„Čierny diamant“ v opernej sieni slávy. René Pape si vo Viedni prevzal titul Kammersänger

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Viedeň – V utorok 18. decembra 2018 sa vo Viedenskej štátnej opere opäť písali dejiny. Bodkou za utorkovým predstavením Mozartovej Čarovnej flauty bolo udelenie prestížneho titulu Rakúsky komorný spevák (Österreichische Kammersänger) drážďanskému basistovi Renému Papemu.

Veľmi rád spievam v tomto opernom dome a viedenské publikum je blízke môjmu srdcu. Po tom, čo som bol menovaný Berlínskym a Bavorským komorným spevákom, toto bude môj tretí Kammersänger.“ vyznal sa Pape pre portál operawire.com. Čarovná flauta je opera, s ktorou „čierny diamant“, ako drážďanského rodáka prezývajú priaznivci opery po celom svete, debutoval na doskách Štátnej opery vo Viedni v roku 1991. Podľa informácií z oficiálneho webu wiener-staatsoper.at sa René Pape objavil na doskách prominentnej scény v 58 predstaveniach, v ktorých naštudoval 10 rolí.

M. P. Musorgskij: Boris Godunov, Viedenská štátna opera,
René Pape (Boris Godunov), zbor Viedenskej štátnej opery a Slovenský filharmonický zbor,
foto: Michael Pöhn

Nezastaviteľný vlak

Syn kaderníčky a kuchára zdedil záujem o hudobné umenie po starom otcovi, ktorý bol operetným tenorom. Do „vokálneho vlaku“ nasadol už ako chlapec: po skúsenostiach v prestížnom drážďanskom zbore pri evanjelickej a. v. katedrále Kreuzkirche a na Kolégiu Carla Mariu von Webera čakala na Papeho dráha operného speváka. Tú odštartoval v roku 1988 v Berlíne, kde svojím lyrickým basom signoval kreácie nemeckej a talianskej proveniencie.

Bol to dirigent Sir Georg Solti, ktorý objavil jeho dispozície pre medzinárodné javiská. Pod paládiom taktovky tohto maďarsko-britského „direktora“ René Pape reprezentoval nemeckú trikolóru aj v Salzburgu, kde si v roku viedenského debutu (1991) obliekol kostým Sarastra. Mozartov mudrc sa stal jeho poznávacou značkou. Druhým domovom sólistu je „Big Apple“. Opera v Lincolnovom centre v New Yorku zažila nemeckého basistu od jeho úspešnej introdukcie v roku 1995 v 160 predstaveniach od Bizeta po Wagnera. S Wagnerovým Zlatom Rýna zaujal v roku 2010 auditórium La Scaly.

G. Verdi: Don Carlo, Teatro alla Scala,
Štefan Kocán (Veľký inkvizítor), René Pape (Filip II.),
foto zdroj: Teatro alla Scala

Na javisku s iPhonom

V pamäti milánskych melomanov zostala epizóda, ktorú zachytil portál gramilano.com v príspevku zo 17. septembra 2012. Pape mal v La Scale recitál z nemeckej piesňovej tvorby. Srdcia Talianov si získal prídavkom z dielne domáceho Francesca Paola Tostiho. Pri poslednej piesni, L’ultima canzone, bol spevákovým spoločníkom mobilný telefón. „Text“, zahlásil umelec z krajiny Singspielu, a držiac svoj iPhone, odspieval Tostiho canzonu s kredibilnou talianskou dikciou za burácania a smiechu publika.

Titul Kammersänger patrí v opernom svete k najprestížnejším oceneniam. René Pape sa tak zaradil do jedného šíku k Anne Netrebko, do rúk ktorej titul viedenskej Komornej speváčky putoval v roku 2017. Pýšiť sa ním môže aj Slovák Peter Dvorský a nositeľkou jeho ženského ekvivalentu (Kammersängerin) je i pôvodom bratislavská koloratúrna sopranistka Edita Gruberová.

René Pape,
foto zdroj: renepape.com

Hudobný diplomat

Komorní speváci nie sú špecialistami na komornú hudbu. Lexéma komora (v latinčine camera i camara) prenikla do starorímskeho jazyka z gréčtiny a do európskych jazykových rodín sa grécko-latinskou cestou inflitrovala až v stredoveku. Pôvodný význam slova camera je uzavretý priestor, ktorým bolo i optické zariadenie camera obscura, predchodca dnešných fotoaparátov a kamier.

Tie cvakali aj po viedenskom večere s Čarovnou flautou. Svojimi výkonmi ho ozdobili René Pape ako magický Sarastro a Benjamin Bernheim v kostýme princa Tamina. Ľadová Kráľovná noci Hilmy Fahimy zamrazila srdce krehkej Paminy v podaní Valentiny Naforniţy a vtáčnik Papageno alias Clemens Unterreiner „milostivo“ (clemens – vľúdny) bozkával ruku svojej Papageny v stvárnení Daniely Fally. Na taktovku Ádama Fischera dozerala sivá eminencia paláca na Opernringu, impresário Dominique Meyer.

W. A. Mozart: Čarovná flauta, Viedenská štátna opera, 2018,
René Paper (Sarastro),
foto: Michael Pöhn

,,Titul Österreichische Kammersänger je udelený umelcom, ktorých milujeme a ktorí dosiahli skvelé hudobné úspechy pre náš operný dom a krajinu. René Pape má už v Rakúsku dlhú kariéru, pretože napríklad v Salzburgu či vo Viedenskej štátnej opere spieval závažné roly vo svojom odbore. Teší ma, že dnes môžeme titul udeliť René Papeovi, jednému z najlepších spevákov na svete, ktorý je zároveň veľmi priateľským človekom.” povedal riaditeľ Štátnej opery Dominique Meyer.

Priezvisko Meyer je podľa niektorých lingvistov variantov latinského maior (väčší) – a s veľkosťou dvorskej kultúry má Kammersänger veľa spoločného. História učí, že titul komorného speváka pochádza z prostredia „modrej krvi“ a v minulosti bol udeľovaný šľachticmi, na dvoroch ktorých mala hudba nezastúpiteľné miesto. Koncertné produkcie neboli len úžitkovou zábavou. Mali aj reprezentatívnu funkciu.

Výzvy roku 2019

Komorní umelci (Kammermusiker, Kammervirtuosen) boli „hudobnými diplomatmi“, ktorí šírili dobré meno svojho pána a reprezentovali jeho kultúrne ambície. Kredit Staatsoper diplomat basového spevu René Pape obháji už počas trojdnia 26., 28. a 30. decembra 2018, kedy ho viedenské publikum bude môcť opäť vidieť a počuť v Čarovnej flaute.

Basistov kalendár na rok 2019 praská vo švíkoch. „Highlightmi“ hracieho plánu publikovaného na oficiálnych stránkach novopečeného Kammersängera sú produkcie Straussovej Elektry v Berlínskej Staatsoper, mníchovský a viedenský Parsifal pod vedením Kirilla Petrenka a Valerija Gergieva či salzburská Dvořákova Stabat Mater avizovaná na 16. apríla 2019. V Salzburgu bude po boku Reného Papeho znieť aj tenor Slováka Pavla Bršlíka.

www.renepape.com

Pripravila: Lucia Laudoniu

zdroj: Viedenská štátna opera, agentúrne správy, internet

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár