Cenu Jána Cikkera za rok 2022 získal klavirista Matej Arendárik

V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave sa 3. mája 2023 konalo slávnostné udelenie Ceny Jána Cikkera za rok 2022. Jej držiteľom sa stal slovenský koncertný klavirista a pedagóg Matej Arendárik za prvé kompletné uvedenie všetkých fúg skladateľa v klavírnej verzii v roku 2021.

Cenu Jána Cikkera (CJC) udeľuje Nadácia Jána Cikkera od r. 2000. V každom kalendárnom roku ju správna rada môže udeliť najviac raz, v odôvodnených prípadoch ju v danom roku udeliť nemusí.

CJC môže získať interpret, muzikológ, organizátor hudobného diania, hudobné teleso resp. inštitúcia, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o šírenie tvorby významného slovenského hudobného skladateľa a pedagóga Jána Cikkera (1911 – 1989) a jeho ľudského odkazu. Správna rada nadácie pri svojom rozhodovaní berie do úvahy viaceré aspekty. Dominantnou je samozrejme umelecko-odborná úroveň, ako aj kultúrny dosah i rozsah toho-ktorého počinu.

Prečítajte si tiež:
Ján Cikker – obhajca operných hriešnikov

Najväčšou skupinou držiteľov sú interpreti (predovšetkým klaviristi, speváci či dirigenti, čo súvisí s ťažiskovým obsahom Cikkerovej tvorby). Nadácia už ocenila aj muzikológov i orchester, hudobné vydavateľstvo i školu, nesúcu skladateľovo meno. V histórii nachádzame aj niekoľko udelení in memoriam. Cena nie je viazaná len na slovenské osobnosti či inštitúcie a jej nositelia pochádzajú aj z ČR, Nemecka či USA.

„Cenu Jána Cikkera, ako aj celú Nadáciu Jána Cikkera založila po autorovej smrti jeho manželka Katarína s tým, že o jej udelení rozhodne vždy správna rada nadácie. Návrh na udelenie môžu podať fyzické i právnické osoby písomnou formou, pričom musí obsahovať zdôvodnenie. O udelení rozhoduje správna rada hlasovaním. Keďže nadácia a Múzeum Jána Cikkera, ktoré K. Cikkerová zriadila, v maximálnej miere sledujú cikkerovské dianie a podľa jeho vyhodnotenia nominujú aj potenciálnych kandidátov, predpokladá sa kvalifikované zhodnotenie adeptov na cenu. Samozrejme, nadácia je otvorená aj inšpiratívnym impulzom zvonku, najmä ak ide o počiny, ktoré nemala možnosť evidovať.“ uviedla pre Opera Slovakia Irena Michalicová z Múzea Jána Cikkera.

Prvá Cena Jána Cikkera bola v roku 2000 udelená scénografovi Ladislavovi Vychodilovi, za r. 2001 ju získala česká sopranistka Alena Míková za stvárnenie postavy Katuše v Cikkerovej opere Vzkriesenie. Následne sa jej držiteľmi stali americký dirigent Leo Najar (2002), klarinetista a dirigent Ewald Korner (2003), dirigent Bystrík Režucha (2004), vydavateľka Barbara Scheuch-Vötterle (2005), v rokoch 2006 a 2007 nebola cena udelená, klavirista Ivan Palovič (2008), klaviristka Ida Černecká (2009), Štátny komorný orchester Žilina (2010), klavírne duo Rudolf a Silvia Macudzińkí (2011), režisér Roman Polák a dirigent Marián Vach (2012), Štátna opera v Banskej Bystrici (2013), muzikológ Michal Palovčík (2014), zakladajúci dirigent ŠKO Žilina Bohumil Urban (2015), klaviristka Jordana Palovičová (2016), dirigent Ľudovít Rajter (2017), Základná umelecká škola Jána Cikkera v Banskej Bystrici (2018), v rokoch 2019 a 2020 nebola cena kvôli pandémii koronavírusu udelená.

Špeciálnym ocenením si Nadácia Jána Cikkera v roku 2021 uctila podnikateľskú dvojicu Margitu a Heinricha von Hollen, ktorá poskytla Múzeu Jána Cikkera potrebné prostriedky na nevyhnutné rekonštrukčné práce.

Za rok 2022 cenu získal Matej Arendárik (1982), koncertný klavirista a pedagóg za prvé kompletné uvedenie fúg od Jána Cikkera v klavírnej verzii.

„Žiaľ, nie všetky diela Jána Cikkera doteraz vyšli v tlači. Vďaka nadácii, múzeu resp. Hudobnému fondu sa toto vákuum postupne zmenšuje. Nadácia vydala tlačou o. i. jeho Desať uspávaniek pre alt a komorný orchester, v spolupráci s Hudobným fondom vyšlo Duo pre husle a violu, rôzne transkripcie Cikkerových diel, ako aj fúgy.

Ján Cikker fúgy písal prevažne v ranom období svojej tvorby, pričom vo svojich rukopisoch nešpecifikoval, pre aký nástroj sú určené. To dáva veľa možností pre ich interpretáciu. A keďže dejiny hudby nás presviedčajú, že väčšinu kompozícií tvoria skladatelia za klavírom, zdá sa byť prirodzené, že sme svetovú premiéru ich kompletného uvedenia v roku 2021 zverili klaviristovi. Stal sa ním Matej Arendárik, pričom sa tejto úlohy zhostil na vynikajúcej úrovni.

Fúgy však začali žiť svojím vlastným životom a už pred pol rokom niektoré z ich uviedlo aj saxofónové kvarteto pod vedením Ladislava Fančoviča! Janáčkovo kvarteto ich pripravuje pre svoj recitál v Múzeu Jána Cikkera v rámci tohtoročného jesenného cyklu koncertov. Napriek tomu však prvou fúgovou lastovičkou bola klaviristka a nositeľka Ceny Jána Cikkera Jordana Palovičová, ktorá z tohto cyklu 4 fúgy nahrala na CD,“ informovala Opera Slovakia Irena Michalicová.

„Som nesmierne vďačný za významné ocenenie. Ako rodák z Banskej Bystrice mám k tvorbe Jána Cikkera zvláštny vzťah, nakoľko som navštevoval aj Základnú umeleckú školu Jána Cikkera a už od detského veku som vnímal jeho tvorbu. Ďakujem aj za možnosť účinkovať na slávnostnom koncerte pri príležitosti odovzdania tejto ceny, na ktorom som mal možnosť zahrať okrem kompozícií J. Cikkera aj Koncert d mol J. S. Bacha v spolupráci s vynikajúcim Slovenským komorným orchestrom Bohdana Warchala.“ uviedol pre Opera Slovakia k oceneniu Matej Arendárik a dodáva:

„Chcem poďakovať Múzeu Jána Cikkera, najmä pánovi Petrovi Michalovicovi a jeho manželke, pani Irene Michalicovej, ktorí ma oslovili naštudovať toto dielo a umožnili interpretovať ho priamo v múzeu v novembri 2021. Cyklus Sedem fúg je osobité dielo s vynikajúcimi hudobnými kvalitami. Na klaviristu kladie značné interpretačné nároky. Nie je napísané vyložene klaviristicky, faktúra je veľmi hustá a bohatá a kvôli „hrateľnosti“ často vyžaduje určité korekcie. Napríklad v päťhlasej fúge spôsob vedenia hlasov presahuje možnosti klaviristu s dvoma rukami a desiatimi prstami. Pri naštudovaní tohto diela som strávil veľa času a investoval do neho značné úsilie. Myslím, že práve kvôli tomu bola pre mňa jeho výsledná interpretácia hlbokým interpretačným zážitkom a veľkou radosťou.“

Matej Arendárik, rodák z Banskej Bystrice, získal svoje prvé skúsenosti s hudbou na Základnej umeleckej škole v triede Evy Tatárovej-Beňovej. V štúdiu pokračoval na Konzervatóriu v Žiline pod vedením Dariny Švárnej a následne na Akadémii umení v Prahe v triede Mariána Lapšanského. Už počas štúdia dosahoval pozoruhodné interpretačné úspechy nielen na rôznych súťažiach alebo majstrovských kurzoch, ale aj na svojich koncertoch. Vypracoval sa rešpektovaného interpreta a vystupuje doma aj v zahraničí. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg a korepetítor na Fakulte múzických umení Akadémie umení a na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici.

V najbližšom čase pripravuje niekoľko recitálov, koncert so Štátnym komorným orchestrom Žilina (R. Schumann), nahrávanie CD s Beethovenovými sonátami (č. 14 „Mondschein“, č. 15 „Pastorálna“, č. 26 „Les Adieux“), ako aj niekoľko komorných koncertov.

„V doterajšej histórii sa Cena Jána Cikkera udeľovala v komornom prostredí priestorov Múzea Jána Cikkera vo Fialkovom údolí v Bratislave. Vďaka finančnej podpore FPU sme ju mohli v r. 2023 udeliť počas reprezentatívneho slávnostného koncertu v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.“ informovala Irena Michalicová.

Program moderoval známy slovenský husľový virtuóz Prof. Peter Michalica, predseda správnej rady Nadácie Jána Cikkera. Spolu s prítomnými členmi správnej rady odovzdal cenu laureátovi, ktorý sa na slávnostnom podujatí predstavil aj sólovým vystúpením. V jeho podaní zazneli klavírne skladby Jána Cikkera I. Fuga a 2 voci z cyklu Sedem fúg a Čo mi potok rozprával z cyklu Tatranské potoky a spolu so Slovenským komorným orchestrom a jeho umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom uviedli aj Bachov Koncert d mol. SKO doplnil program aj o skladby Jána Cikkera (Scherzo), Leoša Janáčka (Suita pre sláčikových orchester) a Antonína Dvořáka (Serenáda E dur pre sláčikových orchester, op. 22, B52)

Slávnostný program sa konal za účasti viacerých osobností. Prítomný bol napríklad aj riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Turner, dlhoročný prezident SAV Prof. Štefan Luby, členovia diplomatického zboru, ako aj pravidelní návštevníci koncertov v Múzeu Jána Cikkera a mnohí ďalší.

Nadácia s Múzeom Jána Cikkera celoročne vyvíjajú viaceré aktivity. „Už po 18. raz pripravujeme jesenný cyklus koncertov, kde bude, ako vždy, dramaturgickou dominantou tvorba Jána Cikkera. Na každom z nich zaznejú aj diela z rôznych štýlových období svetového repertoáru.

Pred niekoľkými rokmi sme začali vyvíjať aktivitu zameranú na inšpirovanie koncertných umelcov či komorných telies k transkripciám Cikkerových skladieb, pôvodne napísaných pre iný nástroj či obsadenie. Naša snaha bola veľmi úspešná, a preto v nej budeme pokračovať i v budúcnosti. Spomeňme aspoň niektoré skladby. Minulý rok zaznelo Desať uspávaniek pre alt a komorný orchester vo verzii s harfou, v tomto ročníku zaznie to isté dielo v úprave pre spev a gitaru. Dokonca sme na našich koncertoch uviedli aj Cikkerove ľudové piesne upravené pre kontrabas a klavír. Nehovoriac o jeho diele Dupák, pôvodne určenom pre orchester SĽUKu, ktorý už zaznel nielen v autorizovanej verzii pre štvorručný klavír, ale aj ako skladba pre dva cimbaly.

Aj klavírny cyklus Čo mi deti rozprávali sa ukázal byť vhodný pre transkripcie – zaznel v podaní gitarového dua či akordeónového tria. Úpravy Cikkerovej Sonatíny op. 12, č.1 sa vďaka prepisu Bohumila Urbana už rad rokov hrajú aj v zostave pre husle a klavír alebo ako trio pre flautu, klarinet a klavír.

Náš veľký projekt – koncertné uvedenie opery Vzkriesenie, ktoré naštudovala Opera SND a ktoré sa malo nahrať aj na CD nosiče, sa žiaľ, časovo posunul, dúfame, že sa bude realizovať na budúci rok. Čo sa týka Cikkerovych opier, snažíme sa intenzívne o záchranu autografov partitúr, väčšinou písaných ceruzkou aj tak, že ich začíname digitalizovať. Tento počin už našťastie našiel pozitívny ohlas aj u poskytovateľov dotácií. Vďaka Fondu na podporu umenia sme mohli knižne vydať kompletnú zbierku listov Jána Cikkera svojej matke, ako aj nejedno CD z jeho tvorby.

Múzeum sa už za pomerne málo rokov svojej existencie stalo vyhľadávaným miestom hudobno-koncertných, vzdelávacích, ba dokonca i divadelných podujatí a rôznych zaujímavých umeleckých performancií. Umelci od študentov až po najvýznamnejších reprezentantov slovenskej hudobnej kultúry, inšpirovaných geniom loci cikkerovskej rezidencie, si prenajímajú naše priestory pre svoje projekty. V situácii, keď je múzeum, zriadené nadáciou, súkromnou inštitúciou, pričom nemá žiadne príspevky zo štátnych či verejných zdrojov, sú takéto aktivity vítaným vylepšením finančných zdrojov na činnosť našej inštitúcie.

Naše múzeum sa stalo aj miestom stretnutí kruhu priateľov poézie Milana Rúfusa v spolupráci s lekárskou spoločnosťou Sapientia a uskutočnil sa v ňom aj rad konferencií resp. prednášok nielen hudobnej sféry. Úspešná je aj naša spolupráca s Hudobným fondom, v rámci ktorej boli v posledných rokoch vydané tlačou viaceré Cikkerove dovtedy nepublikované diela, v tomto roku to bude Cikkerovo Scherzo pre sláčikové nástroje a Dve skladby pre mládež, op. 27.“ informovala Opera Slovakia o aktivitách Múzea Jána Cikkera Irena Michalicová.

Pripravil: Ľudovít Vongrej