Christian Thielemann prirovnáva Beethovenove symfónie k ruskej matrioške

V tohtoročnom Beethovenovom jubilejnom roku (250. výročie narodenia) podľa plánu zaznelo veľa jeho hudby. Ale nezaznelo veľa koncertov, ktoré zmarila pandémia. Vydanie knihy nie je našťastie závislé od pokynov epidemiológov. Knižnej novinke dirigenta Christiana Thielemanna Meine Reise zu Beethoven, v ceste nič nestálo. Na 270 stranách vťahuje čitateľa do posvätného hudobného sveta a neustále prekvapuje.

Po prečítaní knihy dirigenta Christiana Thielemanna Meine Reise zu Beethoven (Moja cesta k Beethovenovi) mám pocit, akoby som sa práve vrátila z koncertu. O Beethovenovi, jeho symfóniách či klavírnych koncertoch, môže takto písať iba niekto, kto ich pozná do poslednej noty. Kniha je tak autentická, ako autentické sú všetky doterajšie interpretácie Beethovena v podaní tohto dirigenta.

Silným článkom Thielemannových interpretácií sú momenty prekvapenia. Podobne prekvapuje aj slovom, výberom tém o hudbe, o Beethovenovi a jeho odkaze. Vyberám myšlienky, ktoré nám sprostredkujú chuť knihu si prečítať – aj keď je zatiaľ iba v nemčine…

,,Zaoberať sa Beethovenom pre mňa znamená viac, ako len úloha vzkriesiť k životu geniálne noty (čo by už nebolo málo): je to existenčná záležitosť, je to krédo. O tom chcem vo svojej knihe rozprávať.“ Táto výpoveď sa nachádza v úvode knihy. Na záver Thielemann hovorí: „Kto sa Beethovenom zaoberá, tomu sa nemôže stať nič veľkolepejšieho. A za to som vďačný.“

Medzi týmto myšlienkami na úvod a záver sa odvíja deväť kapitol. Defiluje v nich azda deväť Beethovenových symfónií? Hľadám formu, ako knihu priblížiť…

Kapitola 1 – V zóne smrti a neustály návrat späť. Žiť s Beethovenom

Ako prvé Beethovenove dielo počul Thielemann predohru Egmont v rodičovskom dome z poškodenej gramoplatne. A neskôr nadobudli Beethovenove symfónie pre Thielemanna svoje farby… Na Piatej ho fascinovalo tých posledných osem akordov, ktoré nie a nie skončiť… Od tých čias hovorí: „Beethoven ma bude zamestnávať až po môj hrob.“ Keď dnes berie do rúk akúkoľvek Beethovenovu partitúru, vidí, čo v nej doposiaľ prehliadol.

Prečítajte si tiež:
Ludwig van Beethoven (seriál)

Kapitola 2 – Septakord, veľa divadelného kriku a pochybný triumf. Symfónie 1 až 3

Thielemann hovorí, že dnes môže dirigent urobiť kariéru a dostať sa na najvyšší piedestál bez toho, aby dirigoval všetkých deväť symfónií. Symfónie majú pre neho napínavú dramaturgiu, majú to, čo chýba opere Fidelio. Beethovenom dokončená symfónia je konečná – na rozdiel od jeho sonát, ktoré sám hral inak, ako ich zapísal. Beethovenov citát „mať vždy pred očami celok“ sa vzťahuje podľa Thielemanna na inštrumentálnu hudbu. Je to niečo ako ruská matrioška, hovorí. Najmenšia matrioška je niečo ako jedna časť symfónie a patrí do kompletného celku. Celá matrioška, vonkajšia bábika, to je deväť symfónií… No, a potom sa Thielemann pýta, či bol Beethoven géniom napriek tomu, že bol hluchý. Alebo či hluchota bola dôvodom jeho geniality.

Kapitola 3 – Jasne až heroicky. Beethovenove univerzum. Ľudské, až príliš ľudské

„Tak ako by som rád stretol v skutočnosti Richarda Wagnera, tak by som rád osobne stretol aj Beethovena. Snáď by bol zanedbaný a rozprával by hrozné veci alebo by mal svoje legendárne výbuchy hnevu – to by som ale nechcel“, píše Thielemann a pristavuje sa pri legendách o Beethovenovom ohnivom pohľade, o jeho divokých vlasoch… Ako to bolo s Beethovenovou bustou sochára Franza Kleina a s odtlačkom jeho tváre v sadre zaživa? Čo vytvára Beethoven z jednoduchej témy Klavírnej sonáty op. 111 v nasledujúcich variáciách?

V čom je Schönberg pokračovateľom Beethovena? Aj myslenie v dodekafónii je bez Beethovena nemysliteľné, píše Thielemann. A ako to je, bol Beethoven klasikom či romantikom? A Fidelio? V čom tkvie problém tejto opery?

Kapitola 4 – Začiatok v mol a hymnická svetová chytľavá melódia

Štvrtá a Piata symfónia, problém dirigovania, ich súdržnosti, k problémom jednotlivých častí…. Kým Beethoven počul, bol priateľský, spoločenský, vtipný… Neskôr bol sociálne neznesiteľný, s dvadsiatimi prenajímateľmi bytov sa neustále hádal… Nakoniec ostal sám… Medzi Štvrtou a Piatou symfóniou vznikol jeho Husľový koncert – nádherné kantilény, skúšobný kameň technickej zručnosti huslistov…

Kapitola 5 – Svetlo v tme. Nemecký zvuk

Prečo je dráždivou témou, keď sa rozpráva o nemeckom tmavom zvuku orchestra? Veď sa hovorí aj o francúzskom či americkom typickom orchestrálnom zvuku… Tu nájdeme aj odpovede na otázky, prečo komponoval Richard Strauss opery pre obrovský a nie pre komorný orchester. Tiež ako je to so zvukom orchestra Beethovenových symfónií… A čo je vlastne originálny zvuk?

Kapitola 6 – Epická májová zeleň a rozpútané energie

Porovnanie príbuzných diel – Šiesta a Siedma symfónia. Thielemann spomína rôzne nahrávky a k Pastorálnej poznamenáva: ,,Ako dirigent netreba veľa robiť, len sledovať hudbu. To celé je náladový obraz, tabuľa farieb a perspektív.“ A neustále ho zamestnáva Beethovenova hluchota. „Zbláznil sa zo zúfalstva?“

Kapitola 7 – Milosrdná úloha. Beethovena uvádzať

Autor píše: „Beethoven nastoľuje otázky interpretácie, pričom odpovede na ne nemajú iba konzekvencie pre hudbu, ale pre život. Moje roky s Wagnerovým Prsteňom Nibelungov v Bayreuther Festspielhaus ma určite hlboko poznačili. Aj Novoročný koncert s Viedenskými filharmonikmi bol rozhodujúcou skúsenosťou. To najväčšie je ale deväť Beethovenových symfónií dirigovať za sebou štyri alebo päť dní. Aj preto, že táto hudba je tak nehanebne populárna.“

Kapitola 8 – Krátke životné resumé a hudba budúcnosti. Symfónie 8 a 9. A Missa solemnis

Ako interpretovať 8. symfóniu? K Siedmej sa obracia chrbtom, Deviatu má vo výhľade… Autor knihy a dirigent by sa rád opýtal Beethovena, či poradie deviatich symfónií bolo od začiatku plánované alebo či to bola náhoda inšpirácie? Thielemann je presvedčený, že géniovia nemajú možnosť výberu, že musia robiť to, čo robia. Thielemann dirigoval Beethovenovu Deviatu prvýkrát v Benátkach, mal niečo cez dvadsať rokov. Táto symfónia bola dlho pre neho všetkým, len nie pôžitkom, pretože je pri jej interpretácii treba myslieť na veľmi veľa vecí… A veril Beethoven na bratstvo všetkých ľudí? A čo je vôbec zo zhudobneného textu zrozumiteľné okrem „Freude schöner Götterfunken“?

Kapitola 9 – Od srdca – nech ide znova – k srdcu. Koniec

„Prečo nás, hudobníkov a poslucháčov, sprevádza Beethoven po celý život?“ pýta sa autor knihy a odpovedá: „kvôli tým šialeným kontrastom, medzi ktorými si nájde všetko svoje miesto“.

Kniha predostiera ešte desiatky iných otázok a odpovedí týkajúce sa Beethovena samotného, jeho hudby, jeho klavírnych koncertov i komornej hudby. Aj rytmu či temp jeho diel. Thielemann spomína svojich kolegov od Karajana po Haitinka, uvažuje aj o tom, prečo by mali dirigenti nosiť rovnakú uniformu – frak. A zmieňuje sa aj o tom, prečo sa na tom istom koncerte k Deviatej symfónii nehodí hudba žiadneho iného skladateľa. Je to vynikajúce čítanie, každá veta poučí, povznesie a prekvapí. O hudbe by mali písať asi naozaj iba dirigenti…

Publikácia je vybavená zaujímavými dobovými ilustráciami i registrom osôb. Vyšla v bavorskom vydavateľstve C. H. Verlag.

Autor: Agata Schindler

Christian Thielemann: Meine Reise zu Beethoven
V spolupráci s Christine Lemke-Matwey

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video