a tragickými momentmi. Aj napriek tomu, že pre kolektívne telesá, orchester a zbor, je to azda prisilná šálka kávy (rukolapný dôkaz o falošnosti u nás šírených bludov o akejsi podradnosti orchestra v dielach belcanta), zvlášť pri mesačnom odstupe od predstavení, vložili pod inšpirujúcou Vachovou taktovkou do hry toľko, koľko bolo v ich silách.

G. Rossini: Otello, Štátna opera, 2019,
Zi-Zhao Guo (Otello), zbor Štátnej opery BB,
foto: Jozef Lomnický

Podobne ako na premiére najväčšmi uchvátili sólisti. Čínsky tenorista Zi-Zhao Guo v titulnej postave si počínal po každej stránke šokujúco. Či išlo o tóny nad legendárnym vysokým C (viackrát ich vypálil, vrátane Es, s plným kovovým leskom, šírkou a neochvejnou istotou), alebo o objemnú, tmavú strednú polohu, ba aj okrajové hĺbky partu, písaného pre dobovo prítomných „barytenorov“, zakaždým bol mladý tenorista suverénom situácie. K tomu však treba prirátať aj intenzívne nasadenie vokálneho výrazu, ba aj vierohodné, nepatetické herectvo. Mariana Hochelová ako Desdemona znova potvrdila, že v danom štýle jej koloratúrny soprán, zatiaľ ešte lyrického, nie však subretného razenia, nemá na Slovensku konkurenciu. Frázuje delikátne a mäkko, dynamiku tieňuje citlivo a plne v súlade so situáciami, krištáľovo čisté sú jej výšky. Ale aj to príznačné, čo v Rossiniho partoch je nevyhnutnou podmienkou – precízne členená, delená (nie glissandová) koloratúra – ovláda, akoby prešla špecifickým školením.

G. Rossini: Otello, Štátna opera, 2019,
Dušan Šimo (Rodrigo), Ivan Zvarík (Elmiro), Mariana Hochelová (Desdemona), Jarmila Balážová (Emilia),
foto: Jozef Lomnický

Rodrigo je mimoriadne ťažká, vysoko položená koloratúrna tenorová rola. Dušan Šimo ju zvláda až nečakane zdatne. Prvé dejstvo mal bezchybné, v árii z 2. dejstva Che ascolto! troška stratil pôdu pod nohami, no veľký duet a zároveň duel s Otellom, plynule prechádzajúci do trojspevu s Desdemonou, predniesol bez zreteľnejších zakolísaní. Vzhľadom na extrémnu náročnosť úlohy mu patril zaslúžený aplauz. Objav novej bystrickej sezóny, mladá mezzosopranistka Jarmila Balážová, bola tónovo vrúcnou, nesmierne kultivovanou a štýlovou Emiliou. Dvojspev s Desdemonou v 1. dejstve bol kombináciou dvoch farebne zladených a harmonicky sa dopĺňajúcich hlasov. Oproti premiére výrazne dynamicky tvárnejší a plastickejší bol Elmiro Ivana Zvaríka a uvoľnenejšie zvládol part Jaga aj Peter Malý.

G. Rossini: Otello, Štátna opera, 2019,
Zi-Zhao Guo (Otello), Ivan Zvarík (Elmiro),
foto: Jozef Lomnický

Ak by inštitút „Hodnota za peniaze“ mal v prenesenom slova zmysle dopad aj na dianie v operných domoch, tak za Otella by mala banskobystrická Štátna opera zinkasovať mimoriadnu dotáciu. Tam totiž vznikla skutočná hodnota. Pri minimálnych, resp. pre súbor reálnych, nákladoch. To by však zodpovedný rezort musel mať aký-taký prehľad.

Autor: Pavel Unger

písané z reprízy 17. 4. 2019

Gioachino Rossini: Otello
Štátna opera v Banskej Bystrici
Premiéra 16. marca 2019

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Marian Vach
Dirigent: Marian Vach
Réžia: Andrea Hlinková
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Kostýmy: Boris Hanečka
Scéna: Miriam Struhárová
Zbormajster: Ján Procházka

osoby a obsadenie

Otello: Zi-Zhao Guo
Desdemona: Mariana Hochelová
Elmiro: Ivan Zvarík
Rodrigo: Dušan Šimo
Jago: Peter Malý
Emilia: Jarmila Balážová
Doge: Karol Kurtulík
Lucio: Tomáš Dedič
Un Gondoliere: Tomáš Dedič
Spoluúčinkuje: zbor, balet a orchester Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák

www.stateopera.sk

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Pavel Unger

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár