Covid-19 si vzal ďalšiu obeť, slávneho ruského basistu Jevgenija Nesterenka

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Ak chceme na prstoch rúk zrátať najväčších basistov sveta v posledných troch dekádach minulého storočia, s presahom do nového milénia, Jevgenij Nesterenko by bol určite medzi nimi. A to v konkurencii, v tom čase neporovnateľne vyššej s dnešnou. V sobotu 20. marca 2021 podľahol vo Viedni zákernému covidu-19.

Keď som sa túto smutnú správu dozvedel, až ma zaskočilo, že už mal 83 rokov. Jeho viacnásobné bratislavské hosťovania a predstavenia, ktoré som s ním videl po roku 1989 vo Viedenskej štátnej opere, ostali natoľko živé a plastické, akoby od tých čias neuplynulo viac než tridsať rokov. Viem, je to subjektívne. Ale niekedy akoby sa čas zastavil…

M I. Glinka: Ruslan a Ľudmila, Boľšoj teatr Moskva, 1972, Jevgenij Nesterenko (Ruslan), foto: Archív Boľšoj teatr

Jevgenij Nesterenko sa narodil 8. januára 1938 v Moskve. Keď mal jedenásť rokov, rodina sa presťahovala do Čeľabinska, kde chodil do školy. Vo svojom vysokoškolskom štúdiu sa prvou voľbou stal Leningradský inžiniersko-stavebný inštitút, ktorý absolvoval v roku 1961. Zároveň študoval spev, najskôr súkromne a potom na Štátnom konzervatóriu Rimského-Korsakova v bývalom i dnešnom St.Peterburgu.

Prvým divadlom, v ktorom získal Jevgenij Nesterenko v roku 1963 pevné angažmán, bolo Štátne akademické divadlo opery a baletu v Leningrade, tiež nazývané Malým divadlom (to len v pomere k Mariinskému), dnes je Michajlovským divadlom. Tam debutoval ako Kráľ v Prokofievovej Láske k trom pomarančom, spieval v Bohéme, v Cárskej neveste, Trubadúrovi, Eugenovi Oneginovi, no už v roku 1976 presedlal do Mariinského (vtedy Kirovovho) divadla. Jeho prvou postavou na prvej petrohradskej scéne bol Končak v Borodinovom Kniežati Igorovi. V roku 1970 zvíťazil na prestížnej Medzinárodnej súťaži P. I. Čajkovského.

Ďalšia cesta mladého basistu viedla do Veľkého divadla v Moskve, v sólistickom ansámbli ktorého zotrval od roku 1971 do 2002. Moskve bol teda verný aj počas celej bohatej medzinárodnej kariéry, odštartovanej už v 70.rokoch. V Boľšom teatri vytvoril desiatky postáv ruského a svetového repertoáru. V začiatkoch to bol opäť Borodinov Končak (neskôr aj titulný Igor) v Kniežati Igorovi, Kočubej v Čajkovského Mazepovi, Gremin v Eugenovi Oneginovi, Sobakin v Rimského-Korsakovovej Cárskej neveste, Gounodov Mefisto vo Faustovi, či titulný Musorgského Boris Godunov, ktorým sa preslávil po celom svete.

M. P. Musorgskij: Chovanščina, Boľšoj teatr Moskva, 1975, Jevgenij Nesterenko (Dosifej), foto: Archív Boľšoj teatr

Vo Veľkom divadle svojho rodného mesta stvárnil svojho prvého Filipa II z Verdiho Dona Carla, Reného z Čajkovského Jolanty, Dosifeja z Musorgského Chovanščiny, ale aj Bartókovho Modrofúza, Bizetovho Escamilla z Carmen a naposledy v roku 2001 Zaccariu vo Verdiho Nabuccovi. Bolo ich oveľa viac, najmä z ruskej tvorby. Boľšoj teatr mal aj za socializmu privilégium reprezentovať vo svete (to dostal Nesterenko aj individuálne), takže jeho meno v 70. rokoch sa stávalo známym po celom svete. V milánskej La Scale v sezóne 1972/1973 hosťovalo Veľké divadlo a Nesterenka spoznalo ako Borodinovho Igora, Čajkovského Gremina i Glinkovho titulného Ruslana.

Jevgenij Nesterenko stál na operných a koncertných pódiách celého sveta. V čase geopolitického rozdelenia, v rámci kontaktov s východnými krajinami, vystupoval pravidelne vo všetkých metropolách socialistického tábora.

Bratislavčania si spomínajú na prvé hosťovanie Veľkého divadla v SND roku 1973 (Nesterenko s Jelenou Obrazcovou boli šokujúcimi objavmi), na jeho piesňový recitál z ruskej tvorby a naposledy na rok 1984. V Opere SND, v rámci Bratislavských hudobných slávností, sme Jevgenija Nesterenka uvítali v dvoch jeho dominantných postavách. Ako titulného Musorgského Borisa Godunova (Marínou bola Jelena Obrazcova a Dimitrijom Andrej Kucharský) a ako Filipa II vo Verdiho Donovi Carlovi.

M. P. Musorgskij: Boris Godunov, Opera SND, 1984, Jevgenij Nesterenko (Boris Godunov), foto: Anton Sládek/Archív SND

V časopise Film a divadlo som v Nesterenkovom Borisovi vyzdvihol, ako „gestom a pohybom, frázou a dynamickou ozdobou premieňal tvorivý potenciál do života komplikovanej postavy cára, ktorého vývojový oblúk zachytil s nevšednou sugestívnosťou“. Vo Verdiho Filipovi som obdivoval jeho syntetické umenie, schopnosť autentického frázovania a nesmiernu osobnostnú charizmu.

Prečítajte si tiež:
Jevgenij Nesterenko – svetový interpret Musorgského Borisa Godunova na scéne SND

Jevgenij Nesterenko vládol skôr vyššie posadeným, nie „čiernym“ basom, niekedy ho uvádzali ako basbarytonistu, ktorý bol podopretý výbornou technikou, vďaka ktorej sa dokázal zo dňa na deň preorientovať zo špecifického ruského interpretačného slohu do sfér talianskeho belcanta. Preto aj jeho repertoár obsiahol vyše dvadsať postáv ruských skladateľov, Verdiho party od raných, začínajúc Obertom, Zaccariom v Nabuccovi, Attilom a Silvom v Ernanim až po Procidu v Sicílskych nešporoch, Fiesca v Simonovi Boccanegrovi a Filipa II v Donovi Carlovi.

Blízku afinitu k talianskej poetike demonštroval aj v dielach Vincenza Belliniho (Norma, Námesačná), Gaetana Donizettiho (Anna Bolena na festivale v Bregenzi v roku 1986), ale aj v rade postáv z pera Gioachina Rossiniho. Z komických to boli Barbier zo Sevilly, Talianka v Alžíri, z polovážnych Straka zlodejka, z vážnych Armida, Mojžiš, Semiramide, ale aj v scénickej kantáte Cesta do Remeša. No a pochopiteľne, bol špičkovým, s nuansami sa pohrávajúcim Mefistofelom, či už vo francúzskej verzii Charla Gounoda alebo talianskej Arriga Boita.

G. Verdi: Attila, Gran Teatre del Liceu Barcelona, 1984, Ghena Dimitrova, Jevgenij Nesterenko, foto: Archív Gran Teatre del Liceu Barcelona

So súborom Veľkého divadla sa predstavil v newyorskej Metropolitan Opere, nestal sa však „tvárou“ tohto operného domu. Viac sa zameral na európske scény, najmä na Viedenskú štátnu operu či milánsku La Scalu. Tlieskali mu však opakovane v londýnskej Covent Garden, v Berlíne, Mníchove, Madride, Barcelone, na festivaloch v Arena di Verona či Savonlinna.

V Teatro alla Scala sa zapísal už počas hosťovania Veľkého divadla v Moskve, no individuálne v ňom debutoval ako Mefisto v Gounodovom Faustovi (1977). Nasledoval Arkel v Debussyyho Pelléasovi a Mélisande, titulný Mojžiš v Rossiniho opere, Colline v legendárnej Kleiberovej a Zeffirelliho Bohéme s Luciano Pavarottim, Ileanou Cotrubas a Luciou Popp ako Musettou. V Scale mu tlieskali tiež v Stravinského Kráľovi Oidipovi, ako Sarastrovi v Mozartovej Čarovnej flaute, či v basovom parte Verdiho Requiem.

G. Puccini: Bohéma, Teatro alla Scala 1979, Lucia Popp, Giorgio Giorgetti, Jevgenij Nesterenko, Luciano Pavarotti, Ileana Cotrubas…, foto: Archív Teatro alla Scala

Vo Viedenskej štátnej opere patril od roku 1995 k ozdobám obsadení Verdiho Dona Carla, Musorgského Borisa Godunova, bol humorným Donom Basiliom v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly, Mefistom, Bancom, Ramfisom. Bol nielen spevácky jedinečným, veľký rozsah hlasu ovládal brilantnou technikou a herecky sa dokázal so stvárňovanými úlohami stotožniť priam činoherne.

Pri jednej postave sa treba zastaviť, spieval ju najčastejšie. Bol to Vodník v Dvořákovej Rusalke v poeticko-iluzívnej réžii Otta Schenka, hudobnom naštudovaní Václava Neumanna, kde mal za parterov Gabrielu Beňačkovú, Petra Dvorského a Evu Randovú.

Jevgenij Nesterenko nepatril k disidentom, podľa rôznych prijímaných leninských vyznamenaní bol zrejme skôr politicky lojálnym. To mu zároveň umožňovalo brázdiť svet, vracať sa domov a napokon zakotviť do Viedni. Takmer po celý život sa venoval aj pedagogike. Pravidelne v Moskve a neskôr na konzervatóriu vo Viedni. K jeho žiakom patria aj slovenskí umelci Hana Štolfová-Bandová (v Moskve) a Štefan Kocán vo Viedni. Okrem nich Čech Filip Bandžak, Maďari Gábor Bretz či už nežijúci László Polgár a mnoho ďalších.

Jevgenij Nesterenko, zdroj: internet

Jevgenij Nesterenko bol aktívnym na koncertných pódiách ako oddaný interpret ruských piesní a romancí, spieval v oratóriách a kantátach, nahral desiatky operných kompletov. Svet opustil napriek úctyhodnému veku nečakane. Covid-19 si nevyberá. V dôsledku pandémie pozostalí oznámili, že vo Viedni sa nebude konať oficiálna rozlúčka a po kremácii urna poputuje do Moskvy. V srdciach operných milovníkov ostáva Jevgenij Nesterenko zapísaný ako jeden z najväčších basistov nedávnej minulosti. Navyše, Bratislavčanom sa vynárajú aj osobné spomienky. A tie sú trvalé.

Autor: Pavel Unger

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár