Debutujúcemu Jiřímu Rožňovi sa v Slovenskej filharmónii ušiel výlučne ruský program

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pred začiatkom štvrtkového abonentného koncertu Slovenskej filharmónie (3. februára 2022), v neveľmi šťastne nazvanom cykle Hudba troch storočí, vstúpil na pódium nový generálny riaditeľ Marián Turner. S poďakovaním svojmu predchodcovi Mariánovi Lapšanskému verejne prevzal štafetu. Potom už dostala priestor hudba.

Na rozdiel od situácie s dirigentmi na Slovensku, kde v personálnom obsadení Katedry skladby a dirigovania (dokonca dirigovanie nie je samostatnou študijnou disciplínou) Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení je jedinou kvalifikovanou osobnosťou s vedecko-pedagogickou hodnosťou profesora (niet tam ani docenta) odborníčka na zborové dirigovanie Blanka Juhaňáková, v Čechách je situácia diametrálne opačná. U nás aspoň v generácii dirigentov štyridsiatnikov disponujeme povedzme dvoma osobnosťami, v Čechách majú vysoké medzinárodné renomé len v tejto kategórii minimálne desiati a objavujú sa stále nové talenty.

Jiří Rožeň, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak / SF

Jedným z nich je tridsaťročný dirigent Jiří Rožeň, ktorý vo svojom mladom veku prešiel viacerými dirigentskými školami a hlavne mimoriadne nadanie už stihol zúročiť na čele popredných českých a zahraničných telies. Ja som sa s jeho umením stretol v pražskom Národnom divadle, kde v tejto sezóne naštudoval premiéru Weillových Siedmich smrteľných hriechov so Schönbergovým Očakávaním (čakajú ho ešte Schulhoffove Plamene) a v náročnej dvojici titulov zaujal nie každodennými danosťami (pozn, red.: recenziu premiéry si prečítate TU…). Aj preto som s napätím očakával jeho februárový debut v Slovenskej filharmónii. Hoci v bulletine sa v jeho životopise niekoľkokrát objavuje prívlastok znalca a zanieteného interpreta českej hudby, Bratislava mu pridelila troch ruských skladateľov.

A propos dramaturgia. Pozrel som si programovú ponuku v časovom rozmedzí od 13. januára do 24. februára 2022 a zo siedmich abonentných koncertov v hlavných cykloch iba jediný sa obišiel bez ruskej hudby. Náhoda? Jednooká dramaturgia? Prívalom ruskej tvorby (pre korektnosť, voči väčšine uvádzaných skladieb nemožno mať výhrady, ide však o ich bezhlavú kumuláciu) boli oslovení aj návštevníci ostatného koncertu.

Jiří Rožeň, Leo De María, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak / SF

Otvorila ho sedemminútová, navonok efektná, Slávnostná predohra, op. 96 od Dmitrija Šostakoviča. Vznikla narýchlo, na objednávku Veľkého divadla v Moskve v roku 1954, ako hold výročiu Októbrovej revolúcie. Jiří Rožeň oživil to, čo našiel v partitúre: inštrumentačnú opulenciu, skratkovitý pátos a veľký zvuk. Viac sa ani nedalo.

K najhranejším z piatich klavírnych koncertov od Sergeja Prokofieva patrí Koncert pre klavír a orchester č. 3 C dur, op. 26, ktorého sólistom bol mladý španielsky umelec Leo de María. Bratislava priniesla mnohými laureátskymi titulmi ovenčenému umelcovi druhú cenu na Medzinárodnej klavírnej súťaži J. N. Hummela koncom novembra 2021. Ide o skutočne veľmi nadaného mladíka, ktorý už stál na mnohých pódiách sveta.

Leo De María, Jiří Rožeň, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak / SF

S technicky náročným partom si poradil suverénne a v kreatívnom procese ladil s koncepciou dirigenta Jiřího Rožňa. Vynikli rovnako jeho dispozície pre prstovú bravúru, ako aj schopnosť tvarovať kontrasty v náladách jednotlivých viet, spracúvať motívy a držať pritom skalopevne veľmi náročný rytmus. Práca s dynamikou, inšpirovaná dirigentom i sólistom, sa prejavila aj v pomerne plastickej hre Slovenskej filharmónie.

Napriek tomu, že Symfónia č. 1 g mol Zimné sny, op. 13 od Piotra Iľjiča Čajkovského nepatrí medzi skladateľove najčastejšie programované, na nahrávkach rôznych spoločností jej venovali pozornosť takí dirigenti, akými boli Rostropovič, Karajan, Haitink, Abbado a mnoho žijúcich. Je to dielo Čajkovského mladosti (začal ju komponovať ako 26-ročný), dosť sa s ňou natrápil a kým nadobudla definitívnu podobu, podrobil ju prepracovaniam. No i k finálnej verzii bol sebakritický.

Jiří Rožeň, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak / SF

Zvláštnosťou jeho symfonického debutu je, že prvé dve vety dostali svoje názvy (Sny o zimnej cesteKrajina temnoty a hmly), dve ďalšie (ScherzoFinale) ich už nemajú. Neznamená to však, že v polovici diela stratil obsahovú niť. Sú dokladom veľkého talentu Čajkovského, jeho rozhľadenosti, ale aj svojskosti. Pritom umenie využívať nápadito možnosti jednotlivých nástrojov a ich kombinácie, predvídali ďalší rozvoj jeho tvorivého ducha. Čajkovského Zimné sny sú vďačnou príležitosťou pre dirigenta, ktorý má možnosť vydolovať z partitúry širokú paletu farieb, dynamiky, vlniacich sa nálad a preniknúť tak do myšlienkového sveta skladateľa.

Jiří Rožeň, s taktovkou držanou v ľavej ruke, bez vonkajšieho pátosu, no s o to intenzívnejším ponorom do predlohy, naplnil skladbu majstrovskou dávkou muzikálnosti a hudobnej fantázie. Napriek svojmu mladému veku sa predstavil ako suverén s osobnostným vyžarovaním a schopnosťou vytvarovať jednotlivé vety i celok v pestro odtieňovanej dynamike (nepodceňované pasáže v piane), dať možnosť vyniknúť lyrike i dráme a pritom „neprepálil“ mieru ruskej patetickej ľudovosti. Rožňovo poňatie dalo priestor vyniknúť jednotlivým hráčom i sekciám, čo filharmonici, rešpektujúci mladého dirigenta, využili v istých momentoch až nadpriemerne.

Jiří Rožeň, Slovenská filharmónia, foto: Alexander Trizuljak / SF

Bolo mi trocha ľúto, že dramaturgia nasmerovala tento koncert jednostranne a Jiří Rožeň tento raz nedostal príležitosť predstaviť ani v jedinej skladbe českú hudbu. Treba len dúfať, že tohto nekaždodenne nadaného umelca stretneme opäť, azda aj v programe Bratislavských hudobných slávností. A posledné slovo k pomenovaniu abonentných cyklov (Symfonicko-vokálny, Populárny, Hudba troch storočí), ktoré majú repertoárovou náplňou neraz dosť ďaleko od svojich označení. Odklon od rutiny môže byť jednou z ciest pre nové vedenie inštitúcie.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 3. 2. 2022

Šostakovič Prokofiev Čajkovskij
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
3. a 4. februára 2022

Slovenská filharmónia
Jiří Rožeň, dirigent
Leo de María, klavír

D. Šostakovič: Slávnostná predohra, op. 96
S. Prokofiev: Koncert pre klavír a orchester č. 3 C dur, op. 26
P. I. Čajkovskij: Symfónia č. 1 g mol Zimné sny, op. 13

www.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár