Cikkerov Juro Jánošík na javisku SND v podaní banskobystrickej Štátnej opery

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Bratislava – V utorok 8. novembra 2016 uvedie banskobystrická Štátna opera dielo Jána Cikkera Juro Jánošík v historickej budove SND. Inscenácia v hudobnom naštudovaní Mariána Vacha a v réžii Romana Poláka vznikla ako príspevok k tohtoročnej iniciatíve Roku slovenskej hudby a jej bratislavské uvedenie sa uskutoční v rámci najväčšej prehliadky slovenskej hudby s názvom Epoché, ktorá sa po desiatich rokoch opäť vracia do Bratislavy.

Jánošíkovská téma inšpirovala a dodnes inšpiruje tvorcov v mnohých oblastiach umenia. Ján Cikker bol prvým, kto sa ju podujal spracovať do opernej podoby a jeho Juro Jánošík tvorí jeden z pilierov slovenskej hudby. Inšpiračným zdrojom pre libretistu Štefana Hozu boli jednak dovtedy známe historické pramene o zbojníckom kapitánovi a jednak ľudová slovesnosť, ktorá bola a je vo vzťahu k tomuto ľudovému hrdinovi mimoriadne bohatá. Vo výsledku dostala opera podobu šiestich obrazov a troch dejstiev, ktoré mapujú konkrétne historické obdobie od Jánošíkovho pridania sa k zbojníkom až po jeho popravu v roku 1713.

Ján Cikker, (1911-1989)

Ján Cikker,
(1911-1989)

Opera Juro Jánošík mala svetovú premiéru v Slovenskom národnom divadle v Bratislave v roku 1954. Kompozíciu Ján Cikker (rodák z Banskej Bystrice) ukončil 12. júna 1953, predložil ju vedeniu SND a opera bola zaradená do dramaturgického plánu (1954). Prvé uvedenie Jura Jánošíka bolo veľmi úspešné. Cikker pracoval na svojej prvej opere plné tri roky. S výsledkom však po premiére nebol úplne spokojný, preto sa rozhodol dielo prepracovať. Nová verzia bola (po niekoľkých desiatkach repríz pôvodného diela) uvedená 5. mája 1956. Na banskobystrickej opernej scéne bol Juro Jánošík prvý raz uvedený v roku 1968 v réžii Kolomana Čillíka a hudobnom naštudovaní Antona Buranovského, druhýkrát v roku 1984 opäť v Čillíkovej réžii a hudobnom naštudovaní Miroslava Šmída. Štátna opera sa k nemu znovu vrátila po 32 rokoch, premiérou 5. marca 2016. O premiére sme informovali TU…

J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016, foto: Jozef Lomnický

J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický

Súčasná inscenácia, s ktorou sa banskobystrická Štátna opera predstaví v Historickej budove SND 8. novembra 2016, bola pre tvorcov výzvou, akú novú divadelnú podobu dať opere, ktorá v porevolučnej histórii na Slovensku nezaznela, a ponúknuť ju súčasným divákom. Aktuálna verzia vznikla pod vedením dvoch renomovaných umelcov − šéfdirigenta Štátnej opery Mariána Vacha a režiséra Romana Poláka. Recenziu predstavenia sme priniesli TU…

Historická budova SND

Historická budova SND

Marián Vach, dirigent: „Súčasne som si uvedomil, že prvý tón, ktorý zaznie, určí hudobný štýl až do posledného tónu opery, že prvý akord určí i ďalšie všetky súzvuky, a že v tomto budem musieť byť nemilosrdne nekompromisný…“ Toto Cikkerovo vyznanie, ktoré napísal počas práce na piatom obraze Jura Jánošíka, je základom nielen pre samotnú kompozíciu, ale aj základnou ideou pre interpreta. V niektorých štúdiách sa objavujú zmienky o Cikkerovom veľkom množstve kompozičných nápadov, ktoré v opere hraničia až s určitým druhom improvizácie. Partitúra však svedčí o opaku: motivická práca je koncentrovaná do jedného celku s využitím drobných obmien vo figuráciách, zrkadlové harmonické i rytmické postupy, sekvenčné harmonické skoky. Nič v tejto partitúre nepôsobí ani len ako náznak improvizácie!

Už na začiatku opery zaznejú naraz štyri motívy – základný „Jánošík“, druhý motív „Nie to mizernejšie stvorenie“, tretí „Neopúšťaj nás“ , štvrtý „ Na panské“. Kombináciou týchto motívov vystaval Cikker celý prvý obraz a s týmto motivickým materiálom pracuje v celom diele. Hudobnú jednotu završuje šiestym obrazom, kde znova zaznejú všetky štyri motívy.

Postavu Jánošíka charakterizuje okrem dvoch príznačných hudobných motívov aj jeden tanečný. Ten zaznie vždy, keď sa stretne buď s Milkou, alebo s otcom. Cikker zaujímavo rieši protesty Jánošíka voči moci. Tam kde by sme čakali burácajúce vášne, zaznejú slová vzdoru len v ppp s minimálnou podporou orchestra. Uhorčík, ako postava prítomná až v štyroch obrazoch, je charakterizovaný ľudovou piesňou „Tri dni ma naháňali, aj tak ma nedostali“. Z tohto materiálu je vytvorený motorický podklad pre celý druhý obraz a melodicky sa vinie takmer celou operou. Citácia celého motívu však zaznie len raz, a to pri Uhorčíkovom konštatovaní „Chytili ma, ale som im ušiel“. Každý obraz je vytvorený z veľkého množstva krátkych úsekov, ktoré sú kontrastné rytmom, melodikou, tempom a dynamikou. Cikker dosahuje expresiu pomocou prudkej zmeny temp. Využívaním alla breve (dvojnásobne rýchlo alebo dvojnásobne pomaly) bez predošlej prípravy zmeny tempa, docieli okamžité kontrasty, ktoré majú psychologizujúci moment. Opera je hudobne zložitá pre dirigenta i orchestrálnych hráčov, najmä z dôvodu častého striedania taktových zadelení.

Inštrumentácia diela je postavená na protikladoch striedania farieb sláčikov a dychov. Cikker často využíva tmavé orchestrálne farby, ktoré vykresľujú basklarinet, fagoty s kontrafagotom, violončelá a kontrabasy. Pri ľudových tancoch používa autor vysoký D-klarinet, ktorý je dnes už vzácnosťou.

Moje prvé stretnutie s Cikkerovou opernou tvorbou bol hudobne prepracovaný Coriolanus. Vo svojej prvotine Juro Jánošík si však nastavil takú vysokú latku, že ju považujem za dokonalú partitúru.”

J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016, foto: Jozef Lomnický

J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický

Roman Polák, režisér: „Jánošíka som sa snažil preniesť do súčasnosti bez nejakých vážnych modernistických prvkov, ako tému konfliktu medzi vládcami a poddanými. Historické fakty v tomto prípade nie sú až také podstatné. Jadrom príbehu je niečo, čo nás vzrušuje a nenecháva ľahostajnými. To, že počas inscenácie prechádzame z minulosti do súčasnosti, nie je prvoplánový režisérsky prostriedok. Je to spôsob, ako poukázať na to, že nožnice medzi bohatými a chudobnými sa v našej spoločnosti roztvárajú stále viac. Opera Juro Jánošík nie je historickým stereotypom – je to dielo, ktoré sa aktuálne prihovára súčasnosti.“

J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016, foto: Jozef Lomnický

J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický

J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016, foto: Jozef Lomnický

J. Cikker: Juro Jánošík, ŠOBB, 2016,
foto: Jozef Lomnický

Repríza inscenácie banskobystrickej Štátnej opery Juro Jánošík sa uskutoční v rámci najväčšej prehliadky slovenskej hudby s názvom Epoché, ktorá sa pri príležitosti Roka slovenskej hudby opäť vracia do Bratislavy po desiatich rokoch. Organizátorom je Hudobné centrum. Hlavným cieľom Epoché je predstaviť slovenské hudobné umenie v čo najširšom historickom aj interpretačnom rozmere a uviesť diela skomponované na našom území od čias renesancie po 21. storočie. Podobne ako aj pri 1. ročníku Epoché v roku 2006, sa i tentoraz jeho súčasťou stane 28. ročník festivalu Nová slovenská hudba, ktorý sa dramaturgicky sústreďuje predovšetkým na prezentáciu slovenskej súčasnej hudobnej tvorby. Hlavným organizátorom Novej slovenskej hudby je Spolok slovenských skladateľov.

Ján Cikker: Juro Jánošík
Opera v 6 obrazoch a troch dejstvách
Štátna opera

repríza 8. novembra 2016, HB SND

Hudobné naštudovanie a dirigent: Marián Vach
Réžia: Roman Polák
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
Kostýmy: Peter Čanecký
Scéna: Jaroslav Valek
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Zbormajsterka: Iveta Popovičová

osoby a obsadenie

Juro Jánošík: Michal Hýrošš
Jánošíkov otec: Ján Galla a. h.
Mikuš, Jánošíkov kmotor: Slavomír Macák
Milka, jeho dcéra: Patrícia Macák Solotruková
Skala: Zoltán Vongrey
Uhorčík: Martin Popovič
Hrajnoha: Matúš Bujňák a.h.
Gajdošík: Jozef Gráf a.h.
Ladislav Okoličányi: podžupan Ivan Zvarík
Alexander Čemický, štátny žalobca: Anton Baculík a. h.
Boldižár Palugyay: Marián Hadraba
Elena Palugyayová, zemianka: Slavomíra Kaprálová
Tibor Radvanský, zeman: Dušan Kubíny
JozefJakuffy, zeman: Daniel Kováčik
Jakub Löwenburg, zeman: Karol Kurtulík
Ján Záhora, krčmár: Igor Lacko
Mara, jeho žena: Eva Lucká
Zuza, ich dcéra: Veronika Mihalková a. h.
Lehotský, veliteľ pandúrov: Marek Pobuda a. h.
Piccolini, tanečný majster: Jozef Šamaj a. h.
Študenti: Darina Benčová, Michaela Kraus
Ivana Kurtulíková, Juraj Kašša
Kňaz: Igor Kúchen

Spoluúčinkujú orchester, zbor a balet Štátnej opery
Koncertný majster: Oldřich Husák

www.stateopera.sk

Viac informácii o diele, skladateľovi a obsah opery TU…

Pripravil: Ľudovít Vongrej

zdroj: ŠO

fotogaléria

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár