Camille Saint-Saëns – nenapraviteľný romantik

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Šestnásty december 1921 je deň, kedy zomrel mimoriadny skladateľský zjav francúzskej romantickej hudby Charles Camille Saint – Saëns. Tento dátum je pripomenutím, že pred 100 rokmi odišla skladateľská osobnosť veľkého formátu, neochvejný zástanca hudby doby, v ktorej žil, hudby romantickej.

Camille Saint-Saëns sa narodil 9. októbra 1835 v Paríži. Detstvo a mladosť prežíval v harmónii v rodine, ktorá zavčasu rozpoznala a podporovala jeho hudobné nadanie snúbiace sa s vysoko rozvinutým intelektom. Trojročný už čítal aj písal, neskôr prekladal z latinčiny. Okrem hudby svoje záľuby rozprestrel na štúdium matematiky, astronómie, biológie a geológie.

V dospelosti sa stal členom Národnej astronomickej spoločnosti, publikoval v tejto oblasti aj články a doma mal vlastný teleskop. Ani poézia ho nenechala chladným, ba zanechal nám i niekoľko básní. Zaujímala ho aj filozofia, a keď to všetko zhrnieme, na konci prichádza konštatovanie, že sa v skladateľskej obci popri Mendelssohnovi-Bartholdym počítal k najvzdelanejším umelcom 19. a začiatku 20. storočia.

Camille Saint-Saëns (1835 – 1921), foto: Apic/Getty Images

Ešte pred začiatkom štúdia na parížskom konzervatóriu, kam nastúpil ako 13-ročný, vystúpil r. 1846 na koncerte v parížskej Salle Pleyel. Mal vtedy len 11 rokov! Tento malý umelec s absolútnym sluchom udivil prítomných nielen ako klavirista (hrať ho naučila jeho teta), ale aj svojou pamäťou. Ponúkol, že zahrá ktorúkoľvek z Beethovenových 32 klavírnych sonát naspamäť. Okrem toho tu vystúpil v Beethovenovom Koncerte pre klavír a orchester c mol, op. 37 i v Mozartovom Koncerte pre klavír a orchester B dur, KV 624, ku ktorým hral vlastné kadencie.

Chlapec publikum udivil nielen majstrovskou technikou a suverénnou vládou nad klaviatúrou, ale aj výrazovým napätím. Samozrejme, že zvesť o jeho genialite sa po Paríži veľmi rýchlo šírila. Trinásťročného mládenca prijali na parížske konzervatórium, kde sa rozhodol pre štúdium hry na organe, kompozície a inštrumentácie. V dospelosti patril k najlepším klaviristom a organistom v Európe.

Camille Saint-Saëns (1835 – 1921), zdroj foto: internet

Patril medzi prvých, ktorí prakticky využili vynález gramofónového zvukového zápisu. V dospelosti nahrával pre spoločnosť The Gramophon Company London. Jeho famóznu klavírnu hry som osobne počula z rádia Bartók. Patril k prvým skladateľom, ktorí využili aj ďalší nový objav svojej doby – fotografiu. Preto máme k dispozícii snímky vernej podoby skladateľa už od r. 1900.

Počas 86-tich rokov svojho života sa stal súčasťou veľkých spoločenských, politických, i umeleckých zmien v Európe, ale aj v samotnom Paríži, ktorý sa v 19. a v prvej tretine 20. storočia postupne stal Mekkou umeleckej avantgardy a kozmopolitným veľkomestom, ako aj mestom svetiel (bulváre žiarili elektrickým osvetlením už od roku 1900) a zábavy (r. 1869 sa otvoril Folies Bergére).

C. Saint-Saëns patril do zoznamu mien svojich slávnych súčasníkov – umelcov ako maliar Pablo Picasso, básnik Charles Baudelaire, skladatelia Erik Satie, Maurice Ravel, Claude Debussy a ďalší. Saint-Saëns sa však nedokázal zmieriť s modernými prúdmi, ktoré prinášali do hudby novú zvukovosť, a prijať ich. Preto odmietal tvorbu nielen Clauda Debussyho, ktorého smrť r.1918 ešte zažil, ale aj Maurica Ravela, Igora Stravinského a iných. V hudbe sa zastával tradície, miloval tvorbu G. F. Händela, Ch. W. Glucka, J. Ph. Rameaua, L. van Beethovena, J. S. Bacha. Veľmi rád zdôrazňoval, že taký Mozart alebo Bach by nikdy neobetovali formu čisto len v prospech výrazu, i keď ho ich hudba so sebou prinášala.

Camille Saint-Saëns (1835 – 1921), foto: Corbis/Getty Images

Spočiatku nové hudobné trendy akceptoval. Prijal aj nové harmonické myslenie Richarda Wagnera, ba bol i jeho zanieteným obhajcom. Obdiv zdieľal k Ferencovi Lisztovi, s ktorým  ho neskôr viazalo celoživotné priateľstvo. S pribúdajúcim vekom mu začala vadiť forma Wagnerových opier, videl v nich zásah do tradičných formových štruktúr, čo sa priečilo jeho vlastnému hudobnému mysleniu, ale i francúzskemu kultúrnemu a hudobnému dedičstvu najmä v oblasti formy a melodiky. K Wagnerovi sa síce neotočil chrbtom, ale vo svojich dielach sa vyhýbal priamemu vplyvu jeho hudobnej rétoriky. Na začiatku prvej svetovej vojny r. 1914 sa dokonca pokúšal o zákaz uvádzať diela nemeckých skladateľov, teda aj Wagnera.

Patrí k majstrom inštrumentácie, ako ju vo svojej tvorbe zosobňujú A. Dvořák či P. I. Čajkovskij a H. Berlioz. Každý, kto si vypočul Symfóniu č. 3 „Organovú“ alebo pozná jeho vrcholné operné dielo Samson a Dalila, si určite všimol, že napriek tomu, že bol zástancom tradície, veľmi úspešne premostil medzeru medzi „starým“ a „novým“ nielen v samotnej hudbe, ale aj v jej forme.

C. Saint-Saëns vstúpil do hudobného života umelecky veľkorysého Paríža prirodzenou cestou. Už 18-ročný získal miesto v kostoloch St. Merri a Madeleine ako vyhľadávaný a žiadaný organista. Popri tom začal aj vyučovať. Upozorňoval na seba vynikajúcou hrou na klavíri, bol zaknihovaný ako jeden z najlepších klaviristov a organistov svojej doby. Úspechy žal aj so svojimi kompozíciami. Už r. 1855 sa konala úspešná premiéra Symfónie č. 1, r. 1867 získal na Svetovej výstave Cenu za kantátu Les noces de Prométhée.

Do takmer bezoblačného času života úspešného umelca, skladateľa, klaviristu a organistu vstúpili nečakané tragické udalosti. V krátkom čase stratil obe deti – chlapcov. Ženil sa ako 40-ročný „starý mládenec“ (1875). Prvý úder prišiel, keď z okna vypadol a zabil sa jeho starší, štvorročný syn a zanedlho, v tom istom roku podľahol zimnici a zápalu pľúc aj mladší syn. Rozišiel sa s manželkou, pretože ju vinil za smrť oboch detí (1881), a vrátil sa k matke, ktorú mal nesmierne rád. Po jej smrti (1888) bojoval s osamelosťou a samovražednými myšlienkami. Z tohto neradostného stavu mu pomáhala hudba, ale aj cestovateľská vášeň. Precestoval nielen Európu, ale navštívil aj Rusko, Spojené štáty americké, Brazíliu, Cejlón, Kanárske ostrovy, Egypt i Alžír, kde r. 1921 umrel. Táto krajina mu bola inšpiráciou k Alžírskej suite.

Camille Saint-Saëns (1835 – 1921), zdroj foto: internet

Tvorba Saint-Saënsa je rozmanitá, pestrá, elegantná, technicky dokonalá, interpretačne náročná. Medzi sakrálnymi dielami (okolo 60) objavíme krásne znejúce omše, motetá, oratóriá, Rekviem, zbory. Piesne písal zväčša na texty francúzskych básnikov. Zanechal cenné sólové skladby pre rôzne nástroje so sprievodom klavíra, ale samozrejme aj skladby pre klavír, organ, a koncerty pre violončelo (2), husle (3) a klavír (5). Na premiérach Koncertu pre klavír a orchester č. 1 D dur, op. 17 a Koncertu pre klavír a orchester č. 3, Es dur, op. 29 v Lipsku sám hral sólový part. Všetky sú majstrovské, no najhrávanejšie a najobľúbenejšie sú koncerty č. 2 g mol, op. 22, ktorý napísal pre známeho ruského virtuóza Antona Rubinsteina a č. 5 F dur, op. 103, známy aj pod názvom „Egyptský“.

Prečítajte si tiež:
Francúzska opera v storočnej histórii Slovenského národného divadla

Na jeho konte sa vynímajú náročné symfónie (5) i symfonické básne, ku ktorým ho inšpirovali skladby tohto druhu od Ferenca Liszta. Programovou náplňou jednej z najznámejších – Danse Macabre, op. 40 – je morbídny program, polnočný tanec kostlivcov (mŕtvych) na hroboch cintorína, iniciovaný samotným diablom. Symfonická báseň je vzhľadom k svojmu programu inštrumentovaná mimoriadne sugestívne. Vianočné oratórium, to sú akoby spomienky na oratóriá dvoch velikánov barokovej hudby J. S. Bacha a G. F. Händela.

Raritou je suita Karneval zvierat, pôvodne pre dva klavíry a komorný orchester. Písal ju pre seba a úzky kruh svojich priateľov a nedovolil, aby bola verejne uvedená. Prvýkrát ju verejnosť počula až po skladateľovej smrti r. 1922. Časť Labuť sa ešte za jeho života stala obľúbeným číslom baletných umelkýň, čomu sa veľmi tešil. Hudbu z tejto suity využilo viacero filmových spoločností ako hudobný podklad k filmom, no nakoniec sa aj on už v r. 1908 stal jedným z prvých skladateľov, ktorí cielene písali hudbu k filmu ako novému druhu umenia. Bolo to k francúzskemu snímku Zavraždenie vojvodu de Guise.

Camille Saint-Saëns (1835 – 1921), zdroj foto: internet

Výpočet Saint-Saënsovej bohatej tvorby by bol v kontexte tohto článku neúnosný, no svetoznámu operu s biblickým námetom zo Starého zákona Samson a Dalila nemožno opomenúť. Jej autor vlastnil naozaj bohatú pokladnicu hudobnej invencie a nápadov. Svoju pozornosť preto venoval aj hudobnodramatickej tvorbe. Výsledkom je, že skomponoval 12 opier na námety čerpajúce aj z gréckej mytológie. Mnohé opery nevzbudili zvláštnu pozornosť, i keď boli inscenované: La princesse jaune, Le Timbre d´argent, Étienne Marcel, Proserpine, Ascanio, Fredegonde. V 20. storočí sa inscenovali tieto: Les Barbares, Héléne, L´Ancétre a Dejanire.

Skladateľova tretia opera Samson a Dalila je výnimkou. Dostalo sa jej podpory od F. Liszta a skladateľ využil jeho ponuku uviesť túto operu v dvorskom divadle vo Weimare. Premiéra sa tu konala r. 1877. Záujem o dielo potom ochladol. Nepochopiteľným paradoxom zostáva, že táto najlepšia Saint-Saënsova opera, ktorá sa radí i k najlepším francúzskym dielam tohto druhu, dorazila do Paríža až v r. 1892.

Odvtedy však nastúpila svoju triumfálnu cestu na všetky javiská svetových operných divadiel. Ideálne totiž dokumentuje majstrovstvo skladateľa, ktorý nerezignoval na konvencie francúzskej opery, ani na nové prúdy, ktorým sa tak úporne bránil, a dômyselne premiešal „staré“ s „novým“. Je dôkazom skladateľovej citlivosti a vkusu s prihliadaním na melodickú invenciu a kultúru.

Na Slovensku zaznela jeho opera Samson a Dalila na javisku Slovenského národného divadla v roku 1927 a v Štátnom divadle v Košiciach ju uviedli v rokoch 1970 a 2019 – táto inscenácia je súčasťou aktuálneho repertoáru košickej opery. (pozn red.: recenziu si prečítate TU…)

Autor: Dita Marenčinová

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár