Ďalšia slza za veľkým umelcom – zomrel dirigent Gianluigi Gelmetti

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Zrejme si pravidelní návštevníci Bratislavských hudobných slávností spomenú na ročník 2015, keď k nám zavítal Filharmonický orchester Monte Carlo na čele s talianskym dirigentom Gianluigim Gelmettim. Rossiniho Stabat Mater i Mozartov klavírny koncert vyvolali búrku ovácií. Žiaľ, od 11. augusta 2021 už maestro nie je medzi živými.

Správa o smrti Gianluigiho Gelmettiho, presne mesiac pred jeho 76. narodeninami, rýchlo obletela hudobným svetom. Skonal v Monte Carle, kde žil a v rokoch 2012 až 2016 pôsobil ako hudobný riaditeľ tamojších filharmonikov. Hudobný talent Rimana sa prejavil už v detstve, hral na klavíri a dokonca v šestnástich rokoch stál za dirigentským pultom orchestra v Siene.

Bol žiakom Franca Ferraru na Accademii di Santa Cecilia vo svojom rodisku, potom študoval u Sergiu Celibidacheho v Siene a u Hansa Swarowského vo Viedni. Gianluigi Gelmetti bol všestranne orientovaným hudobníkom, operným i symfonickým, aj keď punc špecialistu na belcantovú literatúru mu patril právom. Neskôr sa venoval tiež kompozícii, ba viacero opier aj sám režíroval.

Gianluigi Gelmetti (1945 – 2021), foto: Umberto Favretto

Medzinárodný prienik mu zaistilo hosťovanie s Berlínskymi filharmonikmi, no tlieskali mu rovnako návštevníci koncertov vedúcich orchestrov vo Viedni, Paríži, Londýne, Mníchove, Miláne, St. Peterburgu, Prahe, v USA, Austrálii a na mnohých iných miestach sveta. Bol rovnako silný na symfonickej i opernej pôde.

V nemnohých etapách svojho umeleckého života stál na pozícii hudobného a umeleckého riaditeľa orchestrov i operných domov. K nim patrí napríklad pôsobenie na čele Rozhlasového symfonického orchestra v Stuttgarte, v Teatro dell´Opera v Ríme, štyri roky strávil v šéfovskom kresle filharmónie v Sydney a poslednou kapitolou bolo vedenie filharmonikov v Monte Carle (2012 – 2016). Nebola to však definitíva, dirigoval pravidelne aj naďalej.

Jeho symfonický repertoár bol rozsiahly, od klasicizmu cez romantizmus až po súčasnú tvorbu. Rovnako v opere bolo spektrum jeho záujmu otvorené doširoka. V Royal Opera House Covent Garden v Londýne debutoval Pucciniho Lastovičkou, v milánskom Teatro alla Scala okrem viacerých koncertov naštudoval v roku 1998 Donizettiho Lucreziu Borgiu s Renée Flemingovou v titulnej úlohe. Rossiniho Viliamom Tellom strhol pozornosť publika v Zürichu i Paríži, v Neapole zasa Verdiho Sicílskymi nešpormi.

Klaňačka po predstavení Verdiho opery La traviata v Teatro dell’Opera di Roma, Renato Bruson, Franco Zeffirelli, Angela Gheorghiu, Gianluigi Gelmetti, Vittorio Grigolo, foto: FB Angela Gheorghiu

Najväčší počet operných titulov však pripravil pre operu v Ríme, ktorej šéfoval celé desaťročie. No už predtým v nej naštudoval napríklad Massenetovu Herodiadu. Popri dielach talianskych skladateľov (Rossini, Verdi, Puccini, Mascagni), uviedol napríklad aj Gavaliera s ružou od Richarda Straussa a nevyhýbal sa ani modernej tvorbe.

Samostatnou kapitolou bolo jeho pôsobenie na Rossini Opera Festivale v Pesare, kde v rokoch 1982 až 1999 zažiarili jeho naštudovania Tancrediho (ním na festivale debutoval aj sa lúčil), Signora Bruschina, Straky zlodejky, Otella či Viliama Tella, ale aj Stabat Mater. Na mladšom rossiniovskom fóre v nemeckom Bad Wildbade v rokoch 2017 rehabilitoval v koncertnej verzii jedinú Rossiniho operu, ktorá v Pesare nikdy nezaznela. Tou je rarita Edoardo e Cristina. O rok neskôr naštudoval poslednú zo série neapolských drám, Zelmiru.

Gianluigi Gelmetti (1945 – 2021), foto: Archív Rossini Opera Festival Pesaro

Mal som to šťastie byť prítomný na viacerých predstaveniach, kde maestro Gelmetti dokazoval, že pod jeho rukami sa partitúry Gioachina Rossiniho (v Pesare Otello, Viliam TellTancredi a v Bad Wildbade oba vyššie spomenuté tituly) stávajú plnokrvnými drámami, kde nielen sólisti, ale rovnako orchester kreslia atmosféru a vnímavo reflektujú dej. Svoje nadšenie som v recenzii na Tancrediho z festivalu v Pesare (1999) v Hudobnom živote sformuloval takto: „Hudobné naštudovanie Gelmettiho ťažko pomenovať inými slovami ako dokonalé. Dokázal namaľovať tie najrafinovanejšie odtiene, najcitlivejšiu dynamiku (záverečné decrescendo do hladiny ppp), dokázal byť vláčne spevný i razantný v rytme a tempách“.

A ešte raz si dovolím použiť vlastný citát. Týka sa bratislavského uvedenia Rossiniho Stabat Mater na BHS 2015. Nikdy predtým, ani neskôr, som ho u nás v autentickejšej podobe nezažil. V internetovom časopise Opera Plus som napísal: „Gelmettiho koncepcia je absolútne jasná, gestá čitateľné, jeho vcítenie sa do štruktúry a melodiky bytostné. Keď sprevádzal dvojspev sopránu a mezzosopránu stačilo sa obrátiť k dámam, tu ani žiadne gesto s taktovkou nebolo potrebné“. Kvarteto vtedy tvorili rešpektovaní sólisti Cinzia Forte, Laura Polverelli, Celso Albelo a Mirco Palazzi (pozn. red.: o koncerte sme na Opera Slovakia písali TU…).

BHS 2015, Filharmonický orchester Monte Carlo, Slovenský filharmonický zbor, zľava: Jozef Chabroň, Cinzia Forte, Laura Polverelli, Gianluigi Gelmetti, Celso Albelo, Mirco Palazzi, foto: Peter Brenkus

Gianluigi Gelmetti bol majiteľom celého radu vyznamenaní a cien, pôsobil tiež pedagogicky. Bol aktívny až do vypuknutia pandémie. Ešte v roku 2019 dirigoval v Terste Rossiniho Stabat Mater, Verdiho Macbetha v Cremone a Brescii. Ďalšie projekty v nasledovnom roku (Verdiho Alzira či Boitov Mefistofele) zo známych dôvodov odpadli a plánovaného Rossiniho Otella v decembri 2021 v belgickom Liège sa už nedožil.

Nebol azda až natoľko rozcestovaný, možno ani širšej verejnosti známy. Nedirigoval v MET ani na festivale v Salzburgu (ktovie prečo?), bol však plne skoncentrovaný na svoje projekty a naplnil ich vrchovato. Kto zažil predstavenia či koncerty s Gianluigim Gelmettim, musel byť jeho umením a osobnostnou charizmou zasiahnutý. Rovnako ako pri smutnej správe, že maestro s veľkým M, už nie je medzi nami.

Autor: Pavel Unger

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár