Denník Anny Frankovej: Cenný projekt Operného štúdia SND

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Operné štúdio Slovenského národného divadla uviedlo v sobotu 28. 11. 2020 slovenskú premiéru komornej opery Grigorija Frida Denník Anny Frankovej. Inscenáciu v hudobnom naštudovaní Ondreja Olosa a v réžii Mareka Mokoša si mohlo pozrieť nielen publikum prítomné v sále opery a baletu novej budovy SND, ale vďaka live streamu aj diváci vo svojich domovoch.

V súvislosti s mladými ľuďmi, ktorých Covid-19 dočasne odsúdil na dištančné vyučovanie, sa sporadicky vynára termín „stratená generácia“. Nemám v úmysle bagatelizovať situáciu, ktorej vážnosť si ako matka aj pedagogička uvedomujem, no podobné precitlivené vyjadrenia hrozia nebezpečenstvom významového vyprázdňovania slov. Situácia dnešnej mládeže sa zďaleka nedá porovnať so situáciou vojnových detí, ktorým tento termín doposiaľ patril. Deťom, ktoré nemali vôbec žiaden prístup k vzdelávaniu a bola im upretá možnosť akýchkoľvek sociálnych kontaktov. Deťom ako bola Anna Franková.

Anna Franková, zdroj foto: Vydavateľstvo SLOVART

Denník Anny Frankovej patrí zrejme medzi najznámejšie knihy (nielen) pre mládež v kontexte svetovej literatúry. V čase, keď sa na hrôzy holokaustu v lepšom prípade zabúda a v tom horšom sú popierané, rastie nutnosť pripomínať jej príbeh. Nie náhodou po ňom v sezóne 2016/2017 siahli hneď tri slovenské divadlá – Nové divadlo Nitra, DJGT vo Zvolene a balet Štátneho divadla Košice. Všetky inscenácie vzbudili značný ohlas a získali spolu šesť nominácií v rôznych kategóriách divadelných ocenení DOSKY 2017, z ktorých dve premenili na cenu: košická za mimoriadny počin v oblasti tanečného divadla a nitrianska za najlepší ženský herecký výkon pre titulnú predstaviteľku Luciu Korenú.

Na sklonku roka 2020, v ktorom téma holokaustu rezonovala aj v súvislosti so 75. výročím oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime, pridala ďalší kamienok do tejto žánrovo pestrej mozaiky Opera SND, konkrétne jej Operné štúdio. Po online koncerte svojich frekventantov (recenziu sme priniesli TU…) ponúklo prvý scénický projekt – monooperu ruského skladateľa Grigorija Frida Denník Anny Frankovej.

Grigorij Frid (1915 – 2012), zdroj internet

Opus pre soprán a komorný orchester skomponoval skladateľ v roku 1969 a po prvý raz zaznel v roku 1972 v moskovskom Dome skladateľov, v koncertnej verzii s klavírom. V tomto období sa už Frid odpútal od poetiky socialistického realizmu, v duchu ktorej komponoval rané diela, a svoj dovtedy konvenčný štýl nasmeroval do teritória modernej hudby, modelovaného Schönbergom, Stravinským či Šostakovičom. No napriek uvoľnenej harmónii a komplikovanej rytmickej štruktúre je Denník Anny Frankovej recepčne prístupný a poslucháčsky príťažlivý. Zásluhu na tom má aj hudobná dramaturgia stavajúca na výrazovom kontraste 21 čísiel, ktoré sa vlnia v pestrej línii nálad, striedajúc lyricky nežné, dramaticky vzrušené i zádumčivo meditatívne čísla.

Na slovenských javiskách sme sa s Fridovým dielom doposiaľ nestretli, no v susednom Česku uviedli Denník Anny Frankovej už trikrát (ND Brno – Reduta, 2010; Opera Povera, 2015; Opera studio Praha, 2017). Po poetickom českom preklade Petra Štědroňa siahol aj iniciátor, dramaturg a režisér slovenskej premiéry Marek Mokoš.

G. Frid: Denník Anny Frankovej, Operné štúdio SND, Jana Vondrů (Anna Franková), foto: Zuzana Fischerová

Asi trištvrte hodiny trvajúce dielko vychádza z vybraných častí denníka, ktorý si dospievajúce židovské dievča Anna Franková písalo počas dvoch rokov strávených v podkroví amsterdamského domu, kde sa aj s príbuznými a známymi skrývali pred fašistickými zverstvami, až kým ich (zrejme nešťastnou náhodou) neodhalili a nedeportovali ich do koncentračných táborov. Z ôsmich obyvateľov úkrytu prežili len Annin otec – a jej denník. Ten sa stal už pre niekoľko generácií citlivých čitateľov autentickým svedkom histórie, na ktorú sa nesmie zabudnúť. A tiež nepateticky dojímavým dôkazom toho, že aj v nešťastných časoch je možné byť šťastným, len netreba strácať vieru a nádej.

A práve viera a nádej sú emóciami, ktoré do inscenácie subtílneho diela vložili bratislavskí inscenátori. Annino rozprávanie situovali na javisko plné veľkých i menších kufrov (scénografia Barbora Šajgalíková). V metaforickej rovine symbolizujú to najnevyhnutnejšie či najcennejšie, čo si človek môže zobrať so sebou, ale tiež osudovú ťažobu, čo vlečie svojím životom.

Prečítajte si tiež:
Slovenské národné divadlo uvedie opernú monodrámu Denník Anny Frankovej

Režisér Marek Mokoš priznáva inšpiráciu dielom židovského maliara Arnolda Petra Weisza-Kubínčana, geniálneho expresionistu, ktorého život sa skončil v nemeckom koncentračnom tábore. Mottom výstavy Umelcova (ťažká) batožina, pripravenej vlani kurátorkami Slovenskej národnej galérie Luciou Gregorovou Stach a Alexandrou Homoľovou, bol práve kufor plný autorových skíc: jediný predmet, ktorý si maliarova životná láska Zorka odniesla do povojnovej emigrácie do USA.

G. Frid: Denník Anny Frankovej, Operné štúdio SND, Margaux Bortoluzzi, Eva Esterková (Anna Franková), foto: Zuzana Fischerová

Pre Mokošovu Annu Frankovú sú kufre väzením (kľačiac v jednom z nich spieva o tom, že sa cíti ako škovránok v klietke) aj útočiskom (postaví z nich steny, ktorými sa chce uchrániť pred hroziacou gestapáckou raziou), skrýšou pre hračky i milovaný denník, aj stupienkami pomyselného Jakubovho rebríka. Na nich sa uzatvára jej javiskový príbeh: nie však v porazenom postoji, ale v geste plnom nádeje, keď Anna – stojac na navŕšenej hŕbe kufrov – otvára náruč lúčom svetla, čo na ňu dopadajú. Len šesťcípa hviezda, ktorá vznikne horizontálnym zložením dovtedy vertikálne postaveného svetelného rámu evokujúceho trámy podkrovia, anticipuje jej tragický koniec.

Fridova monoopera v podstate nemá dej, skôr lyricky než epicky približuje prežívanie strachu, vzdoru, lásky, radosti, nádeje a ďalších odtieňov z bohatej citovej palety dospievajúceho dievčaťa. Tým môže klásť značné nároky na udržanie divákovej/poslucháčovej pozornosti – tobôž, ak je zamýšľanou cieľovou skupinou inscenácie generácia Anniných rovesníkov a rovesníčok.

Premiérová predstaviteľka postavy, česká sopranistka Aneta Podracká Bendová, má však všetky predpoklady vyvolať v mladom publiku emóciu empatie. Jej hlas síce nedisponuje výraznejšie osobitou farbou a po technickej stránke má značné rezervy vo vysokej polohe, to však pre tento opus nie je tou najpodstatnejšou kvalitou. Dôležitejšia je javisková prirodzenosť umelkyne, vyplývajúca v prvom rade z jej obdivuhodnej muzikality. Vďaka nej obsiahla intonačne i rytmicky náročný part v hladkej symbióze s muzikantsky suverénnym a divadelne účinným klavírnym sprievodom Andrey Bálešovej, bez akejkoľvek viazanosti na dirigentskú paličku Ondreja Olosa. Typovo autentická predstaviteľka je navyše herecky i pohybovo mimoriadne disponovaná, vďaka čomu je jej Anna uveriteľnou, kompaktnou, emocionálne bohatou javiskovou postavou.

G. Frid: Denník Anny Frankovej, Operné štúdio SND, Aneta Podracká Bendová (Anna Franková), Margaux Bortoluzzi, foto: Zuzana Fischerová

Ďalším riešením, ktorým sa tvorcovia rozhodli eliminovať riziko divadelnej statickosti, bolo zakomponovanie ženskej tanečnej postavy. Pritom sa im vcelku úspešne podarilo vyhnúť inému riziku, hroziacemu pri takomto postupe – ilustratívnemu zdvojovaniu spievaného textu.

Sólistka Baletu SND Margaux Bortoluzzi v krehkej, nepopisnej choreografii Nikolety Rafaelisovej zhmotňuje dievčinine emócie i túžby a stáva sa jej imaginárnou priateľkou. Zaceľuje tak ranu v srdci, spôsobenú stratou reálnych kamarátov – napríklad Lízy, ktorú Anna videla v sne vyziabnutú a v handrách. Tanečnica je jej bútľavou vŕbou, jej sa môže zveriť s klíčiacim citom k Petrovi. Najprv jej empaticky načúva, keď sedia vzájomne opreté o svoje chrbty, a potom to, o čom hanblivosťou stŕpnutá Anna spieva, so všetkou energiou mladosti vytancuje. A napokon je to práve ona, komu titulná hrdinka zveruje milovaný denník, aby ho ukryla v jednom z mnohých kufrov.

Streamovaná premiéra sa pre technické požiadavky prenosu odohrala v neadekvátne veľkých priestoroch Opery a Baletu SND. Presun inscenácie do Štúdia SND s najväčšou pravdepodobnosťou umocní intímny charakter diela a ešte zvýši jeho emocionálny dosah i presah.

Autor: Michaela Mojžišová

písané z premiéry 28. 11. 2020

Grigorij Frid: Denník Anny Frankovej
Operné štúdio SND, nová budova SND, Sála opery a baletu
Premiéra 28. novembra 2020
Live stream premiéry bol odvysielaný prostredníctvom portálu navstevnik.online (lístok na prenos si zakúpilo 89 divákov, zdroj: navstevnik.online)

Libreto: Grigorij Frid, podľa Denníka Anny Frankovej
Preklad libreta do českého jazyka: Petr Štědroň
Hudobné naštudovanie a dirigent: Ondrej Olos
Dramaturgia a réžia: Marek Mokoš
Scénografia: Barbora Šajgalíková
Choreografia: Nikoleta Rafaelisová

Anna Franková: Aneta Podracká Bendová, Jana Vondrů, Eva Esterková
klavír: Andrea Bálešová
spoluúčinkuje: Margaux Bortoluzzi, členka Baletu SND

www.snd.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Príbeh Anny Frankovej ako umelecká inšpirácia

K pripravovanej premiére sa v sobotu 21. novembra 2020 o 20.00 h uskutočnila v Modrom salóne novej budovy SND diskusná relácia nazvaná Príbeh Anny Frankovej ako umelecká inšpirácia. Úryvky z knihy prečítala členka Činohry SND Jana Kovalčiková, ukážky z operného diela zazneli v podaní členky Operného štúdia SND Anety Podrackej Bendovej s klavírnym sprievodom Andrey Bálešovej.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Michaela Mojžišová

operná historička, kritička, vedecká pracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy CVU SAV, členka výboru Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku