Jubilejnú 475. sezónu Sächsische Staatskapelle Dresden avizoval 22. augusta 2023 tradičným mimoriadnym koncertom európsky projektový ansábel, Gustav Mahler Jugendorchester. Za dirigentským pultom tohoto partnerského orchestera Sächsische Staatkapelle Dresden stál český maestro Jakub Hrůša. Na programe bola Deviata symfónia Gustava Mahlera, fascinujúci dokument jeho usilovného leta 1909. Koncert sa uskutočnil v Koncertnej sieni Paláca kultúry v celkom dobre obsadenej sále s 1700 kreslami.
475 rokov v existencii orchestra Sächsische Staatskapelle Dresden, dnes známeho aj pod prívlastkom „zázračná harfa”, je spojených s mnohými generáciami inštrumentalistov, skladateľov, dirigentov, sólistov, a aj snahou odovzdávať získané skúsenosti orchestrálnej hry ďalšej generácii. Pred 100 rokmi bola ako súčasť dnešnej Staatskapelle Dresden založená takzvaná Orchestrálna škola (Orchesterschule). K jej pedagógom patrili domáci inštrumentalisti a teoretici.
Jej niekdajšie poslanie, spočívajúce vo výchove nových orchestrálnych hráčov na akademickej úrovni má dnes pokračovanie v Giuseppe-Sinopoli-Akademii. Od roku 2012 je okrem toho partnerom Staatskapelle Dresden jeden z najlepších fungujúcich európskych mládežníckych orchestrov, Gustav Mahler Jugendorchester. Vznikol z iniciatívy dirigenta Claudia Abbada v rokoch 1986 – 1987 vo Viedni. Jeho hlavným účelom bola podpora muzicírovania mladých rakúskych hudobníkov s hudobníkmi vtedajšieho Československa a Maďarska, žijúcimi za železnou oponou.
Od roku 1992 je tento orchester prístupný hudobníkom do 26 rokov z celej Európy a existuje pod patronátom Rady Európy. V 25-tich európskych mestách sa do neho každoročne vyberajú mladí hráči z celkovo okolo 2500 žiadateľov. Kým sa orchester predstaví verejnosti, absolvuje fázy skúšok v tzv. rezidenčných mestách Viedeň, Bolzano, Pordenone alebo Lisabon, a napokon sa uskutoční turné s poprednými významnými dirigentmi, obyčajne aj so sólistami.
Gustav Mahler Jugendorchester je hosťom známych koncertných usporiadateľov a festivalov na celom svete, ako sú napríklad Gesellschaft der Musikfreunde vo Viedni, Concertgebouw Amsterdam, Suntory Hall Tokyo, Mozarteum Argentino Buenos Aires, Salzburger Festspiele a Osterfestspiele, Edinburgh International Festival, BBC Proms, Lucerne Festival či Semperoper Dresden. Koncerty sprevádza exkluzívny bulletin, doslovný lexikon a vzácny dokument jeho existencie. Zahŕňa v sebe o. i. základné informácie o všetkých doterajších koncertoch.
Z bulletinu sa dozvedáme, že od roku 1987 hosťoval orchester v Bratislave sedemkrát, naposledy v roku 2013. V Slovenskej filharmónii podľa neho pôsobí päť jeho niekdajších členov: Mojca Arnold, Vladimír Bereník, Marián Hrubý, Yvetta Slezáková a Kornel Klatt. Medzi tohtoročnými 111-timi mladými muzikantmi z 21 krajín Európy, ktorí do orchestra po výberovom konaní zasadli a v bulletine ich predstavili aj fotoreportéri, reprezentanta Slovenska nenájdeme.
V Drážďanoch hral tento orchester po koncertoch v Bolzane, Pordenone a Salzburgu. V rámci aktuálneho turné má pred sebou ešte koncerty v Berlíne, Hamburgu, Kloster Ebernach a Amsterdame. V aktuálnej sezóne sa predstaví v Drážďanoch ešte dvakrát. Bude spoluúčinkovať v inscenácii opery Richarda Straussa Die Frau ohne Schatten (Žena bez tieňa), a aj v rámci uvedenia monumentálnej Ôsmej symfónie Gustava Mahlera. Obidve podujatia bude dirigovať domáci šéfdirigent Christian Thielemann.
Pri dirigentskom pulte mimoriadneho koncertu mládežníckeho orchestra stál 22. augusta 2023 Jakub Hrůša, šéfdirigent Bamberger Symphoniker a dezignovaný Hudobný riaditeľ Royal Opera House v Londýne. V mladých Európanoch našiel v Drážďanoch krištáľový prameň inšpirácie. Sledovať spoluprácu dirigenta a orchestra bolo pôžitkom, výsledok, naplnený dokonalým vzájomným porozumením, bol jedinečný.
Je známe, že neskoré diela Gustava Mahlera pôsobili ako rozbuška neskororomantickej hudby, skladateľ ich doviedol na pokraj možností ďalšieho vývoja hudby. Pritom to bola hlavne Deviata symfónia, ktorá prehovorila v skutočnosti i obrazne revolučne, ale bez slov. Rozpadnutá na tisíc kúskov v harmónii, melódii, agogike, forme i dynamike reflektuje hranicu medzi životom a smrťou, pojednáva o posledných veciach v živote človeka.
A vyznanie nevyliečiteľne chorého Mahlera, vyjadrené touto rečou hudby, vložil Jakub Hrůša dôverne do lona mladučkej generácie orchestrálnych hráčov z rôznych kútov Európy, spoľahol sa na ich všestranné technické i umelecké schopnosti. Oni mu vytvorili podmienky previesť poslucháčov po 80-minútovom hudobnom kolose, ktorý patrí medzi tie zriedkavejšie uvádzané Mahlerové diela.
Dodnes sa táto symfónia nestala repertoárovým číslom veľkých dirigentov a orchestrov, nepočuť ju často na koncertných pódiách. Priblížiť sa k nej znamená už vyše sto rokov prejaviť smelosť – poprední dirigenti ju vysvetľujú a interpretujú kontroverzne.
Ak sa prikloníme k verzii jej obsahu, že je do partitúry symfónie zasadený Mahlerov osudový rok 1907, asi sa nebudeme pohybovať na vedľajšej koľaji. Smrť Mahlerovej dcérky, diagnostikovanie jeho vážnej srdcovej choroby a otvorené antisemitské výpady viedenskej hudobnej kritiky voči jeho osobe, to všetko sa dá v symfónii nájsť – či tušiť, Mahlerova rozoklaná duša sa zrkadlí v rozoklanej hudbe.
Na tomto pozadí „zosobňuje“ jeho Deviata symfónia buď posledné dielo postromantickej hudby alebo je „prvým dielom Novej hudby“, ako sa vyslovil hudobný filozof Theodor W. Adorno.
Prečítajte si tiež:
K 110. výročiu úmrtia Gustava Mahlera
Vieme, že Mahler sa po svojej gigantickej Ôsmej symfónii zdráhal označiť ďalšiu ako deviatu. V hudobnej histórii boli deviate symfónie od Beethovena po Brucknera tie posledné ucelené, po nich už neprišlo z ich tvorivej dielne „nič“. Bola to azda poverčivosť, že po Ôsmej symfónii nazval Mahler nasledujúcu Piesňou o zemi, a až ďalšiu označil ako Deviatu? Tá sa stala naozaj jeho poslednou dokončenou. Nedožil sa ani premiéry.
Tohto symfonického obra, ktorého Gustav Mahler vytvoril jedným dychom počas letných prázdnin v roku 1909 vo svojom letnom domicile v Toblachu, som vnímala, tiež obrazne povedané, jedným dychom.
Už nástup orchestra na pódium, tie desiatky krásnych vitálnych mladých ľudí vzbudilo zvedavosť a vnuklo otázku: kde sa naberie v tejto generácii pochopenie a vnútorná sila pre všetok ten Mahlerov žalospev, rezignáciu a pre hudobné tornáda, ktoré sa symfóniou preženú?
Štyri časti symfónie si vyžiadali maximálne sústredenie mladého interpretačného aparátu a nasadenie všetkých schopností. Iba tak sa mohlo podariť dirigentovi zjednotiť a vyvážiť dvadsať rôznych škôl prechodne hrajúcich spolu. Mahlerova Deviata symfónia prehovorila tak intenzívne a presvedčivo, ale i tak revolučne, že si možno dobre predstaviť, ako na prvom uvedení, ktoré až po Mahlerovej smrti dirigoval v roku 1912 jeho priateľ Bruno Walter, publikum symfóniu neprijalo. Ani väčšina hudobných kritikov ju nepochopila. Pritom je to dielo, ako ho v Drážďanoch Jakub Hrůša ponúkol, na pokľaknutie.
Pokľaknúť si bolo treba pred hudbou, ktorá nebola iba plná náreku, ale súčasne i vzdorovala osudu. Akoby Mahler nechcel veriť diagnóze lekárov, akoby v prvej časti symfónie stratil (hudobnú) reč, slabikoval, zajakával sa, nevedel sa odhodlať vysloviť tú skutočnú i pomyselnú bolesť, ktorú cítil. Až neskôr sa „rozhovoril“.
Harmónia, melódia, rytmus, rôzne štýly, to všetko narážalo do seba, pohybovalo sa v rovine extrémov, škrípalo, rezignovalo… Ale Mahler a Hrůša sa pokúšali byť v dvoch vnútorných častiach pánmi nad životným údelom. Grimasami Ländlera, triviálnym valčíkom, tancom smrti, šibeničným humorom, brutálnymi i agresívnymi harmóniami a nasadením nezvyklých nástrojových kombinácií sa prehnali orchestrom také desivé smršte, ktorých kulminácia už nebola možná.
Museli nájsť rozuzlenie v dynamickom a výrazovom upokojení poslednej časti, ktorú Mahler nazval jednoducho Adagio, a pridal Veľmi pomaly a ešte zdržanlivejšie. Kým v označení druhej a tretej časti jasne predpísal čo sa má v hudbe diať (2. časť: Im Tempo eines gemächtlichen Ländlers. Etwas täppisch und sehr derb; 3. časť: Rondo-Burleske/Allegro assai. Sehr trotzig), poslednú časť Adagio prenechal interpretom v podstate bez komentára.
Úžasným spevom pre sláčiky sa rozlúčil so všetkým pozemským, celým sláčikovým aparátom tu tutti vyspieval pieseň života, bolesť, umieranie… Odkiaľ sa nabrali tie neobyčajnou sýtosťou a zamatom znejúce prvé a druhé husle, violy, violončelá, kontrabasy? Ako je možné, že tá mladá špičková generácia orchestrálnych hráčov bola tak úžasne spätá s Jakubom Hrůšom, s jeho hlbokým porozumením pre Mahlera?
Bol to manifest nesmierne vzácnych schopností. Na jednej strane dirigenta, ktorý si do posledných odtieňov dokázal podmaniť vyše stovku mladých inštrumentalistov, na druhej strane orchestra, ktorý očividne kráčal – nota po note a takt po takte – v intenciách práve tvoriaceho dirigenta.
V poslednej časti Mahlera som tentokrát nepočula iba labutiu pieseň osamelej bytosti a pianissimové výkriky nemého. Do povedomia sa tlačili Mahlerove Kindertotenlieder, jeho Piesne o mŕtvych deťoch, tak blízke – aj náznakmi citátov – tejto symfónii.
Ako finále koncertu mi chýbala odvaha zatlieskať, žiadali sa mi sekundy ticha za jedinečnú interpretáciu extrémne rozorvaného geniálneho Mahlera. Ale od koncertov odpočinuté drážďanské publikum, nápadne početne zastúpené mladou generáciou, prijalo Mahlera, dirigenta Hrůšu a orchester s otvorenou náručou. Dokonca aj medzi časťami tlieskalo, po poslednom tóne povstalo, dupalo, nechýbali ani výkriky bravó…
Autor: Agata Schindler
písané z koncertu 22. 8. 2023
Mimoriadny koncert Sächsische Staatskapelle Dresden
Palác kultúry Drážďany
22. august 2023
Gustav Mahler Jugendorchester
Jakub Hrůša, dirigent
Gustav Mahler: Symfónia č. 9 D dur
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.