Samučká s parfumom vo vačku kráča ulicami Paríža. Pod škrupinou kokety spí mäkký orech. Prvá predstaviteľka Pucciniho Musetty Camilla Pasini a skladateľ, ktorý sa postaral o jej životnú rolu, zomreli v rovnaký deň. Viac prezradí rozprávanie o zabudnutej kráľovnej rímskeho operného fóra, od smrti ktorej 29. novembra 2020 uplynulo 85 rokov.
Columba je holubička a columbus holub. Posvätný vták Venuše. Známy cestovateľ mal priezvisko viac, než výstižné. Holubie krídla nech odnesú milovníka hudby do ríše platní, kde nechýbajú šelakové single značky Columbia. Tieto platne sú taniermi plnými hudobného jedla.
Obuvník v opere
V roku 1908 sa bývalý obuvnícky učeň (alebo murár, pramene si v tomto smere protirečia a zahmlievajú zrkadlo dejín) Edgardo Gherlinzoni postavil pred gramofónový lievik a spustil nebezpečne vysoko položenú áriu Artura z Belliniho Puritánov. Rodáka zo severotalianskej Stellaty vytiahol z bahna stagnácie (latinský slovník prezradí, že stagnum je predsa stojatá voda, močiar) dirigent Tullio Serafin.
Platňa sa roztáča a spolu s ňou stamen – mýtická niť na krosnách osudu. Tenor Gherlinzoni pred gramofónovým „rohom hojnosti“ nestál sám. V Puritánoch mu sekundovala energická bruneta s gaštanovými očami a s diplomom z prestížnej rímskej Akadémie svätej Cecílie.
Audiatur et altera pars. Rímska právna zásada, podľa ktorej je treba poznať v každom spore názor oboch zúčastnených strán, sa do gramosveta celkom hodí. Nech je vypočutá aj druhá strana (gramoplatne).
Druhá strana šelakového „taniera“ zo „stola“ Columbie obsahuje milostný dvojspev z Verdiho Rigoletta, v ktorom aj sopranistka dostáva svoju zlatú mincu vokálnej exhibície. Kvalita má dominovať nad kvantitou nôt. Pri troche fantázie čierne slzy na notovej osnove vyzerajú ako lastovičky štebotajúce na elektrickom vedení.
Advokátov tajný tromf
Kto je tajomná Adele Pasini z popisiek Gherlinzoniho platne? Muzikológovia vypátrali, že pod nesprávne zapísaným menom (ba skôr pseudonymom, pod ktorým bolo na začiatku minulého storočia nahrávať celkom moderné) sa skrýva Camilla Pasini, historicky prvá Musetta z Pucciniho Bohémy. Je malým zázrakom, že jej soprán, ktorý akoby prešiel imaginárnou očisťujúcou svätojakubskou púťou do Compostely, od ľahkej koloratúry až po zemité suspirácie Toscy, si vďaka modernej technike môžeme vypočuť aj dnes.
Pasini bola v roku nahrávania platne s tenorom Gherlinzonim Toscou v Bari. Za dirigentským pultíkom stál Benátčan Antonio Guarnieri. V pláne bolo trinásť predstavení tohto pucciniovského kriminálneho románu.
Zažiť Pasini na javisku tej doby nebola res quotidiana. Vec každodenná. Od roku 1905, kedy sa vydala za právnika Muzia Muziho, ju v tieni operných petrolejok bolo vídať čoraz menej. Muzi bol Camilliným impresáriom a riadil sa Rigolettovou výstrahou veglia o donna questo fiore. Ochraňuj, žena, tento kvietok, opatruj ho a nad ním bdej. Pod kvietkom Muzi samozrejme myslel, trochu „cukríkovo“, manželkin hlas.
Camilla Pasini sa však po roku 1911 opäť začína objavovať na (prevažne provinčných) talianskych scénach. Z operného vlaku vystúpila až v roku 1920, potom sa jej „stopa“ stráca. Zomrela 29. novembra 1935. Presne v deň, kedy v roku 1924 odovzdal srdce Bohu Giacomo Puccini, noblesne excentrický skladateľ, ktorý daroval Camille jej životnú rolu – Musettu.
Tóny Pucciniho Bohémy po prvý raz magnetizovali hudbysmädné (sic!) turínske publikum v roku 1896. Štetec v podobe dirigentskej taktovky zvieral v dlani Arturo Toscanini. Rímska sopránová rosa amorosa Camilla Pasini si Musettin kostým obliekala aj v La Scale, v rímskom Teatro Costanzi, v Trieste, Janove, Brescii…
Slávik a černokňažník
O jej poňatí roly veľa nevieme. Má sa za to, že Musetta je koketa. Veselá kopa, charakter ktorej sa popri tuberkulózou trpiacej Mimì dosť schematizuje a podceňuje. Levica salónov však pri smrteľnej posteli Mimì v poslednom dejstve šepká modlitbu k Bohorodičke. Srdce Musetty je oveľa hlbšie, než váza, do ktorej kladú jej početní (a nie vždy počestní) obdivovatelia vždy čersté kvety.
Prečítajte si tiež:
• Vladimír Blaho: Viva La Bohème! – až na dreň diela
• V Bratislave uviedli do života monografiu Vladimíra Blaha Viva La Bohème!
• Predvianočnému času v operných divadlách sveta kraľuje Pucciniho Bohéma
• Antonio Pappano: Smrťou Pucciniho skončila veľká éra talianskej opery
• Niekoľko poznámok k okrúhlemu výročiu Pucciniho úmrtia
Musetta zabezpečila Camille Pasini riadky v hudobných encyklopédiách ako v záhradke, speváčke však pribudli na konto aj iné premiérové postavy. Bola Carmelou v neznámej opere Emma Liona od Antonia Lozziho a prispela k úspechu Svadobnej vigílie, ktorú autor Teofilo De Angelis poeticky nazval „idylou v dvoch dejstvách“.
Teofilo a philomela. To druhé slovo je grécko-latinského pôvodu a znamená slávik, ale aj lastovička. Ornitológovia sa s terminológiou trochu pohrali. Za všetko môže grécka mytológia. Filoméla, dcéra kráľa Pandióna, skončila v podobe slávika. Alebo lastovičky? V knihách cirkulujú oba varianty. Nech je, ako chce, premena na slávika by sa niektorým operným divám páčila.
Skladateľa Teofila De Angelis a rímskeho slávika Camillu Pasini spája ich spoločná alma mater, ceciliánska akadémia, aj operný dom vo Večnom meste, kde Teofilo dirigoval. Obaja umelci sa stretli napríklad v Donizettiho komédii Don Pasquale v roku 1899, opäť v meste Romula a Rema. Ona bola Norinou, on bol dobrosrdečným černokňažníkom vo fraku dirigenta.
De Angelis aktívne participoval na svetovej premiére Pucciniho Toscy. Ako maestro collaboratore dohliadal na orchestrálne skúšky, aby všetko šlapalo ako hodinky.
Predstavení toľko, koľko je vlasov na hlave
Blog Forgotten Opera Singers koncentrovaný na sólistické osobnosti, ktoré zmizík času vymazal z pijaku našich spomienok, uvádza, že Pasini debutovala v roku 1895 vo Verdiho Trubadúrovi. Wikipedia posúva jej scénický krst o rok neskôr. Rímske Teatro Quirino malo Camillu hostiť v úlohe Inez v Meyerbeerovej grand opére Afričanka o vibráciách medzi ohňom a vodou. O múre medzi cukrom a soľou, belochom a domorodcom…
Začiatkom 20. storočia balí Rimanka kufre a s La Scalou vstupuje ako holúbok Columbus na zem popraskanú od juhoamerického sucha. Latinskoamerický pracovný výlet, povinná jazda pre operných Talianov z prelomu storočí. Rodná zem dala Pasini najviac príležitostí. Speváčka narodená 6. novembra 1875 si pod talianskym slnkom, ktoré rovnako vrúcne svietilo na Pucciniho aj na pápeža, zaspievala a zahrala Verdiho kaméliu Violettu, Desdemonu a Elviru z Ernaniho.
Bola silne krehkou Margarétou v Boitovom Mefistofelovi či Suzel v Mascagniho „čerešňovej selanke“ L’amico Fritz. Z pracovného stola Alfreda Catalaniho mala v repertoári La Wally a Loreley a dotkla sa aj wagnerovskej Elsy z Lohengrina.
Tri sestry – tri speváčky
Wagnerov operný čaj pila najmä jej sestra. Tri sestry ako z rozprávky – a všetky boli speváčky. Enrica Pasini mala krátku mezzosopránovú kariéru, čo neslobodno povedať o Line Pasini-Vitale. Tá bola majiteľkou dramatického sopránu wagnerovského zrna.
Meno Lina tak trochu pripomína nevernicu z Verdiho opery Stiffelio. Umelkyňa však nosila meno Carolina. Mala privilégium narodiť sa v meste miest v Ríme, kde aj študovala. Jej druhou polovičkou bol dirigent Edoardo Vitale. Vitálna Kundry v hispánskoamerickej prime assolute Wagnerovho Parsifala v roku 1914 v Buenos Aires katapultovala sestru prvej Pucciniho Musetty medzi talianske wagnerovské esá – vzácny to druh na opernej planéte…
Syn Liny Pasini Riccardo sa neskôr stal riaditeľom Teatro dell’Opera v Ríme, v ktorom kedysi, keď bol chlapec ešte v plienkach, Camilla pravidelne hosťovala. Kým jej sestra Carolina nenasadla do wagnerovskej rakety, mala v repertoári aj Pucciniho bohémku Mimì. Čo to znamená? Mimi a Musetta boli v tomto prípade sestry…
Autor: Lucia Laudoniu
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších.
video
Camilla Pasini a Edgardo Gherlinzoni spojili hrdlá v dvojspeve Vojvodu a Gildy z Verdiho Rigoletta.
V úvode tejto kantilény z Puritánov počujeme soprán Camilly Pasini.
Sestra Camilly Pasini, dramatická sopranistka Lina Pasini-Vitale na krídlach Madama Butterfly.
Musettin valčík z Bohémy v dánskej podobe. V roku 1908 sa ho takto zhostila kodaňská sopranistka Hortensia Frederiksen.
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.