Dnes je: sobota, 22. 9. 2018, meniny má: Móric, zajtra: Zdenka

Claudio Scimone odišiel do dirigentského neba

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Padova – Hudobný svet smúti. Uznávaný taliansky dirigent a zakladateľ súboru I Solisti Veneti Claudio Scimone zomrel v rodnom meste Padova 6. septembra 2018 na následky komplikácií spôsobených zlomeninou rebier. Scimone sa zapísal do análov barokovej hudby predovšetkým ako neúnavný propagátor diela Antonia Vivaldiho a jeho súčasníkov.

Rodák zo severotalianskej Padovy utrpel pred niekoľkými týždňami fraktúru rebier v dôsledku úrazu na dovolenke. Po počiatočnej stabilizácii sa jeho stav náhle zhoršil a v noci z 5. na 6. septembra bojoval s vážnymi respiračnými problémami. Pred bránami Vianoc, 23. decembra, by sa dožil 84 rokov.

Claudio Scimone (1934 – 2018),
foto zdroj: internet

Jeho láska k hudbe nevyhasla ani po tragickom páde. Posledný koncert v románsko-gotickom Chráme pustovníkov (Chiesa degli Eremitani) v Padove Scimone oddirigoval posediačky. Jeho ansámblu I Solisti Veneti naposledy tlieskali v severotalianskom Bressanone 2. septembra 2018.

Baroko semper crescit et augetur

Latinské motto, podľa ktorého všetko krásne rastie a množí sa, Scimone naplnil do bodky. Ovládať taktovku sa naučil u Dmitriho Mitropula a Franca Ferraru, ale „škrabanec na mesiaci“ – povedané slovami technologického vizionára Steva Jobsa – zanechal s ansámblom I Solisti Veneti (Benátski sólisti). Založil ho v roku 1959. Skupina barokových expertov vdýchla život zabudnutým dielam Settecenta na šiestich tisíckach koncertov na všetkých kontinentoch. Podľa portálu Globalist.it však do svojho repertoáru zaradila aj skladby súčasných autorov Alessandra Cadaria, Nicola Campograndeho či multižánrového Pina Donaggia skomponované špeciálne pre tento ansámbel starej hudby. „Celé Benátsko smúti nad stratou veľkého hudobného majtra, ktorý so svojimi Benátskymi sólistami v značnej miere prispel k poznaniu a šíreniu najlepšieho repertoáru benátskej hudby, od Vivaldiho k Albinonimu, od Galuppiho po Benedetta Marcella, od Salieriho až k Boccherinimu,“  uviedol pre národnú tlačovú agentúru ANSA taliansky politik a bývalý minister pôdohospodárstva počas vlády Berlusconiho štvrtého kabinetu Luca Zaia.

Na poli opery sa Claudio Scimone presadil ako hnací motor renesancie javiskových diel Antonia Vivaldiho. Pod svetlami nahrávacieho pultu sa z iniciatívy dirigenta z Veneta ocitla Vivaldiho verzia stredovekého príbehu Ludovica Ariosta o šialenom karolínskom rytierovi Orlando furioso. Štúdiová snímka opery, ktorá dovtedy „spala“ v podobe manuskriptu, po prvý raz vyšla na labeli Erato v roku 1978 s dominujúcou mezzosopranistkou Marilyn Horne.

Claudio Scimone a I Solisti Veneti,
foto zdroj: globalist.it

Scimoneho druhou vášňou bol Gioachino Rossini: zosnulý dirigent má na konte novodobé svetové premiéry Rossiniho dramatických kreácií Mosé in Egitto (Mojžiš v Egypte), Maometto secondo (Mehmed II. Dobyvateľ) a sofoklovskej Edipo a Colono (Oidipus na Kolóne z Thébskej trilógie). Participoval tiež na kritickej edícii Rossiniho diela pod krídlami Fondazione Rossini v Pesare. V muzikologickej aktivite Scimone pokračoval ako riaditeľ edičného projektu Edizioni de I Solisti Veneti, pod značkou ktorého uzreli svetlo sveta tematické katalógy (vedecky autorizované zoznamy skladieb) majstrov benátskeho baroka.

V 80-tych rokoch (1979 – 1986) hviezdil ako dirigent portugalského Orquesta Gulbenkian v Lisabone. Komorné teleso sa v roku 1971 pretransformovalo na 66 členný kolektív, ktorý si pod vedením Taliana výrazne rozšíril repertoárové portfólio. O niečo menej známa je Scimoneho didaktická aktivita. 27 rokov zastával funkciu riaditeľa Konzervatória Pollini v rodnej Padove.

Rekviem bez aplauzu

Vo svete klasickej hudby bolo 8. septembra 2018 pusto. Staronový interiér paduánskeho Chrámu pustovníkov sa stal dejiskom pohrebných obradov za zosnulého hudobníka, ktorých sa zúčastnili talianske politické špičky na čele s predsedníčkou senátu Mariou Elisabettou Alberti Casellati a primátorom mesta Padova Sergiom Giordanim. „Je to obrovská strata pre taliansku kultúru,“ skonštatoval pred vchodom do kostola podľa severotalianskeho lídra medzi denníkmi Il Gazzettino syn predsedníčky senátu Alvise Casellati. Diplomovaný advokát sa po štúdiu práv vrhol na orchestrálne dirigovanie a v súčasnosti patrí medzi veľké nádeje talianskeho dirigentského neba.

K dôstojnosti obradu prispel spev neapolského tenoristu Alda Caputa. Ten v decembri 2017 absolvoval so Scimoneho inštrumentalistami vianočné turné. Absolvent konzervatória v Bari vstúpil do povedomia širokej verejnosti vďaka duetu L‘amore non ha fine (Láska nemá konca) na poslednom albume popovej speváčky Valentini Giovagnini, ktorý vyšiel až po jej smrti v roku 2009.

Pohrebné obrady za Claudia Scimoneho, 2018,
foto zdroj: mattinopadova.gelocal.it

Claudia Simoneho odprevadili na poslednej ceste tisícky ľudí. Medzi smútočnými hosťami nechýbala hudobníkova manželka Clementine a sestra Giusy, ani jeho dlhoročná spolupracovníčka sopranistka Cecilia Gasdia, v súčasnosti superintendantka letného festivalu v Arene di Verona. V sanktuáriu, ktoré sa po bombardovaní po 2. svetovej vojne dočkalo kompletnej obnovy, zazneli v podaní súboru I Solisti Veneti diela Bacha, Albinoniho, ale aj Masseneta či Griega. Po doznení posledného tónu nikto v chráme netlieskal. Rekviem bez auplazu bolo Scimoneho posledným želaním.

Pripravila: Lucia Laudoniu

zdroj: internet, agentúrne správy

video

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lucia Laudoniu

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár