Čajkovskij a Suchoň na záverečnom koncerte 50. sezóny Štátnej filharmónie Košice

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Za prítomnosti ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej sa 27. júna 2019 v košickom Dome umenia uskutočnil záverečný koncert jubilejnej 50. koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice.

Mimoriadny význam udalosti zdôraznili náročným programom večera. Za dirigentský pult predstúpil stály hosťujúci dirigent z Prahy Leoš Svárovský, sólistom večera bol klavirista Marian Lapšanský, hosťujúcim telesom bol Slovenský filharmonický zbor so zbormajstrom Jozefom Chabroňom a tenorista Jan Vacík. Zazneli dve diela: Koncert pre klavír a orchester G dur, 44. opus Petra Iljiča Čajkovského a Žalm zeme podkarpatskej, op. 12. Eugena Suchoňa.

Čajkovského Koncert pre klavír G dur patrí k zriedkavo hrávaným dielam snáď pre jeho rozľahlosť, asociácie s melodikou známeho Koncertu č. 1 b-mol, a náročnosť klavírnej techniky. Jeho prvé premiérové uvedenie v Moskve r. 1882 dirigoval Nikolaj Rubinstein, sólo hral skladateľ Sergej I. Tanejev. Náročný part sólistu zaznieva virtuózne od prvého okamihu skladby, zaujímavá je stredná časť, kde takmer sólový význam dostávajú primisti huslí a violončela s výrazným tematickým pohybom popri melodicky bohatom zvuku sprievodných nástrojov a klavíra.

Záverečný koncert 50. sezóny ŠfK, 2019,
Marian Lapšanský, Štátna filharmónia Košice,
foto: Jaroslav Ľaš

Sólista Marian Lapšanský, v rokoch 1975 – 78 sólista Štátnej filharmónie Košice predviedol svoj výkon, už tradične, na vysokej úrovni. Darilo sa mu diferencovať melodicky a dynamicky pôvabné miesta od náročných akordicky a zvukovo exponovaných miest. Jeho kvalita tónu, úhoz, tvorba dynamických oblúkov, virtuozita boli rovnako profesionálne zvládnuté ako kedykoľvek predtým. Aj dodatok, D. Scarlattiho populárne dielko prezrádzalo Lapšanského cit pre vyrovnanosť a muzikalitu.

Žalm zeme podkarpatskej, kantáta pre tenor, zbor a orchester, op. 12 zaznel v Košiciach v Dome umenia po prvý raz 8. decembra 1971 v rámci abonentného koncertu Štátnej filharmónie Košice. Orchester vtedy dirigoval Jiří Bělohlávek, zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru bol Ján Mária Dobrodinský. Tenorový part zverili Dr. Gustávovi Pappovi. Dielo v Košiciach opäť zaznelo 3. júna 1983 v rámci 28. Košickej hudobnej jari pri príležitosti 75. narodenín Eugena Suchoňa a Jozefa Grešáka. Tenorový part spieval František Livora. Dodajme, že na oboch koncertoch bol Eugen Suchoň osobne prítomný. Z Grešákovej tvorby vtedy zazneli Améby a Zuzanka Hraškovie. Suchoňov Žalm vznikol r. 1937 – 38, odvtedy prešlo okolo 80 rokov, naposledy zaznel aj vlani v Prahe k 100. výročiu vzniku republiky – v podobe blízkej interpretácii v Košiciach, s tenoristom Janom Vacíkom.

Záverečný koncert 50. sezóny ŠfK, 2019,
Ján Vacík, Leoš Svárovský,
Štátna filharmónia Košice, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Jaroslav Ľaš

Pripomeňme, že dielo vzniklo na podklade zbierky básní Jaroslava Zatloukala „Vítr z Polonin“. Skladateľ ho venoval svojmu učiteľovi Vítězslavovi Novákovi. Text Žalmu bol priložený k programu, oceňujeme aj podtitul, že dielo do slovenského jazyka prebásnil Ivan Ballo. Tri diely tohto monumentu vytvoril skladateľ k oslave vlasti, zeme a jej ubiedeného národa. Úvodná časť svojimi orchestrálnymi motívmi anticipovala blížiace sa napätie. Vstup unisono zboru s textom búrlivých žalostných tém, zvolaní „Zem! Krása bez úsmevu…“ upútavali pozornosť v napätí po celý ďalší priebeh, keď sme vnímali vzlyky, žiale i zúfalstvá.

Nádherne vyzneli vstupy nástrojov, zvlášť harfy. Stredný diel prinášal pizzicata sláčikov, nad tremolom zaznievalo tenorové sólo vo vysokej polohe ako výkrik, jednoduché zvolanie bolestnej vízie. Dokonalé, čisté vyrovnané tóny mužského, ženského alebo miešaného zboru (Slovenský filharmonický zbor) boli pôsobivým a nezabudnuteľným prejavom hrôzy, strachu, beznádeje.

Záverečný koncert 50. sezóny ŠfK, 2019,
Ján Vacík, Leoš Svárovský,
Štátna filharmónia Košice, Slovenský filharmonický zbor,
foto: Jaroslav Ľaš

Ak si uvedomíme, že skladba vznikla pred 2. svetovou vojnou, že bola hrozivou výzvou pred blížiacim sa chorým systémom, akousi neviditeľnou apokalypsou, nás Suchoňove dielo strhávalo k myšlienkam o bolestiach tejto krajiny a napätej výzve k jej ochrane. Zámer autora dokonale pochopili speváci Slovenského filharmonického zboru, zbormajster Jozef Chabroň, tenorista Ján Vacík a hlavne dirigent Leoš Svárovský a každý z členov symfonického orchestra Štátnej filharmónie Košice.

Dôstojný záver výborne naštudovaného monumentu sa stal súčasne aj dôstojným záverom celoročného pôsobenia spomienok, nálad a perspektívnych nádejí do ďalších rokov života umelcov, umenia a ich poslucháčov.

Ľubica Laššáková, Július Klein, Štátna filharmónia Košice, 2019, foto: Jaroslav Ľaš

Záverečný koncert 50. jubilejnej sezóny Štátnej filharmónie Košice sa uskutočnil za účasti ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej, ktorá v rámci svojho príhovoru poďakovala PaeDr. Mgr. art. Júliusovi Kleinovi za jeho doterajšie úspešné vedenie inštitúcie a prítomnému publiku prezradila meno víťaznej uchádzačky o miesto riaditeľky Štátnej filharmónie Košice: je ňou muzikologička Mgr. Lucia Potokárová, ktorá doteraz pôsobila ako námestníčka umeleckej prevádzky a dramaturgička ŠFK. Písali sme o tom TU…

Autor: Lýdia Urbančíková

písané z koncertu 27. 6. 2019

Záverečný koncert 50. koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice
Dom umenia Košice, 27. júna 2019

Štátna filharmónia Košice
Leoš Svárovský, dirigent
Jan Vacík, tenor
Marian Lapšanský, klavír
Slovenský filharmonický zbor, zbormajster Jozef Chabroň

Program koncertu
P. I. Čajkovskij: Klavírny koncert č. 2 G dur, op. 44
E. Suchoň: Žalm Zeme podkarpatskej, kantáta pre tenor, zbor a orchester, op. 12

www.sfk.sk

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár