Čo s operetou?

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Opera SND zaradila do programu svojej aktuálnej sezóny Nedbalovu operetu Poľská krv, aby si „v predvečer“ osláv svojej storočnice uctila svojho niekdajšieho riaditeľa a dirigenta, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil v dvadsiatych rokoch minulého storočia formovanie profesionálneho operného divadla na Slovensku. O skladateľovi aj o jeho najznámejšom diele už internetový časopis Opera Slovakia priniesol podrobné informácie. Preto sa prednostne zameriam na hodnotenie premiér konaných v historickej budove SND v dňoch 13. a 14. apríla 2018.

Ako inscenovať operetu, od svetovej premiéry ktorej uplynulo takmer 105 rokov, ako sa vyrovnať so žánrom hudobno-zábavného divadla, ktorý bol úzko zviazaný so svojím spoločenským kontextom a potom často zatracovaný, no stále je (časťou populácie najmä v stredoeurópskom regióne) žiadaný. Ak sa dodnes klasické operety hrajú v slovenských operných divadlách, je to pre ich hudobné hodnoty, nad ktorými pri absolútnych kritériách síce môžu muzikológovia ohŕňať nos, no hudobné čísla z nich milujú nielen priaznivci krásneho spevu, ale aj operní speváci. Horšie je to s úrovňou libreta a javiskovou podobou operetných diel. No vari príbehy mnohých muzikálov či filmových komédií nie sú rovnako naivné a prijateľnejším pre dnešného diváka ich robí len modernejší šat?

O. Nedbal: Poľská krv, Opera SND, 2018,
Eva Hornyáková (Helena Zarembová), Gustáv Beláček (Jan Zaremba), Ján Babjak (Bronio von Popiel),
foto: Anton Sládek

Ak základným (hoci niekedy predimenzovaným) zmyslom moderného inscenovania opery je jej priblíženie sa súčasníkovi aj nejakým myšlienkovým posolstvom, k čomu ako barličky najlepšie padne prenesenie príbehu do súčasných reálií, v operete tento prístup nepovažujem za akceptovateľný. Bratislavská inscenácia Mariána Chudovského sa oň preto celkom oprávnene ani nepokúsila a jediným prvkom zosúčasnenia (ak nepočítame v podstate zanedbateľný, vo výtvarnej zložke naznačený posun v časovom určení príbehu do obdobia secesie) je nový preklad Jána Štrassera. Ten približuje text slovníku dnešnej ulice, no v niektorých (ako to pri moderných prekladoch býva) sa horšie spieva než kostrbaté staré preklady. Inscenátori však predsa z predlohy mohli vyťažiť viac. Z hľadiska dramaturgického bolo možné predsa len niektoré hovorové dialógy zostručniť (predstavenie by tým získalo väčší spád) a odpustiť si v texte extempore smerom k súčasným pomerom, ktoré sa hodia skôr do kabaretu než do operetného predstavenia na národnej opernej scéne. Pokiaľ ide o scénografické riešenie, jeho úskalia sú dvojakého druhu. Scénografom Jaroslavom Valekom vytvorený obrovský, horizontálne členený priestor je síce vhodný pre pôsobivé tanečné kreácie a zborové výjavy, ale pri sólových výstupoch si v ňom speváci ťažšie hľadajú intímnejší priestor a vokálne (pokiaľ nespievajú na rampe) sa v ňom strácajú. Inscenácia výrazne forsíruje baletné čísla (choreograf Igor Holováč), čo je síce v hudobno-zábavnom divadle prirodzené, no aj tak sa tu javia mierne nadužívané. Mimo nich sa režisér pokúsil príbeh dynamizovať častým používaním točne, pričom „spojovacie“ články skladateľovej hudby by sa bez toho určite zaobišli. Vôbec pohybu (neraz nemyslím na tanec) je v priestorovo predimenzovanej inscenácii zbytočne veľa. Situovanie protagonistov v záverečnom finále pred ozaj „operetnú“ oponu na proscénium možno chcelo podčiarknuť, že hlavnou kvalitou diela nie je naivný príbeh ale Nedbalova hudba. Tá zaiste potešila všetkých priaznivcov operety.

O. Nedbal: Poľská krv, Opera SND, 2018,
Jozef Kundlák (Senowicz), Katarína Juhásová (Helena Zarembová), Tomáš Juhás (Boleslaw Baranski),
Zbor Opery SND, Pressburg Singers,
foto: Anton Sládek

O. Nedbal: Poľská krv, Opera SND, 2018,
Jana Bernáthová (Wanda Kvasinska), Eva Šeniglová (Jadwiga Pawlova), Ján Babjak (Bronio von Popiel),
foto: Anton Sládek

Za dirigentským pultom stál banskobystrický Marián Vach, známy ako skvelý verdiovský interpret. Skúseností s operetou má pomenej. Možno svoju úlohu zohrala skutočnosť, že nie je zvyknutý na bratislavské akustické priestory, ale orchester znel zvukovo občas predimenzovane a dynamicky menej diferencovane. Niektoré hudobné čísla sa vydarili viac (Blondýnky…) iné menej. Pomerne kvalitnú úroveň malo sólistické (zdvojené) obsadenie.

Dielo má v podstate päť zaujímavých vokálnych partov – dva tenorové, dva sopránové a jeden basový. Úlohu ľahtikárskeho Bola (napísanú pre prvého tenora, spevácky vďačnú, no nie príliš náročnú) stvárnili Tomáš Juhás a Miroslav Dvorský. Výkon prvého z nich bol milým prekvapením tak z hľadiska pohybového (ako tvárny herec sa doteraz príliš neukazoval) i hlasového. Vo vokálnom kreovaní dokázal viac než v minulosti vyrovnať svoj hlas v stredoch i výškach. Dvorský ako vždy zaujme farbou hlasu, spočiatku jeho tón znel trocha pritvrdo a herecky bol úspornejší. Postava bonvivána je vďačná najmä tým, že skladateľ napísal pre jej interpreta krásnu áriu Dievča sám osud… (melódia je viackrát opakovaná ako motív lásky), ktorej čo do pôsobivosti a istej ľúbivosti môže konkurovať len o šesť rokov neskôr napísaná Korngoldova Glück, das mir verblieb. Dve rôzne Heleny mala inscenácia v Kataríne Juhásovej-Štúrovej a Eve Hornyakovej. Prvá zaujala predovšetkým hlasovo, jej tón najmä vo vyšších stredoch znel tmavo a farebne (naznačujúc možný hlasový vývoj), menej presvedčivá bola v herectve a deklamácii prózy. Hornyáková vystavala part Heleny vyslovene lyricky a vokálne menej výrazne, no nahradila to suverénnejším pohybom, gestikou a mimikou a väčšou hravosťou prejavu. Dobré výkony odviedli predstavitelia Zarembu, hoci ho koncipovali pomerne rozdielne. „Diplomat“ v podaní Jána Gallu bol pochopený stareckejšie a čudáckejšie s väčším dôrazom na komický účinok, Gustáv Beláček hral postavu s intelektuálnym nadhľadom a eleganciou a spevácky suverénne ako basbarytón zvládol aj náročnú hlboko položenú áriu. Pri komicky vďačnej úlohe Bronia šiel Ján Babjak (najmä v mimike) bližšie k hraniciam karikatúry neúspešného milenca, Martin Gyimesi ho charakterizoval jednoduchšie a bez prehrávania. Speváčky stvárňujúce baletnú primadonu Wandu – Jana BernáthováPetra Nôtová pôsobili herecky pomerne uvoľnene a hlasovo štandardne. Podstatne menšiu spievanú úlohu jej matky Jadwigy kreovala výraznejšie Eva Šeniglová než Jitka Sapara-Fischerová. Zo štyroch Bolových priateľov (na druhej premiére v závere zbytočne hlasovo forsírovali svoj spev) najosobitejšie boli výkony predstaviteľov Mirského Františka Ďuriača a Juraja Petra. Opäť obaja pristúpili k charakteristike postavy inak, takže sa zdá, že réžia ponechala interpretom inscenácie dosť voľného priestoru na dopracúvanie svojich kreácií. Dobre pôsobili zbory v naštudovaní Ladislava Kaprinaya.

O. Nedbal: Poľská krv, Opera SND, 2018,
Zbor Opery SND, Balet SND,
foto: Anton Sládek

Poľská krv si v Slovenskom národnom divadle zaiste nájde vďačných návštevníkov lačných po ľahšej múze, hoci k celkového profilu nielen sezóny ale stavu Opery SND povedala len okrajové slovo.

Autor: Vladimír Blaho

písané z premiér 13. a 14. 4. 2018

Oskar Nedbal: Poľská krv (Polenblut)
klasická opereta v troch dejstvách
Opera SND
premiéry 13. a 14. apríla 2018
historická budova SND

inscenačný tím

Hudobné naštudovanie: Marián Vach
Dirigenti: Marián Vach, Dušan Štefánek
Réžia: Marián Chudovský
Choreografia: Igor Holováč
Scéna: Jaroslav Valek
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Dramaturgia: Pavol Smolík

osoby a obsadenie

Helena Zarembová: Eva Hornyáková, Katarína Juhásová-Štúrová
Gróf Boleslaw Baranski: Miroslav Dvorský, Tomáš Juhás
Wanda Kwasinska, tanečnica varšavskej opery: Jana Bernáthová, Petra Nôtová
Bronio von Popiel, Baranského priateľ: Ján Babjak, Martin Gyimesi
Jan Zaremba, statkár, Helenin otec: Gustáv Beláček, Ján Galla
Jadwiga Pawlova, Wandina matka, Jitka Sapara-Fischerová, Eva Šeniglová
Šľachtici, priatelia grófa Baranského:
Mirski: František Ďuriač, Juraj Peter,
Gurski: Ivan Ožvát, Igor Pasek
Senowicz: Jozef Kundlák, Jiří Zouhar
Wolenski: Daniel Hlásny, Martin Smolnický
Slečna von Drygalska: Daria Ďurišová, Nora Chmelik
Kontesa Jozia Napolska: Monika Kyšková, Mária Štúrová
Wlastek, Baranského sluha: Dmytro Dubrovskyy, Martin Ešek

Spoluúčinkuje Orchester a Zbor Opery SND a Pressburg Singers pod vedením Janky Rychlej

www.snd.sk

fotogaléria

video


 

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár