Ostináto dnešných dní – pandémia a núdzový stav spojený so zákazom vychádzania. Prísne opatrenia dovoľujú umeleckým telesám skúšať a prezentovať sa online. Verejné produkcie s publikom však možné nie sú. Slovenská filharmónia pripravuje teda opäť Komorné koncerty bez publika. V utorok 10. novembra sa v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie predstavili dvaja špičkoví slovenskí umelci – popredná klaviristka Daniela Varínska a koncertný majster skupiny violončiel Slovenskej filharmónie Ján Slávik.
Svoj koncert skoncipovali monotematicky a v súvislosti s 250. výročím narodenia Ludwiga van Beethovena ho venovali dielam tohto velikána.
Daniela Varínska je sólistkou, komornou hráčkou a pedagogičkou, vysokoškolskou profesorkou. Má za sebou desiatky rokov aktívnej umeleckej činnosti a vyhranila sa ako prvotriedna interpretka, okrem iných aj diel majstrov klasicizmu, predovšetkým Beethovena. Jej najvýraznejším činom v tomto kontexte je nahrávka všetkých jeho 32 klavírnych sonát. Samo osebe je to ambiciózny projekt. Ale nielen sólový repertoár je jej doménou. Vzbudzuje úctu aj svojím angažovaním sa v oblasti komornej hudby.
Ján Slávik je stálicou koncertného života, pokračovateľom umenia svojich pedagógov, je taktiež vysokoškolským profesorom. Poznáme ho ako skvelého sólistu, komorného hráča – pred 45 rokmi spoluzakladal Moyzesovo kvarteto (o jubilejnom koncerte telesa na BHS sme písali TU…) a Slovenská filharmónia podporila jeho umenie spoluvytvárať zvuk veľkého orchestrálneho telesa, kde je od roku 2008 koncertným majstrom v skupine violončiel.
Už 35 rokov tvorí Daniela Varínska s Jánom Slávikom obdivuhodné muzikantské duo! Nahrali všetky Beethovenove sonáty pre violončelo a klavír. A venujú sa aj iným dielam Beethovena, ktoré postupne pridávajú do programu svojich koncertov, ako napríklad variácie.
V prípade koncertu v Redute to boli Variácie pre violončelo a klavír Es dur, WoO 46. Beethoven rád komponoval variácie a iné príležitostné skladby pre seba a svojich priateľov. Týmto dielom vzdal úctu Mozartovi, s ktorým sa síce stretol iba jediný raz v živote, ale obaja si zo stretnutia odniesli silnú spomienku. Vytvoril ho na áriu Paminy Bei Männern, welche Liebe fühlen z Mozartovej opery Čarovná flauta.
Duo vytvorilo dôstojnú náladu, ostalo však disciplinované a obaja umelci vyžarovali vnútorný pokoj. Znela hudba, ktorej svetlosť a hravosť podporila čistota interpretácie. Táto vyrovnanosť dominovala ich interpretácii počas celého koncertu.
Program bol zostavený pomerne náročne – po úvodných Variáciách pre violončelo a klavír Es dur, WoO 46 odznela Sonáta pre klavír č. 31 As dur, op. 110, jedno z najnáročnejších diel klavírnej literatúry. Najsilnejšou stránkou Daniely Varínskej je jej úcta voči skladateľovi, pokora a pokoj, s akým spriada nitky tónov v jeden zmysluplný celok. Iba málokedy sa necháva uniesť do extatických polôh, ostáva nad partitúrou a je jej vernou a oddanou tlmočníčkou. Akoby v sebe sústredila dedičstvo stredoeurópskej tradície, hoci mala počas svojich štúdií a zahraničných vystúpení možnosť dotknúť sa rôznych, aj romantizujúcich interpretácií. Nakoniec, dnes, v dobe internetovej globalizácie, ale aj nekritického vnímania ponúkaných faktov či nahrávok, sa môže zorientovať v interpretácii takmer každý. Jej voľba je jej vlastná, prežitá, opodstatnená a neodpozeraná.
Varínska je veľkou dámou klasicistickej čistoty. Jej Beethoven má svoju vnútornú dynamiku, vychádza z podstaty diela – samotná sonáta hýri zmenami nálad, je dokonalá vo forme, striedaní rýchlych častí a uvoľňujúcej pomalej časti, je brilantná a v náročnej fúge je ukážkou skladateľskej dokonalosti.
Prečítajte si tiež:
Ludwig van Beethoven (seriál)
Beethoven je dokonalý v kontrapunkte a práve táto sonáta – jedna z troch jeho posledných, keď sa popri ťažkej chorobe, resp. chorobách, vyrovnáva autor so smrťou, o ktorej tuší, že čoskoro príde, je akoby esenciou jeho osobnej životnej drámy. Aj keď je tzv. absolútnou hudbou, každá nota, každý tón má svoj obsah alebo sa dá obsahom naplniť. Varínska ostáva od tohto tajomstva oddelená, nedovoľuje si ho zľahčovať, chce, aby znela hudba, tóny a ich neprekonateľná krása. A darí sa jej, poslucháča nadchýna a aj keď sú okolnosti pandemickej situácie bizarné a poslucháč vôbec nemusí dopočúvať, ani sa sústrediť, lebo sa vie k prenosu vrátiť, Varínska ho pripútava, spútava a poslucháč sa stáva súčasťou tvorivej mozaiky – od skladateľa, cez koncertného umelca, po adresáta. A spolu s Beethovenom môžeme vnímať jeho smútok i záverečnú apoteózu a duchovné víťazstvo, ku ktorému dospieva.
Vyvrcholenie – či bodka?
Vyvrcholenie v súzvuku duší dvoch muzikantov a bodka za krásnou trojicou Beethovenových diel. Neviem, ako ináč nazvať tretiu časť koncertu, pre ktorú si umelci zvolili ďalšie dielo, s ktorým žijú počas ich desiatok rokov trvajúceho umeleckého partnerstva – Sonátu pre violončelo a klavír č. 5 D dur, op. 102 č. 2.
Beethovenovo majstrovstvo je v tejto poslednej sonáte pre violončelo a klavír mimoriadne – nielen preto, že mu ako uznávanému a vyhľadávanému klaviristovi dovoľovalo prezentovať jeho skladateľské umenie, ale v symbióze s partnermi ich samých nadchýnať a získavať pre ďalšie koncerty a podporu vzniku nových kompozícií.
Beethoven venoval dielo grófke Márii von Erdődy, priatelil sa vo Viedni s ňou i jej rodinou (pozn. red.: písali sme o nej TU…). Prostredníctvom nej spoznal violončelistu Josepha Linkeho, ktorý ho inšpiroval pre skomponovanie záverečných dvoch sonát pre violončelo a klavír. Sonáta je, podobne ako predošlá sólová sonáta, veľmi náročná – obaja hráči majú rovnocenné party.
S veľkým úspechom uviedli túto sonátu obaja umelci aj na koncerte Beethoven vo Dvorane v septembri tohto roka. A zakaždým to bol krásny, hoci iný umelecký zážitok. Vo Dvorane bolo ešte publikum, v Redute publikum zúfalo chýbalo, ale o tom už bola na viacerých miestach reč…
Od nahrávky kompletu piatich violončelových sonát Beethovena v interpretácii Daniely Varínskej a Jána Slávika prešlo 25 rokov, ich interpretácia ďalej dozrieva a bude dozrievať v súzvuku so zrením umelcov a to je na skutočnosti, že sú niektoré diela privilegované a sú kmeňovým repertoárom týchto, ale aj mnohých iných umelcov, to najkrajšie.
Na koncerte v bratislavskej Redute (10. 11 2020) nechali umelci vyznieť krásu dokonalej formy, dynamizmus bujarých fugát, ale zdôrazňovali čisté tvary a dominujúce hlasy v spleti vo fúge zapojených línií. Málokto dokáže vtlačiť klavírnemu krídlu čaro kladivkového klavíra, Varínska to dosahuje svojím úderom a číry zvuk má jasné kontúry. A 150 ročné, vysoko kvalitné violončelo, ktoré Slovenská filharmónia zaobstarala pre svojho koncertného majstra, dodáva hre Jána Slávika krásnu zamatovú farbu.
Všetky tri vybrané skladby boli akoby vzorkami toho, čo na poli klavírnej a komornej tvorby Beethoven zanechal a vo výbornej interpretácii bola úprimnou hommage na veľkého majstra Ludwiga van Beethovena.
Autor: Viera Polakovičová
Písané zo streamu koncertu 10. 11. 2020
Z koncertu neboli zhotovené fotografie, v článku sú použité screeny zo záznamu koncertu.
Záznam koncertu je k dispozícii TU…
Slávik / Varínska / Beethoven
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
koncert v rámci cyklu Koncerty bez publika odvysielaný online 10. novembra 2020
Ján Slávik, violončelo
Daniela Varínska, klavír
Ludwig van Beethoven
Variácie pre violončelo a klavír Es dur, WoO 46
Sonáta pre klavír č. 31 As dur, op. 110
Sonáta pre violončelo a klavír č. 5 D dur, op. 102 č. 2
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.