Delikátny Gavalier s ružou z Brna

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Poslednou premiérou roku 2019 v Národnom divadle v Brne sa stala nová inscenácia opery Richarda Straussa Gavalier s ružou. Dielo, ktoré sa v češtine uvádza v nie celkom šťastnom preklade Růžový kavalír, sa do Janáčkovho divadla vrátilo po tridsiatichpiatich rokoch, v režijnej koncepcii šéfa operného súboru Jiřího Heřmana a v hudobnom naštudovaní Roberta Kružíka.

Gavaliera s ružou (Der Rosenkavalier) nazval Richard Strauss hudobnou komédiou (Komedie für Musik), čo je pomerne nezvyčajné označenie. Nezvyčajný bol aj jej vznik v kontexte skladateľovej tvorby v podobe prekvapivého obratu po dvoch vypätých drámach SalomeElektra. Hugo von Hofmannsthal napísal pre Straussa tentoraz pôvodné libreto, ktorým pokračovala unikátna spolupráca nemeckého skladateľa romantického naturelu a rakúskeho aristokratického spisovateľa a básnika.

V porovnaní s predchádzajúcimi operami je Gavalier s ružou námetom i hudobným spracovaním značne odlišný, ostal však typický Straussov hutný orchester v nevyčerpateľnej farebnosti, kompozičná virtuozita a charakteristická melodika spevných hlasov. Námet z obdobia rokoka, odohrávajúci sa v prostredí vysokej šľachty a zbohatlíkov v cisárskej Viedni za vlády Márie Terézie, si obaja tvorcovia užili so zreteľnou rozkošou. Straussa zaujala možnosť využiť v opere typy postáv evokujúcich Mozartovu Figarovu svatbu: Maršálka pripomínajúca Grófku a Octavian – novodobý Cherubino. Dielo bravúrne spája komické momenty s ľahkou melanchóliou.

R. Strauss: Gavalier s ružou, ND Brno, 2019, foto: Marek Olbrzymek

Dej líči bizarný vzťah vysokopostavenej kňažnej – Maršálky v strednom veku a jej mladučkého milenca Octaviana, ktorý naruší vzdialený príbuzný barón Ochs, schudobnelý vidiecky šľachtic hrubých spôsobov. Má v úmysle si svoju finančnú situáciu vylepšiť sobášom so Sophie, dcérou viedenského zbohatlíka. Podľa dobovej tradície však musí poslať so žiadosťou o ruku svojho príbuzného, ktorý v jeho mene odovzdá nastávajúcej dar – striebornú ružu. Maršálka navrhne Octaviana – ťažko povedať, či z nešťastného nápadu alebo zámerne, aby urýchlila očakávaný koniec ich nerovného vzťahu. Čoraz intenzívnejšie si uvedomuje plynutie času a nevyhnutne prichádzajúcu starobu. Tak či onak, Octavian a Sophie sa do seba zamilujú a po peripetiách sa im podarí zbaviť sa Ochsa priam „falstaffovským“ spôsobom. Maršálka sa s aristokratickou veľkorysosťou zriekne svojho milenca v prospech šťastia mladého páru.

Práve moment plynutia času zaujal režiséra novej brnianskej inscenácie Jiřího Heřmana. Maršálka, kňažná Werdenberg má síce mladého milenca, no je realistkou a hoci nerada, chápe, že sa musí so situáciou vyrovnať. Režisér sa údajne nechal inšpirovať obrazom renesančného maliara Lucasa Cranacha staršieho Prameň mladosti. Táto inšpirácia je však veľmi voľná a v inscenácii je zhmotnená až celkom v závere, v javiskovej parafráze obrazu. Punc inscenačnej pointy jej však chýba. Predtým totiž režisér rozohráva vlastnú, nesmierne detailne pripravenú a sofistikovanú koncepciu, ktorá sa opiera najmä o mimoriadne precízne čítanie textu, dokonalú znalosť hudobnej substancie a o porozumenie špecifického humoru diela.

R. Strauss: Gavalier s ružou, ND Brno, 2019, foto: Marek Olbrzymek

Na priestrannej, svetlej a elegantnej scéne Tomáša Rusína, ktorá evokuje rokokový salón a zámerne sa s noblesou vyhýba ilustratívnym premenám zo šľachtického sídla, cez bohatý viedenský dom, na predmestský hostinec, sa nachádza centrálne umiestnené pódium – posteľ a na horizonte dve vysoké štíhle okná so závesmi v sivomodrej farbe opony Janáčkovho divadla. V nich je plynutie času v podobe fáz dňa najviac zreteľné, svit slnka sa strieda so svitom mesiaca nemilosrdnou rýchlosťou. Z nich tiež vstupujú do deja dve pridané symbolické postavy Adama a Evy, ktoré však pôsobia nadbytočne a miestami zmätočne.

Medzi oknami sa nachádza obrovské rozostrené zrkadlo. V prvom dejstve je nemilosrdne nastavené Maršálke, v ostatných sa funkčne zjaví iba na začiatku. V tomto priestore rozohral Jiří Heřman tryskajúci gejzír situačnej komiky: jemnej i poriadne hrubej, frašky, paródie, ušľachtilej melanchólie a rýdzo romantickej idyly. Podporený je predovšetkým precízne pripraveným vedením spievajúcich hercov, príkladne vystavaných charakterov a vzťahov medzi postavami. Stret ušľachtilého a citového sveta Maršálky s hrubým a pragmatickým Ochsom spôsobí iba počítanie strát na oboch stranách. Víťazom (samozrejme dočasným) sa stáva mladosť v podobe Octaviana a Sophie.

R. Strauss: Gavalier s ružou, ND Brno, 2019, foto: Marek Olbrzymek

Výrazne charakterotvorné sú nádherné historizujúce kostýmy rodáčky z Martina Zuzany Štefunkovej Rusínovej. V prvom dejstve však záplavou monochrómu bielej vytvárajú neprehľadnú masu postáv, v ktorej nie je jednoduché sa orientovať. Neskôr sa ich farebnosť rozohrá vo fascinujúcich variantoch modrej (opäť odkaz na divadelnú oponu), v kvetinových dekoroch a precíznych detailoch. Samostatnou kapitolou je úžasný pytačkový kostým Ochsa: elegantný rokokový žaket, pod ktorým sa nachádzajú značne uvoľnené „afganské“ nohavice. Delikátne svetlá Daniela Tesařa atmosféru najmä chladia, majstrovsky pracujú s ostrosťou detailov, protisvetlom i prekreslením celku.

Takto detailná režijná a scénická koncepcia bola rozumne podporená jedným, veľmi kvalitným speváckym obsadením, ktorému dominovala mladšia generácia. Často veľmi háklivú súhru a zladenie troch hlavných ženských hlasov sa podarilo dokonale naplniť. Postavu Maršálky v mimoriadne kultivovanej kreácii predstavila Alžběta Poláčková; vniesla do nej noblesu a eleganciu i aristokraticky striedmy a napriek tomu dostatočne dôrazný výraz. Václava Krejčí Housková ako Octavian bola výbornou voľbou, jej hlas je v hĺbkach altovo zamatový a vo výškach sopránovo priezračný a ľahký. Herecky si s prirodzenou suverenitou vychutnala všetky polohy svojej postavy.

R. Strauss: Gavalier s ružou, ND Brno, 2019, foto: Marek Olbrzymek

Jana Šrejma Kačírková bola milo naivnou a v prípade potreby aj razantnou Sophie, s príjemnou farbou hlasu a peknými pianami. Netypicky bol obsadený mladý basista Jan Šťáva ako barón Ochs, ktorý sa nesnažil svojej postave pridávať roky a kilá, ale predstavil ho ako celkom príťažlivého muža, ktorý ani okázalou eleganciou nedokáže zakryť svoju obhrublú osobnostnú podstatu. Navyše bez najmenšieho zaváhania zvládol vokálny part i originálny viedenský dialekt. Suverénny bol slovenský barytonista Daniel Čapkovič ako otec Sophie Faninal, potešilo intrigánske duo Valzacchiho a Anniny v podaní Petra LevíčkaJitky Zerhauovej, milo preexponovaná Marianne Daniely Strakovej-Šedrlovej i štýlovo presná ária talianskeho tenoristu Ondřeja Koplíka.

Veľký obdiv si zaslúži hudobné naštudovanie Roberta Kružíka, ktorý ťažkú partitúru dokázal pripraviť na úrovni, za ktorú by sa nemusela hanbiť žiadna veľká svetová scéna. Hra orchestra prezrádzala „straussovský nerv“ dirigenta, plynula v ideálnom tempe, bez výraznejších chýb, v kvalitnej súhre, s eleganciou i empatiou voči spevákom, hoci miestami by nezaškodil expresívnejší výraz.

R. Strauss: Gavalier s ružou, ND Brno, 2019, foto: Marek Olbrzymek

Nová brnianska inscenácia Gavaliera s ružou je mimoriadne kvalitným príspevkom do rozumne budovaného repertoáru Janáčkovej opery. Tá je dnes, v neprajných časoch pre českú i slovenskú prvú scénu, príkladom, ako má v našich podmienkach fungovať operný dom. Ako progresívne divadlo, ktoré komunikuje so svetom, kladie otázky, premýšľa, zdravo provokuje, ktoré pozná svojho diváka a nezatvára oči pred výzvami budúcnosti a s optimizmom a sebavedomím sa na ne pripravuje.

Autor: Jozef Červenka

písané z reprízy 29. 12. 2019

Richard Strauss: Ružový gavalier
Národné divadlo Brno
Premiéra 29. novembra 2019 v Janáčkovom divadle

Hudobné naštudovanie: Robert Kružík
Dirigent: Robert Kružík, Ondrej Olos
Réžia: Jiří Heřman
Scéna: Tomáš Rusín
Kostýmy: Zuzana Štefunková-Rusínová
Zbormajster: Klára Složilová Roztočilová
Dramaturgia: Patricie Částková

Osoby a obsadenie recenzovanej reprízy 29. 12. 2019

Maršálka Marie Thérèse: Alžběta Poláčková j. h.
Octavian, hrabě Rofrano: Václava Krejčí Housková
Baron Ochs auf Lerchenau: Jan Šťáva
Sophie von Faninal: Jana Šrejma Kačírková
Pán von Faninal: Daniel Čapkovič j. h.
Marianne (duena): Daniela Straková-Šedrlová
Valzacchi: Petr Levíček
Annina: Jitka Zerhauová
Notár (1. dej.) / Čeľadník (3. dej.): Robin Červinek
Taliansky spevák (1. dej.) / Krčmár (3. dej.): Ondřej Koplík
Klobučník: Tereza Kyzlinková
Predajca maznáčikov: Ivo Musil
Majordomus u Faninalovcov: Michael Robotka
Policajný inšpektor: David Nykl
Majordomus Maršálky: Pavel Valenta
4 lokaji: Zdeněk Nečas, Martin Pavlíček, Petr Karas, Martin Kotulan
4 čašníci: Martin Pavlíček, Robert Musialek, Petr Karas, Martin Kotulan

www.ndbrno.cz

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Jozef Červenka

hudobný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku