Cikkerove Tiene a Vzkriesenie

V tomto roku uplynulo 60 rokov od uvedenia štvrtej opery Jána Cikkera Vzkriesenie. Svetová premiéra sa uskutočnila 18. mája 1962 v Národnom divadle v Prahe a slovenská 22. septembra 1962 v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave. Písať o tejto opere však nemožno bez zmienky o predchádzajúcej, tretej opere Mr. Scrooge s pôvodným názvom Tiene. Skladateľova manželka Katarína to vystihla stručne: „Scrooge a Vzkriesenie – to sú dve diela, dve opery, ktoré Jano písal – jednu od strachu, že zomrie a druhú s hnevom, aby dokázal, že ešte žije.“ (Mr. Scrooge a operná tvora Jána Cikkera, 1999, s. 43)

Tiene

Tiene sa nad životom Jána Cikkera začali skláňať koncom roku 1957, keď vážne ochorel, hrozila mu amputácia nohy, prípadne aj nezvratný koniec. V tomto rozpoložení sa mu dostala do rúk Dickensova Vianočná koleda (tiež Vianočná rozprávka, Vianočná novela, Vianočná pieseň), ktorú si znova a znova čítal. Začal sa stotožňovať s postavou Mr. Scroogea, ktorému traja vianoční duchovia odkrývali priebeh jeho života a skutkov. Aj Cikker prehodnocoval svoj doterajší život, svoje názory, prácu, činy.

Na liečení v Kúpeľoch Sliač v januári 1958 ho začal prenasledovať zvláštny štvortónový hudobný motív (a¹ – e¹ – dis¹ – b¹), ktorý sa stal hlavným motívom postavy Mr. Scroogea a z ktorého Cikker postupne spracoval celú operu. Jeho boj s chorobou, so životom i so sebou samým, je majstrovsky zakódovaný do hudobnej štruktúry diela, plnej nadzmyslových javov a sugestívnych zážitkov. Na rozdiel od Dickensa nechal svoju hlavnú postavu zomrieť. S apelom pre všetkých „memento mori!“

Prečítajte si tiež:
• Ján Cikker – obhajca operných hriešnikov

V našich rozhovoroch sa Ján Cikker často vracal k tejto opere a vždy zostal rozrušený. Aj kvôli jej ďalšiemu osudu, ale hlavne pre jej obsah a pre to, čo prežíval pri jej zrode. Mr. Scroogea, podľa vlastných slov, nechal zomrieť namiesto seba, očisteného od hriechov, polepšeného a s odpustením od tých, ktorým ublížil.

Operu ešte s pôvodným názvom Tiene odsúdili predstavitelia Zväzu slovenských skladateľov na svojom zjazde 4. – 6. decembra 1959 ako dielo, ktoré je ideovo v rozpore s vtedajším svetonázorom. Dôsledkom bolo prerušenie už rozbehnutého naštudovania diela v SND v Bratislave. Svetovej premiéry už s názvom Mr. Scrooge sa dočkalo na hudobnom festivale v Kasseli 5. októbra 1963 a naštudovania v Bratislave 30. novembra 1963. Teda až po úspešnej premiére štvrtej opery Vzkriesenie.

Vzkriesenie

Vo viacerých rozhovoroch sa Cikker vyjadril, že „im“ ďakuje za odsúdenie opery Mr. Scrooge, pretože bez toho by Vzkriesenie nikdy nebol napísal. Doslova si povedal: „Ja vám teraz ukážem!“ (Sliač 3.júna 1988) A písal s veľkým, až horúčkovitým, nasadením. Rovnomenný Tolstého román (príbeh slúžky a neskôr prostitútky Kaťuše Maslovovej a jej zvodcu, kniežaťa Dmitrija Nechľudova) poznal už z čias gymnaziálnych štúdií v Banskej Bystrici.

Podľa Kroniky študentského vzdelávacie spolku Detvan pri chlapčenskom gymnáziu, ktorá zaznamenala jeho viacero podujatí, dňa 17. októbra 1928 si študenti pripravili program zameraný na osobnosť spisovateľa L. N. Tolského a jeho román Vzkriesenie. Ján Cikker tam zahral dve klavírne sklady – Au Matin od Benjamina Godarda a vlastnú kompozíciu.

Že po svojom zdravotnom znovuzrodení siahol k námetu Vzkriesenia, je celkom pochopiteľné. Od tretej opery si operné libretá Cikker písal sám. Preto, lebo najlepšie vedel, čo chce vyjadriť, lebo sám sebe najlepšie rozumel názorovo, filozoficky i morálne, aj ako skladateľovi. Operou Vzkriesenie s tromi dejstvami, šiestimi obrazmi a tromi intermezzami podľa rovnomenného románu L. N. Tolstého sa podrobne zaoberal muzikológ Vladimír Zvara v publikácii Vzriesenie/Auferstehung. Genéza, osudy a interpretácia operného diela (Bratislava, 2000).

Preto pridávam len niekoľko svojich postrehov. Libreto Cikker začal písať, podľa jeho slov, vlakovou scénou. Kľúčovým dramatickým zlomom v živote hlavnej postavy Katuše, s ktorej utrpením veľmi súcitil. „Vždy som zobrazoval trpiacich, vždy som ich pohladil a nikdy nezomreli, aj keď zomreli.“ (Sliač 17.6.1988) V tejto súvislosti poznamenal, aké je to zaujímavé, že opera má taký obrovský aparát, sóla, zbor, orchester, a pritom zobrazuje jeho najintímnejšie city.

A tu sa núka malé pristavenie sa pri uplatnení ukrajinskej ľudovej piesne (Túžba moja letí jak večerný vánok) na konci 1. obrazu opery. Túto pieseň pripomína aj zbor trestancov v 6. obraze začínajúci tenoro­vým sólom ,,Priletíš holúbok ponad hory k nám / rád by som priletel, rád by som hrkútal, jastrab ma uchvátil, nemôžem, umieram.“ (Cantus choralis slovaca 1996, zborník zo sympózia, s. 81 – 82)

Možno nenápadná drobnosť, ale možno si tu pripomenúť Cikkerove vyjadrenie, že opera vyjadruje jeho najintímnejšie city. Ak sa pozrieme na jeho zborovú tvorbu, vidíme, že pozostáva takmer zásadne zo spracovania slovenských a ukrajinských ľudových piesní. Jeho otec padol v prvej svetovej vojne na Ukrajine pri meste Lipowiec. V druhej svetovej vojne aj on sám ako vojak pochodoval po Ukrajine a popritom neúspešne hľadal otcov hrob.

Utrpenie otca v bezhraničnej a neriešiteľnej situácii, jeho spomienky na domov a rodinu, mu iste pripomínalo utrpenie Katuše a jej spoluväzňov. Aj Katušu, podobne ako Scroogea, nechal na rozdiel od predlohy zomrieť. Zomrela, hoci vlastne nezomrela, pretože bola vzkriesená.

Svetová premiéra Vzkriesenia v Prahe zaznamenala veľký úspech. Naštudoval a dirigoval ju Jaroslav Krombholc (réžia Karel Jernek, scénický výprava Zbyněk Kolář). Hlavné postavy Katuše a Nechľudova stvárnili Alena Míková a Teodor Šrubař. Na premiére bol prítomný aj významný režisér Walter Felsenstein, ktorý na recepcii po predstavení Cikkerovi gratuloval k úspechu po kľačiačky. Inscenáciu si bol v Prahe pozrieť aj umelecký riaditeľ Edinburgského hudobného festivalu Lord Harewood (bratranec kráľovnej Alžbety II.), ktorý sa postaral o jej uvedenie na festivale v Škótsku 18. augusta 1964.

Slovenská premiéra opery sa konala v SND v Bratislave 22. septembra 1962 pod taktovkou Ladislava Holoubka, v réžii Kornela Hájka a so scénografickou výpravou Ladislava Vychodila. V hlavných úlohách účinkovali Margita Abrahámová (Katuša), Bohuš Hanák (Knieža Nechľudov), Nina Hazuchová (Sofia Ivanovna, teta), Ľuba Baricová (Mária Ivanovna, teta), Janko Blaho (Ferapont Smelkov, bohatý kupec), Ján Hadraba (predseda súdu), Gustáv Papp (Simonson, politický väzeň) a ďalší.

„Prvá bratislavská inscenácia diela priniesla celý rad kvalitných výkonov, predovšetkým pokiaľ ide o hudobné stvárnenie, ale ako celok nebola hodnotená jednoznačne kladne. …Hudobné naštudovanie Ladislava Holoubka väčšina recenzentov posudzovala jednoznačne pozitívne, a tak to hodnotil i skladateľ (dirigentovu precíznosť a obdivuhodné pochopenie Cikkerovho hudobnodramatického štýlu dokladá napr. aj jeho skvelá štúdiová nahrávka opery »Mister Scrooge«). … Inscenácia podľa recenzií mocne oslovila publikum; recenzentka (pozn. Viera Šedivá) videla »ľudí plačúcich v tme počas dejstiev a cez prestávky sústredené, zamyslené tváre.« Roku 1964 bola inscenácia pohostinsky uvedená v drážďanskej Štátnej opere a v berlínskej Komickej opere a 22. januára 1965 v divadle Theater an der Wien vo Viedni.“ (V. Zvara: Vzkriesenie, 2000, s. 276 -277).

Od pražskej a bratislavskej premiéry mala opera Vzriesenie úctyhodných 22 nových naštudovaní a desiatky repríz, predovšetkým na nemeckých operných scénach. V Bratislave bolo opätovné naštudovanie v roku 1976 (Z. Košler, B. Kriška, L.Vychodil) a 5. októbra 1996 (D. Štefánek, M. Fiuscher, M. Ferenčík). Pri príležitosti premiéry bola v priestoroch Opery SND sprístupnená monografická výstava Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici Ján Cikker – skladateľ a človek (scenár M. Bárdiová a V. Zvara), ktorá potom bola inštalovaná aj na viacerých miestach Slovenska, v Slovenskom inštitúte v Budapešti a v Berlíne.

Na Slovensku Cikkerovo Vzkriesenie uviedlo aj Štátne divadlo Košice v roku 1963. Opera SND plánovala v apríli 2022 uviesť koncertné prevedenie tejto opery, z ktorého mala vzniknúť prvá kompletná slovenská nahrávka tohto diela. Vedenie divadla muselo pre zdravotnú indispozíciu z radov sólistov túto udalosť presunúť na nový termín, ktorý zatiaľ nie je známy.

Tiene a Vzkriesenie. Dve prelomové opery neodmysliteľne prepojené aj so životom Jána Cikkera. V našom rozhovore o opernej tvorbe povedal: „Vnútorný obrat nastal v »Mr. Scroogeovi« smerom k etickým problémom, k pohľadu do seba, čo so sebou prinieslo i zmenu hudobných prostriedkov a ich usporiadanie. Po národných a vlasteneckých námetoch v prvých operách to bol absolútny prelom, skok k ľudskému vnútru a zložitej psychike človeka. Ale za najsilnejšiu operu, kde som sám za seba povedal všetko, považujem »Vzriesenie«. Je to ako keď autor sám sebe dá vieru v zlepšenie, v ľudskosť, vieru, že aj tá najmenšia pravda čistého človeka nemôže byť len predmetom krivdy.“ (OPUS MUSICUM 9/84, s. 284)

Autor: Marianna Bárdiová

video
nahrávka Národného divadla v Prahe, dirigent: Jaroslav Krombholc