Dá sa rozleptať opera? Dá. Stačí zájsť na novú Carmen do SND

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Je mimo diskusie, že inscenovať chronicky známe a populárne tituly je obrovské riziko. Carmen od Georgesa Bizeta je prototypom práve tejto kategórie javiskových opusov. Časť publika pozná bratislavské uvedenia, rozhľadenejší diváci medzinárodný kontext a myslieť treba aj na nováčikov v hľadisku. O to zodpovednejšia je nutnosť hľadať čo najvernejší (áno, aj moderný) obraz o diele.

V Opere Slovenského národného divadla sa Carmen z pera Georgesa Bizeta zabývala od jej vzniku v roku 1920. Medzi ich javiskovými životmi nikdy nebola dlhšia absencia. Za ostatných sedem desaťročí, teda od času keď zaznievala v slovenčine a v roku 2002 po prvýkrát v origináli (dovtedy išlo o české preklady), sa vystriedali až do terajšej premiéry len štyri inscenačné verzie. Zato vo Wasserbauerovej realistickej (polemizoval by som s prívlastkom „socialisticky“) réžii sa Carmen dožila 146 predstavení (od polovice 60. rokov som zachytil veľa jej repríz), počty Fischerovej, Kriškovej a Chudovského uvádza v článku Carmen v histórii Opery Slovenského národného divadla Vladimír Blaho. A správne konštatuje, že na prelomovú inscenáciu SND nemalo šťastie.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Luis Chapa (Don José), Annunziata Vestri (Carmen), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND

Určite je nás viac, čo sme na Bizetovo najhranejšie dielo natrafili v zahraničí. Moja skúsenosť sa začína legendárnou Felsensteinovou podobou z berlínskej Komische Oper, vedie cez hyperiluzívny model Zeffirelliho na festivale vo Verone či vo Viedni, kde ho nedávno vystriedalo zaujímavé moderné poňatie Calixta Bieita. A z pamäti, hoci som Carmen pradávno videl aj v parížskej Opéra Comique, mi neschádza najmä berlínska inscenácia Martina Kušeja či pražská Jozefa Bednárika. Osobne Bizetov hit nevyhľadávam, no repertoáre sú ním presýtené, takže sa mu ťažko vyhnúť.

Prečítajte si tiež:
Francúzska opera v storočnej histórii Slovenského národného divadla

Novú Carmen v Opere SND by som za predpokladu, že nie sme v období po pandémii (dúfajme, že to platí), keď divadlá i diváci vyšli z normálneho rytmu, príliš nevítal. Ale v poriadku, Bratislava nie je jediná, ktorá siaha aj po hitoch a chce mať plnú sálu. V kontexte s ďalšími plánovanými titulmi aktuálnej sezóny je dokonca prirodzeným dramaturgickým vyvážením ponuky.

Otázkou už len je, že v akom hudobnom, speváckom a vizuálnom tvare. V novom prevádzkovom systéme blokov (volal som po ňom dávno, a nie som sám, no za trocha iných okolností) sa momentálne Opera SND dostala úplne do programového zajatia Bizetovej opery. Zhostil sa jej šéfovský tím. Režisérom je riaditeľ súboru Lubor Cukr, hudobné naštudovanie podpísal ako svoju prvú samostatnú premiéru šéfdirigent Kevin Rhodes.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Annunziata Vestri (Carmen), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND

Ozvali sa síce otázniky, či práve pomerne nový riaditeľ má v búrlivých časoch režírovať. Jednou z možných reakcií je holý fakt, že napríklad dnes už bývalému intendantovi berlínskej Komische Oper Barriemu Koskymu patrila možno až väčšina réžií. Samozrejme, dajú sa nájsť aj opačné príklady. Takže ponechajme bokom momentálnu pozíciu Lubora Cukra v súvislosti s jeho koncepciou Carmen, od tradičného modelu na míle vzdialenou.

Nazdávam sa, že kľúčová otázka, či ide o inscenáciu „modernú“ (úvodzovky dávam pre nevýstižný, hoci paušalizovaný prívlastok), nie je namieste. Veľa predlôh sa dá posunúť aj do dneška bez ujmy z ich dejovej a hudobnej osnovy. Lubor Cukr však touto cestou nešiel, hoci sa to mohlo na prvý pohľad zdať. V prvom rade, jeho réžia a scénická i kostýmová výbava Davida Janoška nie sú zrkadlom dnešného Španielska, či hocktorého kúta sveta. Posunuli príbeh do 80. rokov minulého storočia, údajne aj z dôvodov „farebnosti“ obdobia po páde Francovho totalitného režimu. A motív slobody, napriek tomu, že Carmen ho má vo svojej DNA ako jeden z hlavných komponentov, si Lubor Cukr povýšil na leitmotív koncepcie.

Prečítajte si tiež:
Lubor Cukr: Carmen je tak trochu jeden veľký žúr slobody

Ani to by som až tak nenamietal. Ako problém bratislavskej inscenácie nevnímam dobu jej zakotvenia. Pokojne to mohli byť aj súčasné dni hockde vo svete. Veď láska pravá i vypočítavá, žiarlivosť, sloboda, klamstvá, pašeráctvo, dezertérstvo, vraždy, etnické menšiny, koridy atď. nie sú ničím výnimočným. A myslím, že by sa nedostali do priamej kolízie s nadčasovou Bizetovou hudbou.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Róbert Remeselník (Remendado), Eva Hornyáková (Micaëla), Martin Morháč (Dancairo), Ondrej Šaling (Don José), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND

To, čo ma vo vizuálnom tvare vyrušovalo väčšmi, je zrejme cielené naštrbenie logiky libreta. Vynechanie hovorených dialógov, hoci v minimalizovanej verzii, by predĺžili predstavenie len o pár minút (nuž keď chceme hrať Carmen, jednoducho musíme prijať, že nejde o krátku operu), no ani to nie je problém číslo jeden. Vážnejšie sú iné zásahy. Týkajú sa poňatia štýlu, ktorý sa začína už počas predohry pred oponou (na spôsob póz, pripomínajúcich módnu prehliadku evokujúcu k potleskom) a vrcholí v totálne rozleptanom štvrtom dejstve.

Poďme k veci. Kde je logika bratislavskej kvetinovej árie Dona Josého z 2. dejstva, keď v prvom mu Carmen nevenuje (či nehodí doňho) kvetinu? O čom vlastne spieva? Priznám sa, zaregistroval som to až na 2. premiére. Prečo detský zbor pochoduje pred vojakmi (boli to vôbec vojaci?), keď sa výmena stráží odohrá len prevzatím akejsi listiny a deti nemajú koho napodobňovať? Ťažko uveriť, že pred tabakovou továrňou či kasárenským dvorom (ťarbavo oddeľovaný priestor posuvným plotom), na stole s bielym obrusom, naservíruje Micaëla Josému z diaľav domova prinesenú polievku.

Prečítajte si tiež:
Georges Bizet, autor nesmrteľnej opery Carmen
Poznáte Bizetovu Carmen?
Slovenské národné divadlo predstavilo 103. sezónu
Opera SND uvádza premiéru Bizetovej Carmen

Scénograf a kostymér David Janošek sa už v SND predstavil v nevydarenom Dvořákovom Čertovi a Káči, no tentoraz bol jeho vklad podstatne deformujúcejší. Či robotníčky z tabakovej továrne vychádzajú alebo sa do nej po prestávke vracajú, je vlastne jedno (ich vstup je cez predný bočný vchod z hľadiska a miznú za závesmi, predstavujúcimi budovu), no ich kostýmy prehnanou pestrosťou farieb a strihov pripomínajú skôr cirkus. Mužský zbor ponecháva režisér často statický, zatiaľ čo ženský (možno i komparz) celú habaneru preexponovane pretancuje.

Nielen na tomto mieste sa vynárajú úvahy, do akej miery réžia kalkuluje s tanečným, cirkusovým, šoubiznisovým a muzikálovým arzenálom (4. dejstvo v časti pred vstupom do pomyselnej a teda na javisku sa nenachádzajúcej arény, uvádzané príchodom aktérov cez uličku v hľadisku za skandovania divákov, bez ohľadu na to, že prúdi hudba), aby kamuflovala nedostatky v personálnom vedení postáv. No a vystreľované konfety sú gýčom par excellence.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Katarína Hano Flórová (Carmen), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND
G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Terézia Kružliaková (Mercedes), Katarína Hano Flórová (Carmen), Martin Gyimesi (Remendado), Zoya Petrova (Frasquita), Martin Morháč (Dancairo), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND

Zatiaľ čo prvé dve dejstvá s výhradami by mohli byť stráviteľné (až na pečenie palaciniek u Lillasa Pastiu, predstavovaného krčmárkou a tiež neustála prítomnosť Escamilla), dvojica obrazov po pauze je už za hranicou tolerancie „autentickosti“ Cukrovej a Janoškovej výpovede. O horách, kde pašeráci skrývajú svoj tovar, nemôže byť reč. Ani pri bujnej fantázii, zvlášť keď na javisko prinesú stoly, spoja ich, prikryjú obrusom a to len preto, aby si José a Escamillo vo vzájomnej bitke mohli po nich poskákať.

O poburujúcom začiatku scény býčieho zápasu v záverečnom akte som už sa už v stručnosti zmienil, no samotný záverečný dvojspev Carmen a Josého dramatickú účinnosť stratil nadobro. Prítomnosť Micaëly ako prízraku, do polohy „polo-mefista“ posunutého Escamilla, z rohu sledujúceho dianie (prečo by mal byť v aréne, všakže?), no predovšetkým tanečne štylizovaný a bodovým lúčom svetla krvopotne sledovaný záver, bol skôr paródiou na finále drámy.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Annunziata Vestri (Carmen), Luis Chapa (Don José), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND

Dala by sa rozobrať aj kopa ďalších faulov tejto štýlovo rozleptanej a scénicko-kostýmovej katastrofy, vrátane pokusu o prestávkový „happening“ s dievčatami z javiska (ruku na srdce, Lubor Cukr nie je Peter Konwitschny vo francúzskej verzii Dona Carlosa vo Viedni), no viac priestoru si jej tvorcovia ani nezaslúžia.

Hudobne pripravil novú Carmen šéfdirigent Kevin Rhodes. Za zmienku stojí fakt, že otvoril všetky u nás zaužívané škrty a nechal zaznieť Bizetovu hudbu tak, ako bola pôvodne skomponovaná. Pri problematickej akustike opernej sály a rozdielnych recenzentských miestach, sa vnem hudobnej koncepcie mierne líšil. Vezmem si teda ako kritérium optimálne sedadlo na druhej premiére. Rhodes, ak už pristúpil ku kompromisu stiahnuť spojovacie slovo, musel pozliepať hudobné čísla za cenu zaškrípania logiky. Prvé dve dejstvá tvaroval lyricky, snažil sa o transparentný a v detailoch vypointovaný zvuk nanovo rozmiesteného orchestra, no darilo sa mu to nie na sto percent. V chúlostivých miestach poľavila súhra so sólistami, občasné nepresnosti sa vyskytli aj v orchestri.

Prečítajte si tiež:
Kevin Rhodes: Operu Carmen poznám od útleho detstva a okamžite som sa do nej zamiloval
Kevin Rhodes: V skutočnosti je práve opera príčinou, prečo som sa chcel stať dirigentom

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Annunziata Vestri (Carmen), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND

Druhú časť poňal v sýtejších farbách, orchestru vtisol viac zvukového objemu a nebyť optickej zložky, mohlo by finále nabrať na komplexnej dramatickej sile. Zbory pripravil Ladislav Kaprinay, Bratislavský chlapčenský zbor MagdalénaGabriel Rovňákovci. V štandardnej, ale aj logicky modernizovanej inscenácii, by sa dal výkon zboru hodnotiť pozitívne. V danom prípade však museli svoje sily sčasti rozdeliť aj do tancov. Pri tak preferovanej choreografii je ich tvorkyňa Tereza Kmotorková v bulletine uvedená len ako „pohybová spolupráca“.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Annunziata Vestri (Carmen), Pavol Remenár (Dancairo), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND

Na dvoch premiérach sa predstavili obe kompletné obsadenia. Prvou Carmen bola hosťujúca talianska mezzosopranistka Annunziata Vestri. Nie je podstatné, že ja som ju viackrát počul na festivaloch v Bergame a St. Margarethen, no nášmu publiku nebola ani prostredníctvom predpremiérovej tlačovej konferencie, ani v bulletine (jedine na webe), predstavená. Skúsená umelkyňa dobre pozná svoje prednosti, ktoré sú vo farebnej a tým aj výrazovo variabilnej strednej a hlbokej polohe. Zároveň vie o svojich limitoch, ako výškam udeliť len nevyhnutnú dĺžku ich držania. Celkovo bola jej Carmen síce nie strhujúca, ale akceptovateľná.

Katarína Hano Flórová, ako súčasť zredukovaného pevného sólistického ansámblu Opery SND, začína lavírovať medzi sopránovým a mezzosopránovým odborom. Po Dvořákovej Káči sa pokúsila dokázať, že rozsah partu Carmen v zásade zvláda aj v hĺbkach. Vie ich vyspievať, no rezervy, aby práve v nich mohla čarovať výrazom a zvádzať rafinovanými farebnými nuansami, jej neostali. Vynahradila si to vysokou polohou, ktorá je pre ňu prirodzenou.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Katarína Hano Flórová (Carmen), Ondrej Šaling (José), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND
G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Luis Chapa (Don José), Annunziata Vestri (Carmen), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND

Premiérovým Donom Josém bol mexický rodák Luis Chapa, ktorý nie je na scéne SND nováčikom. Voči jeho výkonu možno mať viacero výhrad. Notový zápis poníma príliš voľne, miestami sú intonačné i vibračné výkyvy za tolerovateľnou hranicou. Hlas v lyrických úsekoch už nepôsobí príliš sviežo, no v dramatických pasážach má ešte potrebný objem a tónový výtlak. Ak teda vedenie súboru zjavne siaha viac po hosťoch, tak Luisa Chapu za veľkú výhru považovať nemožno.

Ondrej Šaling reprezentuje domáce obsadenie Dona Josého. Treba uznať, že dôstojne. Neoplýva síce mimoriadnou príťažlivosťou timbru a v lyrickej rovine partu to v prvej polovici trocha chýbalo. No po prestávke jeho výkon naberal na dramatickosti a pri vždy presnej intonácii Šalingov pomaly už spinto tenor vytiahol zo svojho rezervoáru obdivuhodne kovové a koncentrované tóny. Herecky bol podstatne vierohodnejší, než José zahraničného hosťa.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Eva Hornyáková (Micaëla), Daniel Čapkovič (Escamillo), Luis Chapa (Don José), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND
G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Mariana Sajko (Micaëla), foto: Marek Olbrzymek / SND

Obe Micaëly sú domáce. Eve Hornyákovej by part mohol sedieť viac, je stále vyslovene lyrickým sopránom, no nemilo prekvapili štrbiny vo vyrovnanosti tónu v polohách. Popri okrúhlych sa objavili aj ostrejšie, priškrtené, menej lahodné. Pre Marianu Sajko nie je Micaëla ideálnym partom a avizovaná Donizettiho Maria Stuarda už vonkoncom. Mám trocha obavy, že z výbornej lyrickej koloratúry sa stane univerzálny soprán, lebo už dnes možno pociťovať, že pri rozširovaní tónu, inak okrem neznejúcich hĺbok príjemného, sa objavuje zavše viac vibrata.

Escamillo je možno vďačnou postavou, no s neveľmi pohodlne zakotveným partom. Spievajú ho aj basisti aj barytonisti, lebo jeho tessitura je niekde uprostred. Csaba Kotlár, dnes už sólista pražského Národného divadla, konečne debutoval v SND. Ťažko nájsť typovo priliehavejšieho predstaviteľa ženského idolu, aj v danej réžii s umelo pridanými vlastnosťami. Kotlárov hlas znel farebne a okrúhlo vo všetkých polohách okrem hĺbok.

G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Csaba Kotlár (Escamillo), Ondrej Šaling (José), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND
G. Bizet: Carmen, Opera SND, 2022, Daniel Čapkovič (Escamillo), zbor Opery SND, foto: Marek Olbrzymek / SND

Daniel Čapkovič už má prax v dramatickom repertoári a hoci nie je naslovovzatým typom Escamilla, spevácky si počínal veľmi dobre. Jeho hlas nadobúda na objeme, tmavšej farbe a stále je technicky koncentrovaný, pevne a lesklo znejúci.

Menšie postavy sú obsadené domácimi sólistami i členmi Operného štúdia SND. Pre tých druhých je to cenná skúsenosť a overenie schopností spievať s orchestrom, čo na svojej štúdiovej platforme nemávajú. Niektorým sa to podarilo viac, iným menej.

Posledné slová by som venoval bulletinu. Nebudem sa odvolávať na nesúlad príhovoru dramaturgia Jozefa Červenku s realitou, kde hovorí o verzii s dialógmi. K ich vynechaniu zrejme došlo až neskôr. Čo však zarazilo je, že ak sa našlo miesto pre mená troch desiatok členov inscenačného tímu a všetkých spolupracovníkov, odignorovalo sa sólistické obsadenie. Papierik vložený do bulletinu nemôže byť náhradou dôstojnej kapitolky „osoby a obsadenie“.

Vo svete sa stretávame v princípe s dvoma typmi bulletinov. V jednom sa nachádzajú dokonca aj vopred určené termíny sólistov pri alternáciách, v iných (tam, kde sa v blokoch menia obsadenia) sú „len“ denné vložky. Tie však nie sú nepatrným letáčikom, ale obsahujú aj životopisy spevákov. Náš „inovatívny“ bulletin považujem za neúctu voči sólistom. Nič viac a nič menej. Inscenácia si bude nejaký čas žiť svoj život, bude polarizovať mienku (nič proti tomu) a o publikum sa Bizetova Carmen báť nemusí. Nech je hocaká.

Autor: Pavel Unger

písané z premiér 29 a 30. septembra 2022

G. Bizet: Carmen
Opera SND, sála opery a baletu novej budovy
Premiéry 29. a 30. septembra 2022

Hudobné naštudovanie: Kevin Rhodes
Dirigenti: Kevin Rhodes, Zuzana Kadlčíková
Réžia: Lubor Cukr
Scéna a kostýmy: David Janošek
Pohybová spolupráca: Tereza Kmotorková
Svetelný dizajn: Tomáš Příkrý
Zbormajster: Ladislav Kaprinay
Zbormajstri Bratislavského chlapčenského zboru: Magdaléna Rovňáková, Gabriel Rovňák ml.
Dramaturgia: Jozef Červenka

Carmen: Katarína Hano Flórová, Annunziata Vestri
José: Luis Chapa, Ondrej Šaling
Escamillo: Daniel Čapkovič, Csaba Kotlár
Micaëla: Eva Hornyáková, Mariana Sajko
Frasquita: Andrea Vizvári, Zoya Petrova
Mercedes: Denisa Hamarová, Terézia Kružliaková
Dancairo: Martin Morháč, Pavol Remenár
Remendado: Martin Gyimesi, Róbert Remeselník
Morales: Robin Červinek, Martin Morháč
Zuniga: Ivan Lyvch, Jinxin Chen
Lillas Pastia: Margot Kobzová
Tanec: Zuzana Lisoňová, Adriana Pinková, Mária Majeríková, Ivana Antolová, Dominika Vanková
orchester a zbor Opery SND
Bratislavský chlapčenský zbor

www.snd.sk

Vypočujte si tiež:

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár