Dať zbohom neznamená zabudnúť. Zomrela Ružena Bacigalová

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Tohtoročný júl bol zraňujúci odchodmi početných známych osobností, ale aj ľudí, s ktorými mnohí kolegovia – hudobníci prežili kus zložitého života. Ku ním patrí aj pani Ružena Bacigálová, ktorá zomrela 18. júla 2021 vo veku nedožitých 96 rokov. Rozlúčka s nebohou bola v piatok 23. júla v bratislavskom krematóriu.

Pani Ružena Bacigalová bola svedkom mnohých udalostí v bývalom Zväze slovenských skladateľov (ZSS) – najmä v druhej polovici min. storočia. Bola tu totiž vedúcou pracovníčkou organizačno-ekonomického oddelenia. ZSS začiatkom deväťdesiatych rokov m. st. ako ideová organizácia zanikol, resp. pretransformoval sa do výsostne profesijných hudobných združení.

Zväz slovenských skladateľov, foto: archív

O ideových aspektoch bývalého ZSS nechcem písať, to je úlohou hlbšej analýzy mladšej generácie. Faktom však zostáva, že pričinením ZSS sa v minulých desaťročiach 20. storočia realizovali pravidelné prehliadky novej tvorby, koncertného umenia (dnes pod gesciou Hudobného centra), každoročné prehliadky mladých koncertných umelcov v Trenčianskych Teliciach, vydávanie zborníkov z konferencií a seminárov ZSS, poriadaných o. i. v bývalom Domove slovenských skladateľov v Dolnej Krupej (zviazanom s pamiatkou Beethovenových návštev tunajšej šľachtickej rodiny), besedy o nových tvorivých činoch (aj pôvodných operných premiérach v SND) najmä v Klube skladateľov Hudobného fondu na Medenej ulici v Bratislave, hodnotou bol v tých časoch česko-slovenský seminár o svetovej i pôvodnej muzikálovej tvorbe (v Dolnej Krupej, za účasti významného českého teoretika Iva Osolsobě), seminár o opernej televíznej tvorbe 70. – 80. rokov s režisérom Petrom Weiglom (s premietaním jeho filmov) v Trenčianskych Tepliciach, prehrávky adeptov na zahraničné interpretačné súťaže pod vedením predsedu výberovej komisie prof. Miloša Jurkoviča a i.

Ružena Bacigalová bola organizačno-ekonomickou garanciou podobných podujatí. U nej sa zbiehali organizačné riešenia, ekonomické zaistenia menovaných a ďalších podujatí bývalého ZSS – od koncertných sál, hotelov, zmlúv so sólistami a koncertnými telesami, kontakt so spoluusporiadateľmi. K jej povinnostiam patrilo i zabezpečenie pocty jubilujúcim umelcom – členom ZSS, akými boli napríklad vokálna pedagogička Anna Korínska-Kornhauserová, sopranistka Mária Kišonová-Hubová, MUDr. Gustáv Papp, dirigent Ladislav Slovák, skladatelia – nestori našej hudby: Eugen Suchoň, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Tibor Andrašovan, Ladislav Holoubek a mnohí ďalší jubilanti.

Gratulácie bývali v zasadačke ZSS, kde mala svoje pracovisko aj p. Ruženka. Tu sa odohrávali slávnostné prípitky, ale aj nadväzovali medziľudské kontakty medzi staršími a mladými hudobníkmi. Teda to, čo dnes hudobnej obci chýba – pre všeobecnú spoločenskú izoláciu a celkove iný štýl života.

Zväz slovenských skladateľov, foto: archív

Nezabudnuteľné boli na spoločenských stretnutiach ZSS spomienky umelcov. Boli to časy vzniku Štátnej filharmónie Košice s Bystríkom Režuchom a Ľubomírom Čížekom, ktorí patrili k iniciátorom vzniku tohto orchestra, Štátneho komorného orchestra v Žiline s riaditeľom Jánom Figurom, muzikologičkou Annou Kovářovou, nehovoriac o spomienkach popredných vokálnych umelcov, sólistov vtedajšieho SND či košickej a banskobystrickej opery. Pani Ruženka bola centrom tejto spoločnosti i vďaka svojej milej, veselej, optimistickej a spoločenskej povahe. Rada sa aj na dôchodku stretávala s ďalšími príbuznými a priateľkami. Sociálny kontakt s okolím bol pre ňu veľkým životným elixírom. Sama na tieto časy spomínala takto:

Vďaka Zväzu sme spoznali celú galériu osobností – kráľov, čudákov ba i šašov, ale vždy hudbe oddaných ľudí! Na Sládkovičovej ulici bol nielen svet schôdzí, ale i pôct a bujarých osláv, nielen príkazov – ale aj ich tichého porušovania. Myslím si, že nič podobné už nezažije žiadna generácia po nás. Robili sme pre umenie, ako sme mohli a vedeli, v časoch, ktoré sme museli žiť, lebo iné neboli. Myslím si, že aspoň my, čo sme tu, sa nemusíme za nič hanbiť – a spomínať si len na to pekné, čo nás spájalo a doposiaľ z nás robí priateľov a ctiteľov krásy.“

Zväz slovenských skladateľov, foto: archív

Zo životopisu pani Ruženky spomeniem aspoň stručné fakty: študovala a stredoškolské štúdium ukončila na strednej cirkevnej škole rehole Notre Dame na Palackého ulici v Bratislave. Ako dcéra otca českého pôvodu (rodom z Moravy) a národnosti nemohla za Slovenského štátu študovať na slovenských štátnych školách, a tak škola Notre Dame bola jediná možnosť, ako počas vojny absolvovať stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou.

Neskôr si spravila kurzy strojopisu a tesnopisu so schopnosťou stenografovania. Ako mladá absolventka začala pracovať v slovenskej pobočke firmy Vacum Oil Company. Ale celoživotným poslaním sa jej stala až práca vo Zväze slovenských skladateľov. Tu prežila celý aktívny pracovný život počas pôsobenia viacerých predsedov ZSS.

Zväz slovenských skladateľov, foto: archív

Keď v roku 1976 emigroval do USA jej najstarší syn Ivan, odlúčenie niesla veľmi ťažko. V tých časoch nebolo isté, či jej bude dopriate, ešte raz v živote vidieť syna. Vo svojej päťdesiatke sa napriek všetkému prihlásila na večerný kurz angličtiny s vierou, že sa raz ešte stretne so synom Ivanom v USA. To sa jej po dlhých rokoch napokon podarilo, ba mnohokrát mala príležitosť hovoriť po anglicky aj pri návštevách najstaršieho syna s jeho americkou rodinou na Slovensku.

Odmenou za vynaložené úsilie v rodinnom kruhu jej bolo, že všetci traja synovia zmaturovali a ukončili vysokoškolské vzdelanie. Najväčšiu časť svojho času a opatery jej venoval zvlášť najmladší syn Jurko, ktorý za mamou chodieval na ZSS od študentských čias…

Na parte pani Ruženky Bacigálovej sme si prečítali jej odkaz i pre dnešnú generáciu:

„Dať zbohom, neznamená zabudnúť, ale uchovať si spomienky v našich srdciach“.

S touto myšlienkou som napísala týchto pár riadkov.

Autor: Terézia Ursínyová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár