„Skladateľ môže prostredníctvom hudby hovoriť o utrpení, hudba sama zároveň šepká o šťastí“ – Bruno Walter. Tieto slová boli mottom hudobného večera, ktorý – za prítomnosti mnohých diplomatov, zástupcov rôznych štátov na Slovensku – uviedol Adrian Rajter (za Freunde der Bruno Walter Musiktage) a Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Koncert bol 10. mája v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie – pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a spolkového prezidenta Rakúskej republiky Alexandra Van der Bellena. Atmosféru večera zdôraznili dve spomienkové udalosti: Deň Európy – na počesť 67. výročia Schumanovej deklarácie a 72. výročie konca druhej svetovej vojny.
S pripomienkou obetí druhej svetovej vojny i odkazu veľkého humanistu, skladateľa, dirigenta a spisovateľa Bruna Waltera (ktorý ako mladý dirigent pôsobil aj v Bratislave), zazneli dve diela klasicizmu: Mozartov Koncert pre klavír a orchester Es dur KV 271 „Jeunehomme“ (z r. 1777) a Beethovenova Symfónia č. 5 c mol op. 67 (z r. 1807 – 1808), nazývaná aj „Osudová“. Už tradične na koncertoch Dní Bruna Waltera vystupuje Bruno Walter Symphony Orchestra pod vedením Jacka Martina Händlera. Je to pevná súčasť Dní Bruna Waltera, ktoré sa konali prvý raz r. 2004 v Bratislave. Odvtedy sa každoročne uskutočňujú na miestach (a v mestách) spojených s pôsobením Bruna Waltera. Zakladateľom orchestra a Dní Bruna Waltera je bratislavský rodák a dirigent Jack Martin Händler. Tentokrát si umelec (veľký podporovateľ mladých talentov, ktorým dal priestor na dvoch predchádzajúcich komorných koncertoch), prizval za sólistu spomínaného Mozartovho koncertu slovenského klaviristu Ladislava Fančoviča (uvedeného vo viacjazyčnom bulletine ako Ladislav Fanzowitz…). Hoci text exkluzívne vytlačeného viacjazyčného bulletinu analyzoval Mozartovo i Beethovenovo dielo „metajazykom“ hudobného teoretika – čomu sotva porozumeli desiatky návštevníkov koncertu (nehovoriac o štylisticky nepoddajnom preklade do slovenčiny) – išlo o diela poslucháčsky zrozumiteľné, plné jasu a radosti. To sa odrazilo aj na ich prijatí, ktoré bolo nadmieru srdečné, dokonca s prídavkom neodmysliteľného Uhorského tanca, ktorý dirigent zrejme venoval významnej osobnosti v lóži, kam smeroval jeho pohľad. No, hudbu počúvali s nadšením všetci.
Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, 2017,
Ladislav Fančovič, Jack Martin Händler, Bruno Walter Symphony Orchestra,
foto: Ľuboš Pilc
W. A. Mozart (1756 – 1791) napísal svoj Koncert pre klavír a orchester Es dur KV 271 „Jeunehomme“ ako 21-ročný (r. 1777). Celkove salzburský rodák napísal dvadsaťpäť klavírnych koncertov. Prvé pochádzajú od 17-ročného mladíka, pričom sa v nich ešte len kryštalizoval klavírny koncertný štýl Mozarta. Do tejto sféry patrí čiastočne aj Koncert Es dur – vcelku radostný, optimistický. V posledných dvanástich Mozartových koncertoch je síce viac individuality a melodickej zasnenosti, než v koncerte „Jeunehomme“, no aj tu je už dostatok priestoru na sólistickú virtuozitu a kryštalizáciu typického klasického koncertu. (Pomenovanie dostal koncert od mladej parížskej klaviristky Mademoiselle Jeunehomme, ktorej bol koncert dedikovaný). V rozpätí rokov 1776 – 1777 napísal Mozart až tri klavírne koncerty, v ktorých sa oslobodzoval od schémy barokovej tradície, kde bol zaužívaný princíp concertantného slohu (v zmysle sólo – odpoveď orchestra). V trojčasťovom koncerte „Jeunehomme“ je už od vstupného Allegra dodatok priestoru na individualitu sólistickej hry, jej brilantnosť i spevnosť (ktorej však mohol interpret trochu pridať), gradácie tempa v záverečnom brilantnom Ronde, s elegantným sólovým menuetom. Ladislav Fančovič za sprievodu sláčikového orchestra prejavil vyrovnanú súhru, zmysel pre štýlovosť a vybrúsenosť aj najozdobnejších pasáží. Každá časť tohto parížskeho koncertu má v sebe zakomponovanú aj malý kadenčný úsek, v ktorom je dostatok priestoru na sólistovu prezentáciu. Fančovič tieto pasáže zvládol s impozantnou iskrou. Po nástupoch sláčikového orchestra (a v súhre s ním) iba občas jemne zrýchľoval, unášaný vlastnou tempo-rytmickou predstavivosťou. V 3. časti zas mohol trochu ubrať z nadmerného fortissima v akordoch ľavej ruky. Búrlivý potlesk vďačného obecenstva mu bol zaiste krásnou odmenou za celkovo sústredený umelecký výkon. Ako prídavok zahral brilantný Chopinov „Minútový“ valčík Des dur.
Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, 2017,
Ladislav Fančovič, Jack Martin Händler, Bruno Walter Symphony Orchestra,
foto: Ľuboš Pilc
Beethovenova 5. symfónia c mol, op. 67 v mnohom vystihla charakter večera, ktorý bol osudovou témou známej symfónie predurčený na premýšľanie o tragických okolnostiach ľudského bytia. Pátos tohto diela, ale aj prehľadnosť formy zrelého skladateľa, ktorý štvorčasťové symfonické dielo vytvoril majstrovskými variáciami na vstupnú myšlienku, je zrejmý. Výrazná úvodná téma pozostáva iba zo štyroch tónov („Tak klope osud na naše dvere…“ – charakterizoval sám Beethoven úvodný pregnantný motív, vystavaný repetíciou tercie, „padajúcej nadol“). Nádherná 2. časť symfónie – Andante con moto – je tematicky rozdelená klenbou nádhernej lyriky – v protiklade s ráznymi nástupmi dychov, ktoré imitujú francúzske hymny z čias revolúcie. Tretia a štvrtá časť symfónie kontrastne, dramaticky vypäto spracováva vedúce myšlienky symfónie, z ktorých sa však opätovne vynára vedúca myšlienka osudovosti. V tretej časti preruší nepokoj, ba až úzkosť symfonického prúdu nádherné fugato v pianissime. Po ňom však už Beethovenovi nič nebráni, aby uviedol poslucháča do sveta ohromujúcej ľudskej energie a oslobodzujúceho finále. V ňom nechal definitívne zaznieť hudobnú radosť a jas.
Koncert Bruno Walter Symphony Orchestra, 2017,
Ladislav Fančovič, Jack Martin Händler, Bruno Walter Symphony Orchestra,
foto: Ľuboš Pilc
Jack Martin Händler dal 5. symfónii všetku energiu i myšlienkovú skúsenosť zrelého umelca a človeka. Jeho gestá i ovládanie každej inštrumentálnej skupiny odokrývali kapitoly Beethovenovej hudobnej knihy o ľudských prehrách, víťazstvách a túžbe po prekonaní daného osudu.
V tomto duchu vyznela aj orchestrom zahraná a obecenstvom dôstojne vypočutá Hymna Európskej únie, ktorá ukončila koncert Bruno Walter Symphony Orchestra známou témou z Beethovenovej 9. symfónie.
Autor: Terézia Ursínyová
písané z koncertu 10. mája 2017
