Slovenská filharmónia nasadila vysoké tempo. Pokračovala v cykle on-line koncertov bez publika. Jej šéfdirigent Daniel Raiskin a dramaturgia potešili v piatok 16. apríla 2021 zaujímavým výberom diel, aj vlastným sólistom, 1. koncertným majstrom orchestra Jarolímom Emmanuelom Ružičkom.
Zhodou okolností som práve minulý víkend počúvala známe francúzske, švajčiarske a rakúske rozhlasové stanice, špecializované na klasickú hudbu a džez. Akoby sa boli bývali dohovorili, na všetkých odznievali skladby lotyšského skladateľa Pēterisa Vasksa, ktorý 16. apríla t.r. oslávil svoje 75. narodeniny.
Všetky zhodne konštatovali, že tento autor si zasluhuje veľkú pozornosť. Z troch pobaltských štátov je azda každému známe meno Estónca Arvo Pärta a hlavne dirigenti a operní speváci. Za všetkých stačí menovať Elinu Garanča, ktorá robí svojej krajine vo svete tú najlepšiu službu. Vďaka festivalom Melos-Étos a Allegretto, ktoré uviedli Vasksove diela, je skladateľ známy aj na Slovensku a Bratislavu aj navštívil.
Požičiam si názor priateľa, že najväčšiu brázdu vyrývajú a zanechávajú stopu najmä veľké zjavy, v skladbe, interpretácii a aj v muzikológii. Ostávajú v pamäti, ovplyvňujú človeka a jeho smerovanie. Takým veľkým zjavom je aj Lotyš Pēteris Vasks. Po páde totalitných režimov sa predral hustou riavou mien súčasných skladateľov. Je príkladom vnútornej slobody v neslobode a jeho hudba jej výrazom. Syn kňaza v krajine, ktorá zažila útlak vojen a totalitu sovietizácie. Upínal sa k prírode a vytvoril diela, ktoré svojím jazykom stelesňujú severskú prírodu, meditáciu a nostalgiu, ako vnímame aj u ich severských susedov, ktorí boli súčasťou západného sveta.
Kto môže byť lepším tlmočníkom tejto krásy ako Daniel Raiskin? V detstve a mladosti zakotvený v najeurópskejšom meste bývalého Sovietskeho zväzu, Petrohrade a neskôr cestujúci za štúdiami na Západ, kde obohatil kvalitný vzdelanostný základ z Ruska o nové podnety. Je vzácnym a v Európe i zámorí žiadaným predstaviteľom hudobného sveta po skončení studenej vojny. Jeho blízkosť k Severanom a ich dedičstvu je prirodzená, a tak sa v prípade recenzovaného koncertu postaral s dramaturgiou Slovenskej filharmónie o obohatenie o vzácne impulzy z ich sveta. Vybral diela Lotyša Pēterisa Vasksa, Dána Carla Nielsena a medzi nimi uviedol dielo Eugena Suchoňa.
Musica serena per orchestra d’archi Pēterisa Vasksa je 11-minútovou skladbou predoherného typu, z ktorej srší bohatstvo a krása skladateľovej hudobnej reči. Skladba pochádza z roku 2015, Vasks ju venoval fínskemu dirigentovi Juhovi Kangasovi.
Vasks sa vyznáva zo svojej lásky k prírode a Raiskin z jeho vzťahu k tejto hudbe: … ,,Jeho hudba sa vždy pre mňa vyznačovala zvláštnym napätím, emocionalitou, duchovnou silou a hlavne neskutočnou pravdivosťou a čistotou. Zdá sa mi, že táto vnútorná duchovná čistota, ktorú vyžaruje hudba Pēterisa Vasksa je odrazom jeho spojenia s prírodou: je to farba oblohy, zvuk morských vĺn, šuchot lístia v lese, spev vtákov…“ (z bulletinu, autor Andrej Šuba).
Raiskinova gratulácia priateľovi vyšla – filharmonici sa pod taktovkou svojho šéfa stali severskými mágmi. Dojímavé tiahle legáta nás preniesli na sever v túžbe poznať ľudí i krajinu. Lotyši sú zaujímavý národ. Žije tam mnoho národností, mali významnú nemeckú menšinu, ktorá ovplyvnila ich zmýšľanie a následkom sovietizácie sú zmiešaní najmä s Rusmi. Na svoju históriu a kultúru sú pyšní a chcú si ju v dvojmiliónovej krajine zachovať.
Nedá mi v tomto kontexte nespomenúť, s akým obrovským úspechom sa trom pobaltským krajinám podarilo prezentovať ich súčasnú hudbu v berlínskom Konzerthause pred troma rokmi. V podobe festivalu Balticum, kde, samozrejme, figuroval Vasks, uviedli svoje poklady pred dychtivým a zvedavým nemeckým a zahraničným publikom. Keď je človek svedkom oddanosti predstaviteľov týchto krajín ich hudbe, premkne ho obdiv… Krátko po festivale vystúpila Slovenská filharmónia tamtiež s dielom Jany Kmiťovej. To v kontexte s Vasksom… (o koncerte sme písali TU…)
Vysloveným pôžitkom z hľadiska dramaturgického – teda skladateľského a interpretačného – bola Fantázia pre husle a orchester, op. 7, ESD 73 Eugena Suchoňa. Ďalšia zo slovenských skladieb, ktoré do svojho repertoáru prijal šéfdirigent Slovenskej filharmónie Daniel Raiskin. Jeho činy vzbudzujú nádej, že neostane iba pri uvedení v Redute, ale že sa práve jeho pričinením dostanú tieto slovaciká aj na zahraničné pódiá.
Dielo je spojením Burlesky z roku 1933 a Fantázie z roku 1948. Existuje aj vo verzii pre husle a klavír. Vo Fantázii, ktorú 25-ročný Suchoň skomponoval krátko po absolvovaní Majstrovskej školy v Prahe, ukázal, akou šírkou invencie disponoval už v mladosti a ako s ňou už vtedy vedel nakladať.
Vo filharmónii odznela verzia pre husle a orchester vo vynikajúcej interpretácii 1. koncertného majstra orchestra Slovenskej filharmónie Jarolíma Emmanuela Ružičku. Obrovská dávka poézie a lyriky a zároveň naozajstná burleska vyžadujú od sólistu mimoriadnu zručnosť po všetkých stránkach. Ružička ju má. Je to zrelý umelec s významnou kariérou doma i v zahraničí, ktorý okrem iného 10 rokov pôsobil ako zastupujúci koncertný majster symfonického orchestra v Tenerife a od roku 2007 je na svojej pozícii v Slovenskej filharmónii.
Okrem techniky ako nevyhnutnej podmienky muzicírovania, je majstrom tónu, výrazových nuansí a krásneho legáta. Je ambiciózny a na jeho hre sa to prejavuje. A ďalej sa vzdeláva – momentálne je doktorandom na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave.
Orchester spolupracoval s výnimočnou pozornosťou, citlivo reagoval na gestá svojho šéfa, ktorý Suchoňa preciťuje, akoby s ním bol odjakživa spätý. Suchoňova Fantázia je husľovým koncertom par excellence. Autor sa k nej vracal v početných prednáškach, ktoré som ako poslucháčka absolvovala na Filozofickej fakulte UK, kde bol pedagógom harmónie, kontrapunktu a kompozičných princípov hudby 20. storočia na odbore hudobná veda. Uvádzal ju ako príklad rýdzo tonálnej hudby, hoci je bohatá na pre Suchoňa príznačnú chromatiku.
Treba dodať, že zatiaľ čo Fantázia vznikla po štúdiách, Burleska je dielom o 14 rokov mladším, kde sa už Suchoň viac blíži k svojej akordike, založenej na princípe rovnocennosti 12 tónov. Podotýkam, že v čase, keď nám osvietení pedagógovia na hudobnej vede iba útržkovite analyzovali skladby 2. viedenskej školy – považovanej v čase nastupujúcej normalizácie za zlý vplyv západu – bola Suchoňova teória vzácnym exkurzom do sveta modernej hudby (navyše, v atmosfére jeho domova a v intimite pár študujúcich to bola nezabudnuteľná skúsenosť).
Muzikológovia sa zhodujú v tom, že už v tomto diele je všetko, čo skladateľ neskôr doviedol do dokonalosti. Prvého uvedenia sa Fantázia dočkala 17. novembra 1933 (pozoruhodný dátum!) s Norbertom Kubátom a Bratislavským symfonickým orchestrom pod taktovkou Karola Nedbala. Svojou hudbou Suchoň výborne zapadol do severského programu.
V severskom duchu sa koncert niesol aj v druhej polovici. Najznámejší dánsky skladateľ Carl Nielsen zanechal po sebe 6 symfónií, Raiskin sa rozhodol pre druhú z nich – Symfóniu č. 2 „Štyri temperamenty“, op. 16. Na napísanie diela inšpiroval skladateľa obrázok, vykresľujúci štyri typy ľudí – cholerika, sangvinika, melancholika a flegmatika.
Dielo vzniklo v rokoch 1901 a 1902, premiéru dirigoval skladateľ osobne. Symfóniu venoval talianskemu kolegovi Ferucciovi Busonimu, ktorý sa zaslúžil o uvedenie diela v Berlínskej filharmónii, a to opäť pod taktovkou Carla Nielsena. Aj keď v tom čase neprinieslo dielo očakávaný úspech, je dnes často zaraďované do repertoáru, nakoľko je kompozične zaujímavé, dýcha prírodou, ktorá skladateľa, rodáka z ostrova Funen, ovplyvňovala po celý život.
Od detstva preukazoval Nielsen veľký hudobný talent, živil sa ako huslista a dirigent, a ako autor bol za života skôr outsiderom. Dnes je považovaný za najlepšieho dánskeho skladateľa. V jeho tvorbe je silný romantizmus, v 2. symfónii je melodika priam dvořákovská a objavuje sa aj avantgardná polytonalita, ktorá pokrokovo obohacuje jeho kompozičné prostriedky v čase, keď ešte moderna 20. storočia nenastúpila. Okrem iných sa za propagáciu jeho diel zaslúžil Leonard Bernstein.
Daniel Raiskin dirigoval s nadhľadom, aký u neho obdivujeme pri každej príležitosti, sústredil sa na stavbu diela, ale aj detaily a Slovenskú filharmóniu doviedol na ďalší umelecký piedestál. Neľahký, neobohraný, ale pri tom vzácny program znel vo všetkých detailoch precízne a s citlivým výrazom.
Autor: Viera Polakovičová
písané z online prenosu 16. 4. 2021 na stream.filharmonia.sk
(záznam koncertu je k dispozícii online TU…)
Vasks / Suchoň / Nielsen
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
16. 4. 2021, koncert bez prítomnosti divákov odvysielaný online
Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent
Jarolím Emmanuel Ružička, husle
P. Vasks: Musica serena per orchestra d’archi
E. Suchoň: Fantázia pre husle a orchester, op. 7, ESD 73
C. Nielsen: Symfónia č. 2 Štyri temperamenty, op. 16
www.filharmonia.sk | stream.filharmonia.sk
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.