José Cura už vyše 30 rokov priťahuje na podujatia publikum milujúce operu. V Bratislave bol už po šiesty raz, tentokrát ako hosť 2. ročníka festivalu Symfónia umenia, ktorý organizuje riaditeľka CULTUS Ružinov Andrea Kozáková s podporou mestskej časti Bratislava-Ružinov, Visegrad Fund a sponzorov. Na open air koncerte pred Pradiarňou 3. septembra 2022 vystúpil slávny tenorista a jeho partnermi boli Slovenská filharmónia pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina, sólistka Opery SND, sopranistka Eva Hornyáková a sólistka moskovského divadla Nová opera a Maďarskej štátnej opery, mezzosopranistka Polina Shamaeva.
Poslucháči mohli umelca obdivovať v rolách, ktorými zaujal operný svet od Metropolitnej opery cez Royal Opera House, Viedenskú štátnu operu, Gran Teatre del Liceu v Barcelone, Zürišskú operu až po milánsku La Scalu a ktoré publikum vyslovuje jedným dychom s jeho menom – Canio, Samson a Otello.
José Cura účinkoval v minulosti aj v Slovenskom národnom divadle – na Krištáľovom plese (5. 3. 2011), vo Verdiho Otellovi (11.2. a 2.3. 2012), v Leoncavallových Komediantoch ako Canio (18. 9. 2015) a na celovečernom recitáli spieval v bratislavskej AEGON Aréne NTC (13. 3. 2014).
Symfónia umenia vznikla vlani ako festival mestskej časti Ružinov vo viacerých priestoroch tejto časti Bratislavy. A bolo to vo veľkom štýle – s orchestrami klasickej hudby či zaujímavými formáciami z iných hudobných žánrov, hlavne džezu. Spontánny nápad dostala Kozáková vlani na jar a za pár mesiacov už pandémiou stíšení milovníci živej hudby tlieskali početným umelcom.
Prečítajte si tiež:
SYMFÓNIA UMENIA: Po prvý raz spolu na jednom pódiu svetoznámy tenorista José Cura a Slovenská filharmónia
Aj tohtoročný festival, pripravený s väčším predstihom a odvážne naplánovaný na prvých 11 septembrových dní, má žičlivú odozvu. Termín organizátori vybrali celkom umne, pretože Kultúrne leto sa pomaly končí, Konvergencie sa začínajú až 13. 9. a Bratislavské hudobné slávnosti 23. 9. Jediným konkurentom je sľubne sa rozbiehajúci Hummelfest.
Koncert bol pre mňa prvým stretnutím s týmto festivalom a aj s krásne zrenovovanou Pradiarňou. Je to prostredie s veľkým potenciálom, ku ktorému mám osobný vzťah z mladosti. Keď som pravidelne navštevovala exteriérové festivaly v zahraničí, myslela som na to, kde by sa podobne v exteriéri mohla hudba ujať u nás.
Priestor pred Pradiarňou v bratislavskom Ružinove ma nadchol. Podobne, ako Schönbrunn vo Viedni, Kameňolom v St. Margarethen, Mörbisch pri Neusiedler See, Walbühne v Berlíne či Bregenz pri Bodensee, kam dnes prúdia stovky záujemcov a kde hudbu umocňuje krása letnej noci, môže sa aj Bratislava, hoci v intraviláne, stať vyhľadávaným miestom.
Tie spomínané rakúske majú obrovské parkoviská a dobre zorganizovaný prístup pre publikum. Takmer tisícka hostí sa aj v Bratislave presúvala dobre fungujúcou dopravou, taxíkmi a peši! Elegantne oblečené publikum koncert ocenilo. A hoci sa v zahraničí už dávnejšie ustúpilo od povinnosti spoločenského odevu aj vo veľkých operných domoch, u nás je to radostný a vítaný trend. Bonusom je, že časť publika sedí dokonca na čalúnených stoličkách.
Do publika zasadli aj politickí predstavitelia a medzi nimi aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý nad festivalom prevzal záštitu. Atmosféra bola výborná a jeden z najkrajších neskorých letných večerov žičil umelcom i obecenstvu. Aj napriek tomu, že po technickej stránke nebolo všetko dokonalé, najmä pokiaľ ide o sanitárne vybavenie, ukázalo sa veľmi veľa kladných čŕt. Azda sa časom podarí získať financie aj na kvalitné programové bulletiny so životopismi umelcov.
Program operného koncertu umelci zostavili do blokov z diel jednotlivých skladateľov – Leoncavalla, Cileu, Bizeta, Verdiho, Saint-Saënsa, Offenbacha a Pucciniho – ktoré umožnili uvedenie kultových skladieb repertoáru hlavného hosťa. Záver patril skladbám Mexičana Armanda Manzanera. Tieto mohli azda odznieť mimo oficiálneho programu ako prídavky.
Slovenská filharmónia sa ujala svojej „letnej“ úlohy so svojím šéfdirigentom Danielom Raiskinom, ktorého esprit, humor a nevšedná umelecká inteligencia umožnili, aby reagoval na improvizácie majstra tak, aby sa dosiahla umelecká kvalita a nevylúčila sa ani zábava. Dirigent, tenorista, skladateľ a postupne aj scenárista a režisér, hráč na šiestich hudobných nástrojoch, neúnavný muzikant telom a dušou, Argentínčan José Cura je na úspech zvyknutý a ihneď ovládne celý priestor.
Temperamentný šesťdesiatnik miluje javisko, kde rád dominuje. Je to fenomenálny hudobník, ktorý ku všetkému dospel talentom a poctivou prácou. Pozná ho celý svet a my si ho môžeme užívať v zrelom veku. Zdá sa, že si svoje vystúpenia v Bratislave vždy rád zopakuje. Svoje predstavenia aj nahrávky vybraných diel s obľubou sám diriguje. Vo „svojom“ repertoári – Canio, Samson, Otello – je naďalej brilantný, hoci už má jeho hlas temnejšiu farbu. Zato však nadobudol ešte dramatickejší výraz.
Spievanie s mikrofónom má svoje špecifiká, ale v open air priestore a pri televíznom zázname sa to ani ináč nedá. Na jednej strane to pomáha, ale na druhej je zvuk ostrejší a výraz menej flexibilný. Toto však všetci traja speváci zvládli so cťou.
Vystúpenie Cura začal prológom Si può z opery Komedianti Ruggiera Leoncavalla a po po krátkom orchestrálnom Intermezze pokračoval áriou Cania Vesti la giubba, ktorej prednesom umelec dodnes vháňa slzy do očí. Tam, kde už perfekcia svalov jemnučko zrádza, dotvára výraz jeho herecké umenie. A tomu dáva Cura prednosť, je mu vlastné, je teda nielen majstrom spevu, ale aj majstrom drámy.
V jeho prípade sa všetko mení na drámu a nikto dopredu nevie, čo sa udeje – či náhodou nepožiada dirigenta, aby si dva takty mohol zaspievať znova alebo či Dalilu na záver dva razy neprekrstí na Polinu… Raiskin je však elegantný, vysoko kvalitný umelec, ktorý pozná humor a vie sa preladiť aj do ľahšieho módu. Obdivovala som orchester i obe speváčky. Všetci sa nastavili na tento večer tak, aby to bolo večer Josého Curu.
Cura doprial publiku áriu Maurizia L‘anima ho stanza z opery Adriana Lecouvreur Francesca Cileu a veľmi pôsobivého Dona Josého v záverečneom duete C’est toi!… C’est moi! z Bizetovej opery Carmen. Jeho partnerkou bola vynikajúca Polina Shamaeva. Skvelá speváčka i herečka s mimoriadnou javiskovou prítomnosťou, ktorej temperament Argentínčana očividne veľmi vyhovoval. Duet akoby ani scénu nepotreboval. Cura situácii dominoval, či už žartíkom, pohladením alebo výmenou textu, závan smiechu publika však bol žičlivý a k letu to patrí.
Eva Hornyáková, ktorej rovnako ako jej ruskej kolegyni dovoľuje dobrá technika použiť vhodný výraz a rozoznieť zvučný soprán tak, ako si to predstavuje, spievala áriu z opery Adriana Lecouvreur Ecco… respiro appena… Io son umila ancella, Polina Shamaeva áriu vojvodkyne z Boullion Acerba volutta z tej istej opery. Po medzihre z Bizetovej opery Carmen v podaní Slovenskej filharmónie zaspievala Eva Hornyáková áriu Micaëly Je dis que rien ne m’épouvante, pekne a veľmi precítene. Jej dnes už dramatickejší soprán je adekvátny aj v lyrickom repertoári a navyše, do dramaturgie sa dobre hodil. Shamaeva skvelo predniesla kartovú áriu En vain pour éviter – ideálna Carmen s dobrým hlasom a silným individuálnym výrazom.
V druhej polovici mala opäť príležitosť Slovenská filharmónia s obľúbenou Verdiho operou Nabucco. Odznela jej predohra, nevdojak pripomínajúca pandémiu, keď z obrazoviek stoviek spevákov milánskej La scaly pred nedávnom znel slávny Zbor Židov. Filharmonici boli plní energie a Raiskin exceloval tak, ako v symfonickom repertoári. Operu má rád, vie sa dychu spevákov profesionálne prispôsobiť a priniesť aj patričnú dávku humoru. To vedia napokon všetci – pri ľúbostných piesňach z pera Manzaneru – Somos novios a Como yo te amé sa mohol najviac zabávať koncertný majster Jarolím Emmanuel Ružička. Ale obdivovala som aj sóla prvých violončiel (koncertný majster Boris Bohó), hobojistu Matúša Veľasa a ďalších. José Cura viedol dialóg telom, mikrofónom, patrilo mu celé pódium a zábava bola v plnom prúde.
Dámy to brali vážnejšie. Eva Hornyáková zaspievala po prestávke áriu Desdemony Ave Maria, piena di grazia z Verdiho opery Otello. Bol to vrúcny výkon. Strhujúci bol duet Evy Hornyákovej s José Curom Gia della notte densa z tejto opery.
Bacchanalia z opery Camilla Saint-Saënsa Samson a Dalila naladila publikum na ďalšiu krásnu áriu s drobnými vstupmi Curu – nádherný duet Mon cœur s’ouvre à ta voix, s radosťou uvádzaný dámami s temnou farbou hlasu, tento raz s mezzosopranistkou Shamaevou. Cura si za ten čas užíval javisko a na záver sa rozhodol Dalilu premenovať na Polinu. Zamýšľam sa, či to už nebolo takmer na hranici vkusu, ale ktovie, akými cestami sa získavajú masy. Polina Shamaeva spievala oddane a vysoko profesionálne.
Na rad prišli aj veľmi známe, populárne a osvedčené trháky. Dámy uviedli – ako ináč – barkarolu Belle nuit, ô nuit d’amour z opery Hoffmannove poviedky Jacquesa Offenbacha, čo bolo veľmi pôsobivé vo svetle prichádzajúcej noci a na záver prišla odmena od Josého Curu v podobe árie Cavaradossiho E lucevan le stelle z Pucciniho Toscy. Umelec jej neostal nič dlžný, aj dnes je charizmatickým spevákom, užívajúcim si svet divadla po svojom a získavajúcim si spoluúčinkujúcich napriek netradičnému správaniu. Slovenská televízia koncert zaznamenala.
Autor: Viera Polakovičová
písané z koncertu 3. 9. 2022
Koncert festivalu Symfónia umenia
Pred pradiarňou, Bratislava
Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent
José Cura, tenor
Eva Hornyáková, soprán
Polina Shamaeva, mezzosoprán
R. Leoncavallo: Komedianti
Prológ – Intermezzo – ária Cania Recitar!… Vesti la giubba
F. Cilea: Adriana Lecouvreur
ária Adriany Ecco…respiro appena…Io son umila ancella
ária vojvodkyne z Boullion Acerba volutta
ária Maurizia L‘anima ho stanza
G. Bizet: Carmen
Entr‘acte III
ária Micaëly Je dis que rien ne m’épouvante
ária Carmen En vain pour éviter
duet Dona Josého a Carmen C’est toi!… C’est moi!
G. Verdi: Nabucco
Predohra
G. Verdi: Otello
ária Desdemony Ave Maria, piena di grazia
duet Desdemony a Otella Gia della notte densa
C. Saint-Saëns: Samson a Dalila
Bacchanalia
ária a duet Samsona a Dalily Mon cœur s’ouvre à ta voix
J. Offenbach: Hoffmannove poviedky, Belle nuit, ô nuit d’amour
G. Puccini: Tosca, ária Cavaradossiho E lucevan le stelle
A. Manzanera: Somos novios a Como yo te amé
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.