„Český“ vianočný koncert Operného štúdia SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Operné štúdio Slovenského národného divadla si v tejto sezóne naplánovalo päť koncertných vystúpení. Druhé v poradí sa uskutočnilo 17. decembra a predstavilo sa na ňom šesť mladých spevákov. Vianočný koncert bol jasne dramaturgicky profilovaný ako prechádzka po českej opere, čo možno pochváliť, hoci (či práve preto?) dnes je už operná tvorba našich slovanských susedov v repertoári divadla zastúpená minimálne. V „lepších časoch“ by však mala šancu ponúknuť operným divákom klenoty, aké predstavujú diela Smetanu, Dvořáka, Janáčka a prípadne aj ďalších skladateľov.

Dramaturgovia koncertu (podľa bulletinu Adriana Kohútková a Dominik Sirný) však nešli cestou ľahšieho odporu a z dvanástich ukážok len dve (ária Mařenky z Predanej nevesty a škovránčia pieseň Barče z Hubičky) patria k známemu opernému či koncertnému repertoáru. Zato sme počuli ukážky z Dvořákovej opery Šelma sedlák (v SND uvedenej v roku 1939) a Dimitrija (1929) či zo Smetanových opier Čertova stěna (1949) a Tajemství (1944), ako aj ukážku z menej hrávaného Dvořákovho Te Deum (v porovnaní s Requiem či Stabat Mater), skomponovaného v roku 1892. Ešte aj z Rusalky dramaturgia nevybrala populárnu áriu o mesiačiku či dramatický monológ Necitelná vodní moci, ale málo známe arioso z prvého dejstva Sem často přichází. K dobrej úrovni interpretácie zaiste prispeli pri príprave koncertu aj kurzy frekventantov Operného štúdia SND s Gabrielou Beňačkovou, v minulosti slávnej Rusalky, Mařenky a Jenůfy.

Koncert Operného štúdia SND, Robin Červinek, foto: Zuzana Fischer
Koncert Operného štúdia SND, Martin Morháč, foto: Zuzana Fischer

Spevácke výkony boli pomerne kvalitatívne vyrovnané s náznakom perspektív umeleckého rastu. Istá výhrada sa dotýka len akustiky priestorov Operného salónu v novej budove SND, v ktorom väčšie hlasy či tóny znejú zvukovo predimenzovane, vyvolávajúc tak klamlivý dojem, že speváci sa miestami utiekajú k forsírovaniu hlasu. Ale kde inde by sa podobné koncerty mohli konať? S českým repertoárom sa výborne zžil Robin Červinek, ktorého vyšší barytón sa dobre niesol tak v árii z Dvořákovej komickej opery Šelma sedlák, ako i v známejšej árii Kalinu zo Smetanovho Tajemství, pričom dokázal spievať farebne aj kultivovane.

Hlasový materiál Martina Morháča má predpoklady pre javiskové kreácie. Interpretoval dva menej „atraktívne“ výstupy čerta Marbuela z (v SND práve uvádzanej) Dvořákovej rozprávkovej opery Čert a Káča, takže viac zaujal v širšom diapazóne výrazových prostriedkov vo Vokovej árii zo Smetanovej Čertovej stěny. Jasavá vysoká poloha koloratúrneho sopránu Zoye Petrovej sa dobre počúvala v spomínanej škovránčej piesni Barče z opery Hubička, ktorú pred sedemdesiatimi rokmi v SND predstavila Anna Martvoňová ako dosiaľ neprekonaný ideál.

Koncert Operného štúdia SND, Zoya Petrova, foto: Zuzana Fischer
Koncert Operného štúdia SND, Pavol Mucha, Veronika Bilová, foto: Zuzana Fischer

Najčastejšie sme počuli lyrický soprán Veroniky Bilovej (až v štyroch ukážkach). V nižšej strednej polohe znie menej farebne, no vo výškach má jej tón potrebnú nosnosť a pôvab. Belinda Sandiová zasa inklinuje skôr k dramatickejším partom a intenzívnemu dramatickému prežitku. K obom sopranistkám sa v záverečnej scéne z Janáčkovej Její Pastorkyně pripojil svieži tenor Pavla Muchu. Toto číslo programu si zasluhuje osobitnú pozornosť. Pravda, lepšie by vyznelo v sprievode orchestra, kým pri klavírnom sprievode Andrey Bálešovej pôsobili hlasy trochu „obnažene“, ale mladí umelci spolu dokázali vyjadriť nielen vnútornú drámu postáv ale aj étos ich príbehu.

Koncert Operného štúdia SND, Belinda Sandiová, foto: Zuzana Fischer

Finále Její Pastorkyně (spolu so záverom Rusalky) sú podľa mňa dve čísla vo svetovej opernej literatúre, ktoré čo do katarzného účinku v operných dielach veľkým majstrov nemajú páru. Atmosféru koncertu prenieslo do vôd vianočných záverečné sexteto účinkujúcich, ktorí pod taktovkou Dušana Štefánka v pôsobivom mezzavoce zanôtili dve vianočné koledy.

Hlasový pedagóg by azda našiel na speváckych výkonoch kde-tu menšie nedostatky a skeptik by horekoval, že sa nečrtá zrod nových Dvorských či Gruberových, no nebuďme maximalisti. Veď v populárnej piesni sa spieva Sme, akí sme.

Autor: Vladimír Blaho

písané z koncertu 17. 12. 2022

Vianočný koncert Operného štúdia SND
Operný salón SND, nová budova SND
17. decembra 2022

Veronika Bilová, soprán
Zoya Petrova, soprán
Belinda Sandiová, soprán
Pavol Mucha, tenor
Robin Červinek, barytón
Martin Morháč, barytón

dramaturgia: Adriana Kohútková, Dominik Sirný
klavírny sprievod: Andrea Bálešová
dirigent: Dušan Štefánek
vokálna príprava: Adriana Kohútková

Antonín Dvořák: ŠELMA SEDLÁK
Ária Knížete z 1. dejstva „Kdo jest, jenž slovy vypoví“
Robin Červinek

Antonín Dvořák: RUSALKA
Ária Rusalky z 1. dejstva „Sem často přichází“
Veronika Bilová

Antonín Dvořák: ČERT A KÁČA
Ária Marbuela z 1. dejstva „Je sic to trochu daleko“
Martin Morháč

Bedřich Smetana: HUBIČKA
Ária Barče z 2. dejstva „Hlásej, ptáčku“
Zoya Petrova

Antonín Dvořák: DIMITRIJ
Ária Xénie z 2. dejstva „Ochránce můj“
Belinda Sandiová

Bedřich Smetana: PRODANÁ NEVĚSTA
Ária Mařenky z 3. dejstva „Och, jaký žál… Ten lásky sen“
Veronika Bilová

Bedřich Smetana: ČERTOVA STĚNA
Ária Voka z 1. dejstva „Jen jediná mě ženy krásná tvář tak dojala“
Martin Morháč

Antonín Dvořák: TE DEUM
„Sanctus“
Zoya Petrova

Leoš Janáček: JENŮFA
Modlitba Jenůfy z 2. dejstva „Zdravas, královno“
Veronika Bilová

Bedřich Smetana: TAJEMSTVÍ
Ária Kaliny z 2. dejstva „Jsem žebrák“
Robin Červinek

Leoš Janáček: JENŮFA
Scéna z 3. dejstva „Ještě jsem tu já!“
Belinda Sandiová, Veronika Bilová, Pavol Mucha

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár