Daniel Raiskin so Slovenskou filharmóniou energicky a dojímavo proti vojne na Ukrajine

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pripravujúc sa na koncert Slovenskej filharmónie s jej šéfdirigentom Danielom Raiskinom, všimla som si v deň vypuknutia vojny na Ukrajine status tohto rešpektovaného a myslím, že nielen mnou milovaného umelca na Facebooku – „net vojne – nie vojne“. A večer v bratislavskej Redute sme sa všetci pokúšali vystrábiť zo šoku, ktorý ani v mysli nikto nechcel pripustiť. Za našimi východnými hranicami je od štvrtka 24. 2. 2022 vojna.

A potom ma upútala zmena programu. Pôvodná dramaturgia bola vyvážená a premyslená. Mali znieť suita z baletu Igora Stravinského Vták ohnivák, po nej skladba Nu.mu.zu Giju Kančeliho a v druhej polovici kantáta pre mezzosoprán, zbor a orchester, op. 78 Alexander Nevskij Sergeja Prokofieva, ktorú skladateľ napísal po tom, čo s úspechom zaznela ako hudba k slávnemu Ejzenštejnovmu filmu v roku 1939.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Daniel Raiskin sa s vedením a dramaturgiou Slovenskej filharmónie rozhodol kantátu o historickej epizóde 13. storočia, súvisiacu s bojom ruského ľudu proti švédsko-nemeckej inváznej koalícii, neuviesť. Klásť dielo do súvisu s aktuálnym dianím je možno prehnané, ale vnímam to ako gesto a vyjadrenie odporu k vojne, ktokoľvek ju vedie. Každé paušálne odsúdenie národa za uvedenie diela považujem za scestné, najmä nie jeho intelektuálov a umelcov. Ani Raiskina, ani filharmóniu, by nikto neodsúdil za dielo, vychádzajúce z histórie spred 700 rokov. Druhá vec je, čo cítil umelec, Rus, Európan a svetoobčan, ktorého bohatosť tkvie aj v jeho pôvode z najeurópskejšieho ruského mesta, z Petrohradu, tvárou v tvár k agresii, týkajúcej sa priestoru, v ktorom roky žije a pracuje a aj jeho rodiny a nás.

Koncert Raiskina so Slovenskou filharmóniou v deň vypuknutia vojny na Ukrajine vo štvrtok 24. 2. 2022 bol silnou manifestáciou proti vojne – presne takou, aká sa odohrávala aj vonku v bratislavských uliciach a na celom svete. Akoby sa aj na okamih strácal dôvod navštíviť koncert či divadlo… Zúfalstvo a beznádej si prirýchlo nachádzajú miesto v našom srdci. Veď roky 1938 alebo 1968 niektorí z nás ešte zažili. Prepadli sme však ilúzii, že vojna už nebude, nesmie nastať, pretože by zničila planétu…

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Aký bol teda koncert a ako sa hralo umelcom Slovenskej filharmónie v ten ťažký deň?

Na úvod zaradila Symfóniu č. 7 h mol, Nedokončenú, D. 759 Franza Schuberta, dielo, ktoré vzbudzuje otázniky skôr hudobné ako historické. Spory z minulosti o dokončenosti uzatvoril čas a v Redute znela ako dojímavé pohladenie. Romantické zvuky súladili s neistotou a nostalgiou publika. Pri iných koncertoch sledujem všetkých hráčov, vo štvrtok som nedokázala odtrhnúť oči od Raiskina. Cítila som rozruch, napätie, aj keď taký veľký profesionál, akým Raiskin nesporne je, sa dokáže sústrediť na výkon za každých okolností.

A myslela som aj na Ullmanna, Krásu, Kletzkého či Šostakoviča. Ako ich hudba prinášala úľavu tam, kde vládla beznádej, v šialených časoch koncentrákov, bojov a utrpenia. Som presvedčená, že filharmonici so svojím šéfdirigentom nachádzali aspoň na krátky čas v Schubertovi oporu – len na nič nemyslieť, hrať, hrať, formovať tón, oblúk, legato. Hrali sústredene a profesionálne.

K Schubertovi sa dobre hodil ďalší nemecký autor, Johannes Brahms a jeho Rapsódia pre alt, mužský zbor a symfonický orchester, op. 53. Toto dielo naštudovala sólistka napochytre na základe prosby dirigenta Raiskina, keď sa rozhodol program zmeniť. Polina Shamaeva, sólistka moskovského divadla Novaja opera a Maďarskej štátnej opery, sa diela ujala iba niekoľko hodín pred koncertom. Chapeau bas! Ukázala svoj krásne sfarbený hlas, zamatový mezzosoprán s veľkou nosnosťou. Mne osobne sa páčila jej snaha o rovný tón a výraz bez prepínania citov.

Polina Shamaeva, Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Rapsódia je dielom zamilovaného Brahmsa (do Julie, dcéry Clary Schumannovej). Vznikla na poéziu Johanna Wolfganga von Goetheho. Ocenila som uverejnenie originálnych textov a ich prekladu (hoci celkom nechápem, prečo redaktori Slovenskej filharmónie vynechali „von“, keď to k menu spisovateľa jednoducho patrí). Krásne dielo, v ktorom má priestor mužský zbor. Tiež mal na prípravu extrémne málo času, ale podal výborný výkon (naštudovanie Jozef Chabroň).

Nasledovala ária Mŕtve pole z pôvodne plánovanej kantáty Alexander Nevskij, op. 78 Sergeja Prokofieva. Shamaeva bola v Prokofievovom diele suverénna, jej hlas má náležitý volumen. Disponuje nielen technikou, ale dielam prepožičiava výraz, v ktorom cítiť nežnosť, ale nie gýč, skôr istú eleganciu a rezervovanosť. Publikum ju náležite odmenilo. 

Raiskin sa po Schubertovi dostal v druhej polovici koncertu k dielam, kde azda mohol nájsť úľavu a prostredníctvom svojho umenia ju priniesol aj poslucháčom. Vybral skladbu vynikajúceho gruzínskeho skladateľa Giju Kančeliho, ktorého skladbu Styx pre sólovú violu, miešaný zbor a orchester uviedol v Redute so Slovenskou filharmóniou v roku 2015.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Poslucháči, ktorí sledovali festival súčasnej hudby Melos étos, zažili tohto charizmatického Gruzínca v roku 2007 ako hlavného hosťa festivalu. Do Bratislavy sa rád vracal aj za svojimi priateľmi I. Zeljenkom a V. Godárom. A okrem iných diel sme vtedy mohli počuť jeho kantátu Svetlý žiaľ. Kančeliho hudba poznačila aj filmový svet, bol majstrom ticha. To, čo v jeho tvorbe oslovovalo mnohých, sú pramene pochádzajúce z gruzínskej liturgickej hudby a polyfónie. Kančeli, ale aj Schnittke a Pärt, boli v rokoch postmoderny, ktorá v stredoeurópskom priestore v 80. rokoch nastúpila s energiou jej vlastnou, boli vyhľadávanými tvorcami na Východe a neskôr aj na Západe, a to hlavne po vypuknutí občianskej vojny v Gruzínsku. Skladateľa osud zaviedol do Berlína a neskôr do Antverp.

Na koncerte v Redute znelo dielo Nu.mu.zu, ktoré autor skomponoval v roku 2015. Názov je v sumerčine a údajne znamená „neviem“. Je vzburou proti násiliu a mementom pre všetky generácie. Dramaturgia ho zaradila na koncert Daniela Raiskina v čase, keď nikto nevedel, že sa 24. februára 2022 stane tak smutne aktuálnym. Dielo objednal Belgický národný orchester a autor ho venoval dirigentovi Andrej Borejkovi, ktorý stál na čele orchestra Slovenskej filharmónie pred týždňom – mal tú česť uviesť Nu.mu.zu premiérovo v Bruseli, teda ešte za života skladateľa (Kančeli zomrel v roku 2019).

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Veľký orchester filharmonikov znel v súzvuku sláčikov, dychových a bicích nástrojov s takou energiou, že ten apel bolo možné počuť všade. Dielo je pretkané neopakovateľnou nehou, melodickou krásou a pôvabom, akoby v sólovom klavíri, neskôr zdupľovanom harfou a bicími, ale aj krásnym sólom koncertného majstra (Jarolím Emmanuel Ružička), pripomínalo krehkosť sveta a vystríhalo, prosiac s pokorou a potom nástojčivo odmietalo násilie.

Slovenská filharmónia hrala s úžasnou oddanosťou, stali sa jednoliatym prosiacim telesom – hráči, dirigent a publikum. Raiskinove ruky hladili, ale aj náležite razantne nastoľovali tempá a vrcholy dynamických oblúkov skladby. Umelci pod jeho vedením znásobili memento diela.

Kančeli sa k dielu vyjadril takto: „To, čo sa deje vo svete, mi postupne, krok za krokom, ničí poslednú nádej v mojom vedomí, bez ktorej pre nás všetkých život stráca zmysel. „Neviem“, čo sa stane v budúcnosti. Keď som však stratil nádej, stále snívam o svete, v ktorom fanatizmus, sektárske spory a násilie už nie sú dominantnými znakmi svetového poriadku.“

Fascinujúca hudba, sugestívna harmónia a konštrukcia diela – striedanie nežných sólových klavírnych motívov s jemnými bicími a dychovými nástrojmi, vzápätí nežnými sláčikmi a s plným zvukom burácajúceho orchestra. Toto dielo filharmonikom nesmierne sedelo, vydali zo seba všetko.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2022, foto: Alexander Trizuljak / SF

Záver koncertu si vyžadoval obrovské sústredenie – suita z baletu Vták ohnivák Igora Stravinského nenechala nikoho na pochybách, akým je Daniel Raiskin veľkým hudobníkom. Defilovali spomienky na Paríž na začiatok 20. storočia, na Sergeja Ďagileva, ktorý sa s vervou pustil do vytvárania choreografie tohto baletu. Predznamenávala Stravinského, ktorý sa o pár rokov neskôr, v roku 1913, postaral o koniec sveta romantizmu a predvojnovej secesie škandálom Svätenia jari. Začala moderna 20. storočia, v ktorej sa dostalo k slovu radikálnejšie uvoľnenie harmónie a iné formy konštrukcie skladieb. Vták ohnivák je z tohto pohľadu klasikou. Dobre sa počúva, vťahuje do deja a hra filharmonikov nielen pútala, ale aj presviedčala. Vycibrili jednotlivé časti, farebnosť zvýrazňovali sóla.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertu 24. 2. 2022

záznam koncertu v online archíve SF

Schubert Brahms Prokofiev Kančeli Stravinskij
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
24. a 25. februára 2022

Slovenská filharmónia
Slovenský filharmonický zbor – mužská časť
Daniel Raiskin, dirigent
Jozef Chabroň, zbormajster
Polina Shamaeva, mezzosoprán

F. Schubert: Symfónia č. 7 h mol Nedokončená, D. 759
J. Brahms: Rapsódia pre alt, mužský zbor a orchester, op. 53
S. Prokofiev: Мёртвое поле / Mŕtve pole, ária z kantáty Alexander Nevskij, op. 78
G. Kančeli: Nu.mu.zu
I. Stravinskij: Vták ohnivák, suita z baletu (1919)

www.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár