Druhý abonentný koncert jubilejnej 90. sezóny Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu (ďalej SOSR), najstaršieho profesionálneho orchestra na Slovensku, bol venovaný Prof. Dr. h. c. Ľudovítovi Rajterovi (1906 – 2000), dlhoročnému dirigentovi a šéfdirigentovi SOSR a jednej zo zakladateľských osobností Slovenskej filharmónie (v tejto koncertnej sezóne 70-ročnej), kde bol Ľ. Rajter v r. 1949 – 1976 prvým dirigentom. Okrem toho bol Rajter dlhoročným pedagógom dirigovania na VŠMU a skladateľom. Vymenovať všetky zásluhy tejto významnej, ušľachtilej a nezabudnuteľnej osobnosti slovenskej kultúry, nie je jediným obsahom nasledujúceho zamyslenia. Ide aj o recenziu koncertu SOSR (9. 11. 2018), venovanú dr. Ľ. Rajterovi a osobnostiam, spätým s jeho umeleckým životom (v rámci cyklu „Neznáma hudba o. z. Albrechtina“ a rovnomenného projektu RTVS 2018)
Dramaturgia koncertu pripomenula osobnosti a skladateľské dielo dvoch bratislavských rodákov (bývalého Prešporka) – Ernö Dohnányiho a Franza Schmidta, ktorí boli v zrelom veku pedagógmi mladého Ľudovíta Rajtera v Budapešti a vo Viedni.
Koncert SOSR dirigoval Martin Leginus, ktorý iba dva dni predtým (7. 11.) viedol orchester, zbor a sólistov Opery SND pri uvedení Verdiho Rigoletta, s hosťujúcim svetovým barytonistom Simonom Keenlysidom v titulnej role (pozn. red.: písali sme o tom TU…). Dve významné umelecké udalosti v takom krátkom časovom rozpätí nie sú u dirigenta zvyčajné. Martin Leginus sa predstavil v prvom i druhom prípade ako sústredený, pohotový, najmä však precízny a maximálne pripravený umelec.
Milan Paľa, Martin Leginus, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, 2018,
foto: Victoria Černáková
Kvalitne pripravený bulletin (autorom textu bol dramaturg SOSR, muzikológ a dlhoročný redaktor Hudobného života Andrej Šuba) oboznámil prítomné publikum (koncert v priamom prenose vysielalo Rádio Devín) so životom a prepojením dokonca troch hudobných rodákov z bývalého Prešporka – dnešnej Bratislavy: Alexandra Albrechta (1885 – 1958), Ernö Dohnányiho (1877 – 1960) a Franza Schmidta (1874 – 1939). Toto trio mladých študentov Kráľovského maďarského gymnázia v Prešporku dopĺňal v danom období ďalší budúci významný skladateľ Béla Bartók (1881 – 1945). Jeho matka (za slobodna Paula Voit, narodená r. 1857 v Martine), sa totiž po smrti manžela presťahovala do Prešporku, kde mladý Bartók (v r. 1893 – 1899) navštevoval spomínané gymnázium. (Neskôr sa Bartók s matkou presťahovali do Budapešti).
Toľko v skratke o prešporských hudobných priateľoch z prelomu 19. a 20. storočia. Na úvod koncertu zaznela Akademická predohra, op. 80 od Johannesa Brahmsa, známa aj z koncertov Slovenskej filharmónie. K Brahmsovi viazal menovaných skladateľov neskororomantický hudobný štýl, resp. jeho rozvíjanie. Dr. Ľudovíta Rajtera – okrem celoživotnej lásky k Brahmsovi – pripomína zasa jeho vynikajúca nahrávka Akademickej predohry na LP z r. 1979. Pezinský rodák Ľudovít Rajter sa svojím pedagógom z Viedne i Budapešti odvďačil celoživotným záujmom o ich dielo. Zvlášť významná je Rajterova kompletná nahrávka Symfónií F. Schmidta pre OPUS so Symfonickým orchestrom Československého rozhlasu v Bratislave, predchodcom dnešného SOSR. Je to orchester so stovkami záznamov pre rozhlasový archív – a tým aj pre hudobnú históriu, nahrávok na LP a CD pre početné vydavateľstvá doma i v zahraničí, s mnohými zahraničnými koncertmi a každoročnými domácimi abonentnými cyklami, ktoré sú prenášané Rádiom Devín. Súčasným šéfdirigentom SOSR je Peter Valentovič (na prezentáciu ktorého s týmto orchestrom čakáme 14. 11. 2018 v rámci festivalu Nová slovenská hudba).
Po Akademickej predohre Johannesa Brahmsa – zahratej iba na štarte očakávaných zážitkov (skladba vychádza zo spracovania viacerých študentských piesní – najmä hudobnej témy zo študentskej hymny Gaudeamus igitur), nasledovalo uvedenie Husľového koncertu č. 2 c mol, op. 43 od Ernö Dohnányiho. Dielo vzniklo r. 1949, už po emigrácii skladateľa do USA, za zložitých povojnových okolností v Maďarsku, o ktorých sa zmieňuje text v bulletine. Sólistom koncertu bol Milan Paľa – jeden z najlepších huslistov, akého Slovensko malo a má: čo azda potvrdí každý, kto sleduje umeleckú cestu tejto osobnosti. Dohnányiho Husľový koncert č. 2 má v sebe nielen Brahmsove hudobné vplyvy či doznievanie neskorého romantizmu, ale aj dostatok kontrastných tém a invencie, ktoré nútia k poslucháčskemu vnímaniu.
Milan Paľa, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu,
foto: Victoria Černáková
Dielo má v sebe jednu zvláštnosť: okrem sólového partu huslistu, Dohnányi nezakomponoval do partitúry žiadne husle. „Sláčikové“ pozadie tvoria sólistovi najmä violy – s ďalšími nástrojmi sláčikovej skupiny a veľkého orchestra. Tým väčšia „sila“, farba a vedúca úloha pripadá sólistovi, ktorý dielo oživil neobyčajným majstrovstvom, udal mu na efektnosti a priam vdýchol muzikantskú dušu. Hlboká výpoveď 1. časti koncertu (Allegro molto moderato) sa strieda s výbušnosťou, nástrojovou virtuozitou, priam satyrskou výbušnosťou, pichľavosťou – každopádne nástrojovou efektnosťou 2. časti (Intermezzo: Allegro comodo e scherzando). Tretia časť (Adagio molto sostenuto) je intímnou výpoveďou, odhalením srdca skladateľa aj interpreta, s mnohými dynamickými odtieňmi, meniacim sa výrazom, najmä nástrojovým spevom, ktorý je taký charakteristický pre hru Milana Paľu. Hoci mal sólista pred sebou notový part, ten bol skôr psychologickou oporou. Mnohé pasáže koncertu totiž vyžadujú takú brilantnosť, že huslista musí vedieť svoj part naspamäť, ináč by ho nezvládol na takej vysokej úrovni. Bez prestávky nadväzuje po 3. časti záverečná: Allegro risoluto e giocoso. Hudba končí v efektnom a vírivom hudobnom finále, kde opäť dominuje nielen vonkajší pulz celého orchestra, ale najmä dominantná úloha virtuózneho husľového sóla.
Milan Paľa – akokoľvek romanticky to vyznie – je Paganinim slovenskej hudby. Dohnányiho dielo tento charizmatický umelec pre nás doslova objavil – je totiž prvým slovenským huslistom, ktorý Dohnányiho náročný 2. husľový koncert naštudoval a majstrovsky uviedol. Bodaj by energiu, vloženú do diela zúročil viackrát – aj uvedením v zahraničí. Diskografiu Milana Paľu tvorí už 30 titulov, pričom výnimočným činom v jeho nahrávkach je antológia slovenskej tvorby pre sólové husle, za ktorú získal r. 2009 Cenu Ľudovíta Rajtera. Bez menovania ďalších početných vyznamenaní tohto umelca, podčiarkujem aspoň túto spätosť Milana Paľu s menom Ľudovíta Rajtera, ktorému bol koncert venovaný.
Martin Leginus, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, 2018,
foto: Victoria Černáková
Na záver koncertu zaznelo dielo ďalšieho prešporského rodáka: Symfónia č. 3 A dur od Franza Schmidta. Štvorčasťové, 40-minútové dielo, má črty neskorého, priam „opozdeného“ romantizmu, kde „šírka melodických línií… vzdialená konfliktom“ (viď bulletin) po čase poslucháča unavuje neustálym rozvíjaním tém každej časti, bez kríz a konfliktov, bez vrcholov a pádov. Nevdojak si poslucháč uvedomí oneskorenosť tejto hudby už v čase, keď vznikla (1927 – 1928). Veď už v r. 1910 vznikol Stravinského Vták ohnivák pre Ruský balet v Paríži, o tri roky neskôr škandálmi opradené, mnohých podnes šokujúce Svätenie jari… Ale bola to aj doba post impresionizmu, s novými harmonickými výbojmi a zvukovými a rytmickými delikátnosťami Debussyho, Ravela, Skriabina a ďalších autorov. No hlavne postupujúceho rozpadu tonálnej harmónie a hudby v nových kompozičných smeroch (či objavoch) A. Schönberga… V búrlivom svete európskeho hudobného prúdenia v prvej polovici 20. storočia, je Schmidtova Symfónia č. 3 pohľadom dozadu, na svet, ktorý bol – no v hudbe nenávratne odchádzal.
Koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, Martin Leginus, 2018
foto: Victoria Černáková
Martin Leginus svojim presnými dirigentskými gestami síce vystaval a naštudoval celý koncert, zvlášť Schmidtovo rozsiahle symfonické dielo, ale – aj pri vysokej profesionalite hry celého Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a jej skupín (krásne a mäkko znejúce drevené dychové nástroje, súzvučné plechy!) – priebehu záverečnej skladby celkovo chýbala väčšia výrazová kontrastnosť a vnútorné napätie, ktoré je – možno(?) – niekde v tejto obsiahlej hudbe predsa len ukryté.
Autor: Terézia Ursínyová
písané z koncertu 9. 11. 2018
Brahms, Dohnányi, Schmidt
koncert venovaný prof. Ľudovítovi Rajterovi
2. abonentný koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu
Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
9. novembra 2018
Marin Leginus, dirigent
Milan Paľa, husle
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
program koncertu
Johannes Brahms: Akademická predohra, op. 80
Ernő Dohnányi: Husľový koncert č. 2 c mol, op. 43
Franz Schmidt: Symfónia č. 3 A dur
Koncert sa konal v spolupráci s o. z. Albrechtina ako súčasť projektu (Ne)známa hudba v RTVS 2018
